znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 446/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. M. P., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na obhajobu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v   konaní   vedenom   Úradom   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky pod sp. zn. VII/2 Gv 79/10 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. M. P.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra 2011 osobne do podateľne doručená sťažnosť RNDr. M. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na obhajobu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v   konaní   vedenom   Úradom   špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálny prokurátor“) pod sp. zn. VII/2 Gv 79/10.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľa   z   20.   mája   2011   bolo sťažovateľovi   vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin   poškodzovania   finančných   záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 a 2 písm. a), ako aj trestný čin subvenčného podvodu   podľa   §   225   ods.   1   a   4   písm.   a)   Trestného   zákona.   Uznesením   špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 79/10-26 z 18. júla 2011 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa názoru sťažovateľa vznesenie obvinenia proti nemu je protiprávne, pretože v skutočnosti   k   naplneniu   skutkových   podstát   uvedených   trestných   činov   nedošlo   a   ani nemohlo dôjsť.

Sťažovateľ   využil   mimoriadny   opravný   prostriedok,   keď   dal   generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Jeho podnet je vedený pod sp. zn. XV/2 Pz 100/11 a dosiaľ o ňom nebolo rozhodnuté.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru v konaní vedenom špeciálnym prokurátorom pod sp. zn. VII/2 Gv 79/10 s tým, aby bolo uznesenie z 18. júla 2011 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľ   sám   uvádza,   že   podal   podnet   (správne   má   byť   návrh)   na   zrušenie právoplatného   rozhodnutia   vyšetrovateľa,   resp.   špeciálneho   prokurátora   o   vznesení obvinenia   vydaného   v   prípravnom   konaní   postupom   podľa   §   363   a   nasl.   Trestného poriadku.

To znamená, že sťažovateľ uplatnil mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa zákona, ktorý treba považovať za účinný prostriedok nápravy porušenia označených práv. Preto je v právomoci generálneho prokurátora napadnuté uznesenie preskúmať a rozhodnúť o jeho prípadnom zrušení.

Sťažovateľ   tým,   že   nie   je   ochotný   vyčkať   na   rozhodnutie   o   tomto   opravnom prostriedku, dáva najavo, že podľa jeho názoru sú splnené podmienky na to, aby o veci rozhodol ústavný súd. Takáto okolnosť však nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre   ktorý   by   mal   ústavný   súd   vziať   rozhodnutie   do   svojich   rúk   obíduc   tak   právomoci generálneho prokurátora.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011