SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 446/2020-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom Mgr. Ondrejom Bartošovičom, P. Pazmáňa 2020/30, Šaľa, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 15 C 54/2017 z 10. mája 2019 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co 169/2019 zo 6. mája 2020 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 54/2017 z 10. mája 2019 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 Co 169/2019 zo 6. mája 2020 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou v konaní o neplatnosť dražby, vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 15 C 54/2017. Okresný súd v uvedenej veci rozsudkom súdu prvej inštancie žalobu sťažovateľky zamietol. Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd svojím napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a druhým výrokom žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Sťažovateľka nespokojná s výsledkom konania, teda rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj napadnutým rozsudkom krajského súdu, sa obracia so sťažnosťou na ústavný súd.
3. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné, arbitrárne, pretože z ich odôvodnení nie je zrejmé, „akými úvahami súd dospel k relevantnému právnemu názoru, že nie súd dôvody spochybňovať závery ZP č. 40/2017, pričom nejde o listinu verejnú, ale čisto súkromný znalecký posudok, keďže neobsahuje znaleckú doložku v znení, ako si to vyžaduje § 209 CSP“. V tejto súvislosti namieta a spochybňuje stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dražby. Sťažovateľka tiež poukazuje na miesto konania dražby, ktoré bolo údajne vzdialené 152 kilometrov od miesta, kde sa dražené nehnuteľnosti nachádzali. S poukazom na to, že nevlastní auto, je toho názoru, že nebolo možné sa hromadnou dopravou dopraviť na miesto konania dražby včas, pričom sťažovateľka tvrdí, že sa chcela zúčastniť samotnej dražby. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka je presvedčená o tom, že dražobník nastavil kritériá dražby neodborne a porušil princíp verejnosti dražby. V kontexte opísaných námietok a navrhnutých dôkazov v konaní sťažovateľka zastáva názor, že dražobník nekonal s poctivým a čestným úmyslom, čo vo veci konajúce súdy dostatočne nevyhodnotili, čím malo dôjsť k porušeniu jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej označeného základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
4. K otázke prípustnosti svojej sťažnosti sa sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti nevyjadrila.
5. V závere svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Komárno sp.zn. 15 C/54/2017 zo dňa 10. 05. 2019 v nadväznosti s rozhodnutím Krajského súdu Nitra spis. zn. 25 Co/169/2019 zo dňa 06. 05. 2020 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu sp. zn. 25 Co/169/20I9 zo dňa 06. 05. 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta ⬛⬛⬛⬛.“
II.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov a judikatúrne východiská
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne...
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
K napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie
11. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok súdu prvej inštancie ani jeho predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam.
12. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).
K napadnutému rozsudku odvolacieho súdu
13. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že jej podaniu predchádzalo podanie dovolania. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľka 13. augusta 2020 doručila súdu prvej inštancie dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu.
14. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).
15. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).
16. Z § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
17. Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, o ktorom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je rozhodnuté, vzhľadom na princíp subsidiarity, vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy, vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv. Sťažnosť v tejto časti musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označeného základného práva, ktorého porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací.
18. Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie jej dovolania najvyšším súdom ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 124 in fine zákona o ústavnom súde).
19. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou smerujúcou proti rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
20. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti ako celku, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. októbra 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu