znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 445/08-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť M. L., Z., zastúpenej advokátkou JUDr.   N. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 71/07 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 71/07   p o r u š i l základné právo   M.   L.,   aby   sa   jej   vec prerokovala bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   C   71/07 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. L.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. L.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,31 € (slovom tristoštyridsaťšesť   eur   a   tridsaťjeden   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky   JUDr.   N.   S.,   B.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 27. novembra 2008 č. k. II. ÚS 445/08-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. L., Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 71/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplynulo, že: „… Dňa 14. 2. 2007 podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava I návrh na začatie konania v občianskoprávnej veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 1C 22C 71/2007 vo veci navrhovateľa M. L. gen. a. h. proti odporkyni A. B. o zaplatenie sumy 76.935,- Sk s prísl....

Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo už 16 mesiacov, vo veci okresný súd nekoná....

Dňa   28.   1.   2008   sťažovateľka   zastúpená   advokátkou   podala   na   Okresnom   súde Bratislava I predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola posúdená ako dôvodná.   Napriek   všetkým   podkladom   (dostatočné   preukázanie   skutkového   stavu)   súd nevydal platobný rozkaz a dňa 6. 6. 2007 uložil odporcovi, aby sa k veci písomne vyjadril. Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila už 28. 6. 2007 a 1. 10. 2007. Následne neboli zo strany súdu vykonané žiadne procesné úkony....

Keďže práva sťažovateľa na rýchly a spravodlivý proces boli porušené, vznikla jej touto   nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   I   nemajetková   ujma,   konanie   trvá   už   16 mesiacov   bez   toho,   aby   bolo   vo   veci   nariadené   pojednávanie,   požaduje   sťažovateľka primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vo výške 50.000,- Sk... Sťažovateľka túto požiadavku odôvodňuje tým, že ide o konanie, kde predmetom je uplatnenie jej práva na finančné prostriedky, ktoré zdedila. Tým, že súd vo veci bezdôvodne nekoná, vo veci nebolo vytýčené ani pojednávanie, boli práva sťažovateľky významne poškodené.

Zároveň požaduje náhradu trov jej právneho zastúpenia...“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní pod sp. zn. 22C 71/2007 porušil právo M. L...., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 22C 71/2007 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. M. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk..., ktoré je Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

4. Okresnému súdu v Brezne (správne má byť Okresnému súdu Bratislava I, pozn.) ukladá zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia na účet advokátky JUDr. N. S. do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou JUDr. G. B., listom z 19. januára 2009 sp.   zn.   Spr.   3030/09   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 30. januára 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci....

K skutkovej a právnej zložitosti sporu si dovoľujem uviesť, že ide o konanie, ktorým sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 76 935,- Sk s príslušenstvom....

S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   vykonané   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 22C 71/2007 musím konštatovať, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i   pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych   pracovníkov   na Okresnom   súde   Bratislava   I.   Sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy   v   konaní   je   dôvodná. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu vecí a požiadala som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. V prípade, súd Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške....“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedla, že:

„...   Keďže   z vyjadrenia Okresného   súdu   Bratislava   I   vyplýva,   že skutočne došlo k zbytočným   prieťahom,   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   SR   vyhovel   ústavnej   sťažnosti   a priznal sťažovateľke primerané zadosťučinenie v zmysle podanej sťažnosti. Vo veci nebolo doposiaľ   rozhodnuté.   Pri   rýchlejšom   postupe   súdu   (t.   j.   postupe   súdu   bez   zbytočných prieťahov), mohlo byť vo veci už rozhodnuté. Neprimeraná dĺžka konania sťažuje prípadnú vymožiteľnosť pohľadávky priznanej súdnym rozhodnutím. Napriek množstvu pridelených vecí, ktoré musela zákonná sudkyňa vybaviť, mám za to, že toto nemôže byť na ťarchu účastníkov súdneho sporu.

Pri   rozhodovaní o   výške   finančného   zadosťučinenia   navrhujem,   aby súd bral do úvahy dĺžku konania s prihliadnutím na meritum prejednávanej veci (t. j. že sa nejedná o zložitý právny prípad).

Zároveň si sťažovateľka uplatňuje náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov jej právneho zastúpenia.... Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky sú spolu vo výške 346,29 EUR. Navrhujeme,   aby   v   prípade   úspechu   sťažovateľky,   bol   Okresný   súd   Bratislava   I povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľky na účet jej právnej zástupkyne...“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 22 C 71/07:

Dňa 19. februára 2007 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh proti A. B. (ďalej len „odporkyňa“) na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 76 935 Sk s príslušenstvom.Dňa 11. apríla 2007 bola vec prevedená do oddelenia „C“. Dňa 19. apríla 2007 sťažovateľka zaslala súdu upresnenie svojho návrhu (opravila chybu v dátume pre úrok z omeškania).

Dňa 6. júna 2007 súd uznesením č. k. 22 C 71/07-15 vyzval odporkyňu, aby sa k predmetnej veci vyjadrila a predložila svoje listinné dôkazy.

Dňa 28. júna 2007 odporkyňa sa vyjadrila k predmetnej veci.Dňa 1. októbra 2007 odporkyňa sa opätovne vyjadrila k predmetnej veci.Dňa   31.   marca   2008   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   oznámila   svoje   rodinné, majetkové, zárobkové a sociálne pomery pre možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov.Dňa 3. júla 2008 súd vyzval odporkyňu, aby oznámila svoje rodinné, majetkové, zárobkové a sociálne pomery pre možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 23. októbra 2008 súd uznesením č. k. 22 C 71/07-23 rozhodol, že nepriznáva odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 26. novembra 2008 odporkyňa podala odvolanie proti uvedenému uzneseniu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 71/07 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to konkrétne od 28. júna 2007   do   31.   marca 2008   (deväť mesiacov)   a   od 3.   júla 2008 do   23. októbra   2008 (tri mesiace). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v predmetnej   veci   počas   súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu okresného   súdu.   Obranu   predsedníčky   okresného   súdu,   podľa   ktorej   prieťahy „boli spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i   pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych   pracovníkov   na Okresnom súde Bratislava I.“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane   zdôraznil,   že   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky senátu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 50 000 Sk,   teda   1   659,70   €,   pretože „vznikla   jej   touto   nečinnosťou   Okresného   súdu Bratislava   I   nemajetková   ujma“, a z dôvodu,   že „ide   o   konanie,   kde   predmetom   je uplatnenie jej práva na finančné prostriedky, ktoré zdedila. Tým, že súd vo veci bezdôvodne nekoná,   vo   veci   nebolo   vytýčené   ani   pojednávanie,   boli   práva   sťažovateľky   významne poškodené.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z   1. mája 2008, spísanie sťažnosti z 29. mája 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 30. januára 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 346,31 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009