znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 444/2014-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa   spravodajkyňa)   a   sudcu   Lajosa   Mészárosa   o   sťažnosti   E.   B.,   zastúpenej advokátom JUDr. D. K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 8/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Ro 649/2008), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 8/2009 p o r u š e n é   b o l o.

2. E. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   jej j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   E.   B.   uhradiť   trovy   konania   v sume 417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. D. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2013 doručená   sťažnosť   E.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   namietaného   porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 8/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Ro 649/2008).

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   ako   aj   zo   súdneho   spisu   vzťahujúceho   sa   na   danú vec vyplýva,   že   Mgr.   Ing.   M.   O.,   správca   konkurznej   podstaty   úpadcu   K., s.   r.   o., v konkurze, S., sa návrhom na začatie konania (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručeným   okresnému   súdu   24.   novembra   2008   (ďalej   len   „žaloba“)   domáhal   proti sťažovateľke zaplatenie sumy 1 436 Sk (47,67 €) z titulu zmluvnej pokuty. Žaloba bola okresným súdom pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. 5 Ro 649/2008.

Napriek tomu, že v právnej veci sťažovateľky konanie vedené od 4. januára 2009 už pod sp. zn. 8 C 8/2009 bolo začaté ešte 24. novembra 2008, vec do dňa podania tejto sťažnosti nebola právoplatne skončená.

Právny   zástupca   sťažovateľky   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov odôvodňuje okrem iného takto:

«... V celom, zatiaľ vyše 4 ročnom konaní o zaplatenie bolo porušovateľom vytýčené na deň 25. 10. 2010 len jedno pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Okresný   súd   Piešťany   je   teda   v   celom   konaní   nečinný.   Výsledkom   nečinnosti je do dnešného dňa nerozhodnutie vo veci samej. Od podania návrhu uplynulo viac ako 4 a pol roka a od pojednávania viac ako 2 a pol roka.

... U sťažovateľky napriek tomu, že je odporcom, prieťahy spôsobené a spôsobované Okresným súdom Piešťany spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a   rezignáciu   brániť   akokoľvek   a   kdekoľvek   svoje   práva,   keďže   pôvodná   spoločnosť, resp. po nekonečnom postupovaní „pohľadávky“ iná spoločnosť neustále atakuje odporcu zo vzťahu založeného v roku 2000...

...   Neúmerná   dĺžka   konania   pred   súdom,   ktorému   obsahu   sťažovateľka   ani nerozumie,   má   dopad   najmä   na   jeho   psychickú   stránku   a   absolútnu   neistotu,   nakoľko do dnešného   dňa   nemôže   byť   uzavretá   kapitola   v   živote   sťažovateľky,   a   to   definitívne vyporiadanie sa so spoločnosťou, s ktorou „vstúpila do právneho vzťahu“. Povaha veci, konanie   a   prístup   Okresného   súdu   Piešťany   si   od   začiatku   vyžadoval   a   vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu,   tak   aby   bol   naplnený   účel   konania   a   odstránený   stav   právnej   neistoty.   Ide o priemerného   spotrebiteľa,   ktorý   skutočne   nerozumie   tomuto   konaniu.   Úmysel   zneužiť slabšie postavenie spotrebiteľa tkvie v postupe nielen navrhovateľa „domôcť sa práva“ cez platobný rozkaz, dúfajúc jeho nenapadnutie odporom, ale najmä súdu, ktorý ho jednak nemal vydávať (porušenie spotrebiteľského práva) a po jeho vydaní mal a mohol túto vec už po   podanom   odpore   po   vznesení   námietky   premlčania   rozhodnúť   už   v   roku   2009. Napriek tomu porušovateľ nekoná a vytvára u sťažovateľky zbytočný pocit oprávnenosti nároku navrhovateľa, resp. x-tého navrhovateľa...

a)... Podľa sťažovateľky neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca o právnej zložitosti veci a taktiež o jej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania (ďalšie   listinné   dôkazy,   výsluchy   svedkov,   atď.).   Ide   o   bežnú   agendu   prvostupňových súdov...

b)...   Sťažovateľka   žiadnym   úkonom   neprispela   k   prieťahom   alebo   k   spomaleniu postupu okresného súdu. Nepomohla ani žiadosť o riadne konanie a rozhodnutie zo dňa 18. 03. 2013 na základe, ktorej bolo podpredsedníčkou súdu dňa 10. 04. 2013 len oznámený dátum pridelenia spisu novej sudkyni (28. 02. 2013) a rozhodovanie o zmene účastníka, čo nie je úkon súdu, ktorý by mal trvať od 28. 02. 2013 (pridelenie spisu novej sudkyni) do podania   ústavnej   sťažnosti,   resp.   od   18.   03.   2013   (žiadosť   o   konanie)   do   podania ústavnej sťažnosti, resp. od 10. 04. 2013 (upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti) do podania   ústavnej   sťažnosti...   Podpredsedníčka   nemá   dohliadať   až   po   právoplatnosti uznesenia   o   zmene   účastníka,   ale   už   od   podania   sťažnosti,   nakoľko   vydanie   uznesenia je stále iluzórnym a nedošlo k nemu ani po dvoch mesiacoch od upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti (ani po troch mesiacoch od sťažnosti, resp. štyroch od pridelenia spisu novej sudkyni, nehovoriac o tom, že od posledného pojednávania uplynulo viac ako 2 a pol roka)   a   je   dôvodný   predpoklad   s   prihliadnutím   na   trvanie   samotného   konania, že v dohľadnej dobe k nemu ani nepríde, čo odôvodňuje požiadať Ústavný súd SR o vydanie autoritatívneho   príkazu   pre   Okresný   súd   Piešťany,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

c)... Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po 4 a pol rokoch od podania návrhu na začatie konania, v ktorom sa sťažovateľka má možnosť, resp. tohto času nemá možnosť sa brániť, čo vo veci nebolo ani jedno relevantné pojednávanie, ktoré by smerovalo k vyhláseniu rozsudku v merite veci a súd nevykonal ani jeden relevantný úkon, ktorý by viedol k odstráneniu právnej neistoty) nemožno podľa názoru sťažovateľky ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať. Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli i k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľky bez zbytočných prieťahov. Celé konanie vedené pred Okresným súdom Piešťany je tvorené jedným súvislým prieťahom...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„I.   Základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   bolo   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/8/2009 porušené.

II.   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C/8/2009 konal bez ďalších prieťahov.

III.   E.   B.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3.500   €   (slovom: tritisícpäťsto Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV.   Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia...   E.   B. v sume 275,94 €... advokátovi JUDr. D. K... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po   predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť sťažovateľky uznesením č. k. II. ÚS 444/2014-22 z 30. júla 2014.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom, aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Ústavný   súd   zároveň   vyzval   predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr 696/2014 z 29.   septembra   2014,   v   ktorom   poukázala   na   doterajší   priebeh   napadnutého   konania a následne uviedla:

„V   období   od   podania   návrhu   24. 11. 2008   do   prevedenia   veci   do   registra   C z dôvodu podania odporu 14. 1. 2009 bolo vo veci konané.

V období od vyžiadania zmluvy o postúpení pohľadávky 28. 5. 2013 do predloženia spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní voči trovám konania 6. 3. 2014 bolo vo veci konané a prípadné dlhšie časové intervaly medzi úkonmi sú spôsobené množstvom vecí v senáte sudcu.

Vo   vzťahu   k   nekonaniu   vo   veci   od   januára   2009   do   mája   2013   si   dovoľujem poukázať na skutočnosť že Okresný súd Piešťany bol nedostatočne personálne obsadený sudcami už od jeho znovuobnovenia od 1. 1. 2008, kedy na súde pôsobilo len 7 sudcov, hoci súdy   s porovnateľne   veľkým   územným   obvodom   mali   priemerne   15   sudcov,   čo   viedlo k neprimeranej zaťaženosti sudcov množstvom pridelených vecí, pričom zo strany vedenia súdu nebolo možné túto situáciu žiadnym spôsobom ovplyvniť a Ministerstvo spravodlivosti SR oprávnené určovať voľné miesta sudcov situáciu riešilo len postupným navyšovaním miest sudcov, a to v priebehu 6 rokov na počet 13 sudcov, čo však neviedlo k zníženiu zaťaženosti   súdu,   nakoľko   Okresný   súd   Piešťany   mal   mať   od   1.   1.   2008   s   ohľadom na veľkosť   jeho   obvodu   minimálne   15   sudcov.   Zo   strany   orgánov   riadenia   súdu   bolo Ministerstvo spravodlivosti SR opakovane od roku 2008 žiadané o pridelenie dostatočného počtu   miest   sudcov,   aby   sudcovia   v   pridelených   veciach   mohli   objektívne   konať bez prieťahov. Počet sudcov na súde však bol zvyšovaný len postupne.

V období rokov 2009 až 2013 mali sudcovia civilného úseku priemerne 600 vecí v pojednávacej agende (C,   Cb, P,   Ps,   Cpr) a k tomu priemerný mesačný nápad medzi 30 až 40 novými   vecami.   Z objemu pridelených   spisov sudcom   je zrejmé,   že   objektívne nebolo možné vo všetkých veciach konať plynulo a bez prieťahov i s ohľadom na potrebu niektorú agendu vybavovať prednostne. Zaťaženosť jedného sudcu civilného úseku bola v danom období viac ako dvakrát vyššia ako je celoslovensky priemer.

Postupné prerozdelenie danej veci medzi viacerých sudcov bolo z dôvodu zmeny obsadenia súdu sudcami, či preloženia sudcu na iný súd. Počas pridelenia veci sudkyni JUDr. J. T. od 8. 11. 2011 do 28. 2. 2013 bola sudkyňa vybavujúca aj agendu P celkovo takmer   7   mesiacov   práceneschopná,   pričom   počas   práceneschopnosti   presahujúcej 6 týždňov bola daná vec pridelená sudkyni JUDr. R. M. spolu s ďalšími 72 vecami zo senátu JUDr. T., ktoré sudkyňa nestihla všetky znovu naštudovať a vykonať v nich úkony. Okresný   súd   Piešťany   mal   13   sudcov   až   od   13. 5. 2014   a   v   ich   možnostiach vzhľadom   na   počet   pridelených   a   napadajúcich   nových   vecí   bolo   začať   znižovať   stav nevybavených vecí až v čase keď počet sudcov bol aspoň 13. S dovtedy nižším počtom sudcov nebolo objektívne možné ani vybaviť toľko vecí ako bol nápad, pričom sudcovia prednostne vybavovali veci agendy P, Ps, a Cpr a najstaršie reštančné veci agendy C a Cb. S ohľadom na skutočnosť,   že sudcovia   mali   aj 700 vecí v pojednávacej agende, v ktorých treba konať a vytýčiť termín pojednávania, znamenalo, že ak by sudca vo všetkých veciach naraz vytýčil pojednávanie,   mal by termíny vytýčené na viac ako 18 mesiacov dopredu,   pričom   v   žiadnej   z   vecí   by   nemohol   pojednávame   odročiť   na   skorší   termín ako za rok a pol, čo nie je reálne. V ideálnom prípade sudca skončí okolo 300 až 350 vecí v hlavnej agende za rok, čo znamená, že efektívne odpojednáva 300 až 350 konaní, ktoré je schopný   skončiť,   nakoľko   veľa   konaní   treba   pojednávať   viac   ako   raz.   Okrem   toho sudcovia   vybavujú   aj   agendu   P,   ktorú   treba   prednostne   vybavovať.   Tieto   okolnosti neumožňujú   sudcovi   efektívne   konať   vo   viac   ako   700   spisov   v   hlavnej   agende,   čo   má za následok   objektívne   prieťahy   v   konaniach,   ako   aj   dlhé   obdobia   medzi   jednotlivými úkonmi.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. 03. 2014, kde disciplinárny senát uznal, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho   jednoducho   nie   je   schopný   robiť   všetky   potrebné   úkony   bezodkladne   tak,   ako   by zodpovedalo   potrebám   každého   jednotlivého   konania   a   najmä   záujmom   účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Sťažovateľka   prostredníctvom   právneho   zástupcu   v   podaní   zo   14.   októbra   2014 podala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Vo svojom podaní uvádza, že predmetná vec nebola právne a ani skutkovo zložitá, keďže «... ide o bežnú agendu prvostupňových súdov). O to viac ak obsahom odporu je námietka premlčania, o ktorej mohla matematicky rozhodnúť ktorákoľvek zo 6 zákonných sudkýň, a to kedykoľvek (tak ako obšírne   a   v   podstate   logicky   matematicky   zdôvodnila   prípad   vytyčovania   pojednávaní predsedníčka   súdu,   avšak   súd   nemá   len   prejednať,   ale   najmä   rozhodnúť,   aby   bola odstránená   právna   neistota,   ktorou   sťažovateľka   takmer   6   rokov   trpí;   tohto   času   len vo vzťahu k trovám konania, avšak tieto sú imanentnou súčasťou každého konania). Celé, v podstate stále trvajúce obdobie s poukazom na trovy konania, je tvorené netolerovateľným   prieťahom,   pričom   boli   vykonané   len   3   relevantné   úkony   (vydanie platobného   rozkazu,   vyžiadanie   si   zmluvy   o   postúpení   pohľadávky   a   rozsudok;   zvyšok sú bežné administratívne úkony poznačené neustálou zmenou zákonných sudkýň, z ktorých ani   jedna   nekonala   a   mohla   už   len   s   poukazom   na   vznesenú   námietku   premlčania). Základné   právo   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   ako   i   právo   na   rozhodnutie v primeranej lehote, bolo takto porušené. Okresný súd Piešťany bol absolútne nečinný. Taktiež   nie   je   nemožné   reagovať   na   poukázanie   rozhodnutia   NSS   ČR   zo   dňa 20. 03. 2014, č. k. 16 Kss 9/2013-91. Veď sťažovateľka nepodala návrh na disciplinárne konanie   voči   žiadnemu   sudcovi,   ale   domáha   sa   ústavnej   ochrany   porušovania jej základných   práv,   o   to   viac   keď   býva   sama   a   jej   samoživiteľkou.   Ústavnú   sťažnosť nepodala z plezíru, ale už zo strachu. Jeden chybný krok s x-tým právnym predchodcom aktuálneho   navrhovateľa   jej   spôsobil   10   ročné   „manželstvo“   a   skutočne   chce   mať   len definitívny   pokoj,   a   na   to   potrebuje   definitívne   autoritatívne   rozhodnutie   všeobecných súdov, bez ohľadu na ktorej strane ako účastník stojí (rovnosť strán, resp. všetci sú si rovní v dôstojnostiach a právach), na ktoré čaká i teraz.»

V súvislosti s námietkou predsedníčky okresného súdu o nedostatočnej personálnej obsadenosti konajúceho súdu sťažovateľka poukazuje na to, ako ústavný súd hodnotí túto okolnosť vo svojej judikatúre.

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 8/2009 ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:

Dňa 24. novembra 2008 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania, ktorým sa pôvodný navrhovateľ Mgr. Ing. M. O., správca konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, domáhal, aby okresný súd (platobným rozkazom) uložil sťažovateľke povinnosť   zaplatiť   mu   sumu   1   436   Sk   s   príslušenstvom   z titulom zmluvnej   pokuty. Predmetný návrh bol okresným súdom zaevidovaný pod sp. zn. 5 Ro 649/2008 a pridelený zákonnej sudkyni JUDr. K. A.

Dňa 8. decembra 2008 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 5 Ro 649/2008-11, proti ktorému podala sťažovateľka 30. decembra 2008 odpor. Dňa 4. januára 2009 bola predmetná vec prevedená z registra „Ro“ do registra „C“, v ktorom bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 8/2009 a pridelená zákonnej sudkyni JUDr. A. K.

Opatrením sp. zn. Spr. R 9/2009 z 13. júla 2009 bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. N. K.

Dňa   14.   júna   2010   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   25.   október   2010. Dňa 14. októbra 2010 bolo okresnému súdu e-mailom doručené podanie, ktorým obchodná spoločnosť   S.,   k.   s.,   B.,   ako   nový   správca   konkurznej   podstaty   úpadcu   K.,   s.   r.   o. v konkurze, navrhla, aby okresný súd pripustil jej vstup do konania na miesto pôvodného navrhovateľa, vyjadrila sa k veci a uviedla, že súhlasí, aby okresný súd na pojednávaní 25. októbra 2010 rozhodol v jej neprítomnosti.

Dňa   22.   októbra   2010   okresný   súd   telefonicky   oznámil   právnym   zástupcom účastníkov konania, že pojednávanie nariadené na 25. október 2010 pre dočasnú pracovnú neschopnosť   zákonnej   sudkyne   bude   odročené.   Predmetné   pojednávanie   bolo   následne 25. októbra 2010 odročené na neurčito.

Dňa 9. novembra 2011 bola vec pridelená náhodným výberom zákonnej sudkyni JUDr. J. J.

Dňa 1. júna 2012 bola vec pridelená náhodným výberom zákonnej sudkyni JUDr. R. M.

Dňa 12. júla 2012 právny zástupca obchodnej spoločnosti S., k. s., okresnému súdu oznámil, že pohľadávka, ktorá je predmetom návrhu, bola zmluvou o postúpení pohľadávky z 20. júna 2012 postúpená na tretiu osobu − nového veriteľa.

Dňa   4.   septembra   2012   bola   vec   opäť   pridelená   zákonnej   sudkyni   JUDr.   J.   J. po ukončení práceneschopnosti.

Následne bola vec 28. februára 2013 náhodným výberom pridelená zákonnej sudkyni JUDr. I. Š.

Dňa   17.   mája   2013   bola   vec   náhodným   výberom   pridelená   zákonnej   sudkyni JUDr. T. M.

Okresný   súd   28.   mája   2013   vyzval   obchodnú   spoločnosť   S.,   k.   s.,   vzhľadom na to, že s ňou na miesto pôvodného navrhovateľa koná zo zákona, bez vydania osobitného procesného rozhodnutia, na oznámenie, či na návrhu trvá, a tiež na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky.

Dňa 10. júla 2013 okresný súd opakovane vyzval obchodnú spoločnosť S., k. s., na splnenie povinností uložených vo výzve z 28. mája 2013.

Dňa 10. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie obchodnej spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „navrhovateľ“), v ktorom poukazuje na postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom   návrhu,   a   navrhol,   aby okresný   súd   rozhodol   o   jeho pripustení   do   konania na miesto S., k. s., správcu konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 8/2009-84 zo 4. septembra 2013 pripustil vstup navrhovateľa do konania na miesto obchodnej spoločnosti S., k. s.

Následne okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 8/2009-89 z 25. novembra 2013 tak,   že   návrh   zamietol   a   navrhovateľa   zaviazal   nahradiť   sťažovateľke   trovy   konania. Dňa 16.   decembra   2013   predsedníčka   okresného   súdu   na   žiadosť   zákonnej   sudkyne z dôvodu čerpania dovolenky v období od 18. decembra 2013 do 2. januára 2014 rozhodla o predĺžení lehoty na vypracovanie rozsudku do 7. januára 2014.

Dňa 23. januára 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku z 25. novembra 2013 v časti výroku o trovách konania.

Okresný súd 24. januára 2014 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa. Vyjadrenie sťažovateľky bolo okresnému súdu doručené 3. februára 2014.

Dňa   10.   februára   2014   okresný   súd   svoj   rozsudok   z   25.   novembra   2013   opatril doložkou   o   nadobudnutí   právoplatnosti,   podľa   ktorej   tento   v   časti   výroku   o   zamietnutí žaloby nadobudol právoplatnosť 29. januára 2014.

Dňa   7.   marca   2014   bol   súdny   spis   doručený   Krajskému   súdu   v   Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 8/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Ro 649/2008.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr. II. ÚS   55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   ktoré   ústavný   súd   zohľadňuje   pri   rozhodovaní o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania bolo rozhodovanie o návrhu pôvodného navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Právnym základom tohto nároku mala byť kúpna   zmluva   uzavretá   medzi   obchodnou   spoločnosťou   D.,   a.   s.,   a   sťažovateľkou, na základe   ktorej   sa   sťažovateľka   mala   zaviazať,   že   pri   omeškaní   so   splnením   svojho záväzku zaplatiť za tovar, zaplatí špecifikovanú zmluvnú pokutu. Predmetnú vec možno považovať za   bežnú agendu   rozhodovania všeobecných   súdov,   nevyznačuje sa   právnou ani skutkovou zložitosťou.

2.   V   rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   správanie   sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo možné pripočítať na ťarchu sťažovateľky, ktoré prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu napadnutého   konania.   Návrh   v   napadnutom   konaní   bol   doručený   okresnému   súdu 24. novembra 2008 s tým, že okresný súd konal v zásade plynulo do 4. januára 2009, kým vykonával   úkony   spojené   s   vydaním   platobného   rozkazu   a   následne   úkony   spojené so zrušením platobného rozkazu v dôsledku podaného odporu. Procesná aktivita okresného súdu v tomto smere vyústila do preradenia predmetnej veci do registra C − 4. januára 2009.

Od januára 2009 do júna 2010 bol okresný súd nečinný. Dňa 14. júna 2010 nariadil pojednávanie na 25. október 2010 s tým, že toto pojednávanie bolo zrušené a odročené na neurčito.

Od   októbra   2010   do   mája   2013   bol   okresný   súd   v   napadnutom   konaní   opäť neodôvodnene nečinný. Dňa 28. mája 2013 zaslal správcovi konkurznej podstaty SKP, k. s., výzvu   a   10.   júla   2013   urgenciu   z   dôvodu,   že   tento   účastník   na   výzvu   nereagoval. Dňa 4. septembra   2013   okresný   súd   rozhodol   o   zmene   účastníkov   konania.   Následne okresný súd rozhodol 25. novembra 2013 rozsudkom tak, že návrh zamietol s tým, že tento rozsudok nadobudol v časti právoplatnosť 29. januára 2014. Proti výroku o náhrade trov konania   podal   navrhovateľ   odvolanie;   v   tejto   časti   napadnuté   konanie   nie   je   dosiaľ právoplatne skončené, keďže krajský súd ako odvolací súd o odvolaní nerozhodol.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu sa vyznačuje v zásade súvislým dlhodobým   obdobím   nečinnosti,   ktoré   bolo   prerušené   ojedinelou   procesnou   aktivitou. Následne   okresný   súd   meritórne   rozhodol   25.   novembra   2013,   t.   j.   po   šiestich   rokoch od doručenia návrhu.

Opakované   prideľovanie   predmetnej   veci   zákonným   sudcom   na   prerokovanie a rozhodnutie,   nemožno   považovať   za   relevantnú   procesnú   aktivitu   okresného   súdu. Uvedená   procesná   aktivita   je   dôsledkom   iných,   s   konaním   bezprostredne   nesúvisiacich skutočností   (napr.   personálne   zmeny   na   okresnom   súde,   práceneschopnosť   zákonného sudcu a pod.), t. j. nemožno ju hodnotiť ako zámernú a priamu procesnú aktivitu okresného súdu smerujúcu k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej.

Pokiaľ   ide   o   argumentáciu   predsedníčky   okresného   súdu   o   nedostatočnom   počte sudcov, túto námietku nemožno akceptovať vzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv   alebo   slobôd.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších   pracovníkov   na   súde,   nemôže   byť   dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   konečnom   dôsledku   nezbavuje štát zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní. (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych   okolností   sa   nachádzajú   v   dispozičnej   sfére vedenia súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013).

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ústavný   súd   uzavrel,   že   postupom   okresného   súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Napadnuté   konanie   nie   je   právoplatne   skončené,   aktuálne   však   o   odvolaní navrhovateľa rozhoduje krajský súd,   preto ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, období, v ktorých bol okresný súd nečinný, priznal ústavný súd sťažovateľke, zohľadňujúc „čo je v hre“ (zaplatenie sumy 47,67 €), finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je podľa názoru ústavného súdu primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľka   tiež   žiadala   úhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom,   ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania v sume 417,98 €.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia sťažovateľky − spolu 417,98 € − zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   úhradu   trov   konania   za   tri   úkony   právnej   služby (dva za rok 2013 a jeden za rok 2014) súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2014