znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 444/08-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Michalovce   v   konaní vedenom   pôvodne   pod   sp.   zn. 8 C 175/97 a v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 86/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 8 C 175/97 a v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 86/03 p o r u š i l   základné právo JUDr. M. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Michalovce   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   86/03 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Michalovce   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. M. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,11 € (slovom   štyristodvanásť   eur   a   jedenásť   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Michalovce p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 27. novembra 2008 č. k. II. ÚS 444/08-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konaní   vedenom   pôvodne   pod   sp.   zn.   8   C   175/97   a   v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 86/03.

1.1 Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti: „(...) Dňa 8. 11. 1996 sa sťažovateľ stal účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej mu vznikla škoda na zdraví a škoda na aute.

Dňa   7.   2.   1997   podal   sťažovateľ   žalobu   o   náhradu   škody   na   Okresný   súd v Michalovciach.   Toto   konanie   sa   viedlo   pod   sp.   zn.   8   C   175/97,   neskôr   pod   sp.   zn. 7 C 86/03. Doposiaľ toto konanie nie je právoplatne skončené. (...)

Sťažovateľ po viac ako 5 rokoch od podania žaloby, dňa 20. 5. 2002 podal sťažnosť na   neodôvodnené   súdne   prieťahy.   Na   predmetnú   sťažnosť   predseda   okresného   súdu nereagoval.

Dňa   3.   9.   2002   podal   sťažovateľ   sťažnosť   na   súdne   prieťahy   na   Krajský   súd v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach sťažovateľovi listom sp. zn. Spr. 11256/02 zo dňa 23. 9. 2002 oznámil, že jeho podanie postúpil na priame vybavenie predsedovi Okresného súdu v Michalovciach.

Podpredseda   Okresného   súdu   v   Michalovciach   sťažovateľovi   listom   sp.   zn. Spr 2028/02 zo dňa 7. 10. 2002 odpovedal na jeho sťažnosť v tom zmysle, že jeho súdny spis je od 11. 12. 2001 u súdneho znalca pre cestnú dopravu s tým, že po vrátení spisu znalcom mu bude zaslaná kvalifikovaná odpoveď.

Sťažovateľovi o 4 mesiace prišlo oznámenie zo dňa 12. 2. 2003 o tom, že jeho spis vybavuje sudca JUDr. J. S.

(...) podľa názoru sťažovateľa je nepochybné,   že v konaní vedenom na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 8 C 175/97, 7 C 86/03, ktorého je účastníkom konania, dochádza k prieťahom. (...)

Vec nemožno považovať za skutkovo ani za právne zložitú. Je pravdou, že v konaní vyvstala potreba nariadiť znalecké dokazovanie z viacerých odborov.   Samotná   táto   skutočnosť   však   nespôsobila   neprimeranú   dĺžku   konania,   ale nesústredený   a   neefektívny   postup   súdu,   ktorý   spôsobil,   že   čas   potrebný   na   znalecké dokazovanie nezodpovedá nijakej rozumnej dĺžke vykonávania takéhoto dokazovania. (...) Sťažovateľ   považuje   za   primerané,   aby   mu   bolo   v   tejto   veci   priznané   finančné zadosťučinenie.

Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ, doba 11 rokov a takmer 3 mesiacov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a v podstatnej miere ju spôsobil okresný súd svojou nečinnosťou. (...)

Sťažovateľ podotýka, že predmetom konania je náhrada škody na zdraví. Od roku 1996 sťažovateľ v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré pri uvedenej dopravnej nehode utrpel a od roku 1997 sa domáha náhrady škody za toto poškodenie zdravia. (...)“

1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené   v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Michalovciach vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 8 C 175/97, v súčasnosti vedenej pod sp. zn. 7 C 86/03 porušené. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Okresnému   súdu   v   Michalovciach pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Michalovciach konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 7 C 86/03 bez prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 250.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   z   12.   januára   2009   sp.   zn. 1SprV/1/2009   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 10. februára 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto skutočnosti:„(...) K podanej sťažnosti sa vyjadrujem stručne v tom zmysle, že je pravdou, že konanie vo veci na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 7C/86/2003 prebiehalo pôvodne od 21. 2. 1997 pod sp.   zn. 8C/175/97, kedy bola podaná pôvodná žaloba.   Od 6. 5. 2003 konanie vo veci po určitých procesných úkonoch ďalej prebiehalo pod sp. zn. 7C/86/03. Išlo o veľmi zložitú a komplikovanú vec s náročným dokazovaním, predovšetkým znaleckým.

Dňa 28. 10. 2008 súd vo veci vydal rozsudok, ktorým žalobe žalobcu (sťažovateľa) JUDr. M. M. vyhovel a priznal mu náhradu škody v sume 2 853 000,- Sk s príslušenstvom. Vec zatiaľ ešte nie je právoplatná, preto Vám nemôžeme predložiť požadovaný spis. Po právoplatnosti uvedeného rozsudku Vám bude spis predložený. (...)“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedu okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„(...) oznamujem týmto, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní v tejto veci a súhlasí s tým, aby ústavný súd od ústneho pojednávania upustil. (...)

Z   vyjadrenia   predsedu   Okresného   súdu   v   Michalovciach   nevyplývajú   žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť názor sťažovateľa obsiahnutý v sťažnosti, že v konaní dochádza k prieťahom.

Konanie o náhrade škody na zdraví trvajúce doposiaľ viac než 12 rokov nespĺňa zo žiadneho hľadiska kritérium primeranosti dĺžky trvania v zmysle článku 6 ods. 1 vety prvej   Dohovoru   a   so   zreteľom   na   obsah   sťažnosti   je   nesporné,   že   v   ňom   dochádzalo k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ podal sťažnosť v čase, keď konanie pred súdom I. stupňa pokračovalo a na jeho dôvodnosti nemení nič skutočnosť, že dňa 28. 10. 2008 bol v predmetnej veci vynesený rozsudok.

Navrhuje preto, aby ústavný súd rozhodol v jeho veci tak, ako to uviedol vo svojej sťažnosti.

Vzhľadom   na   to   si   sťažovateľ   uplatňuje   náhradu   trov   konania   a   žiada,   aby   mu ústavný súd priznal náhradu trov konania vo výške 412,11 Eur (...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený 26. októbra 2009, ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. 8 C 175/97 a v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 86/03:

Dňa 21. februára 1997 podal sťažovateľ na okresnom súde proti M. P., M. (ďalej len „žalovaný“), za účasti S., o. z., K., ako vedľajšieho účastníka, žalobný návrh na náhradu škody z dôvodu, že mal utrpieť škodu na svojom zdraví, ako aj vecnú škodu pri dopravnej nehode, ktorú podľa sťažovateľa zavinil žalovaný. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 175/97.

Dňa 28. februára 1997 súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za podaný návrh.Dňa 3. apríla 1997 sťažovateľ na uvedenú výzvu súdu reagoval tak, že podľa jeho názoru je od súdneho poplatku oslobodený, „nakoľko pri autonehode som utrpel úraz“. Dňa 6. mája 1997 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. máj 1997.Dňa 20. mája 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s   tým,   že „bude   požiadané   OO   PZ   M.   o   podanie   správy   ohľadne   dopravnej nehody“.

Dňa 20. mája 1997 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru M. (ďalej len „polícia“) o podanie správy týkajúcej sa predmetnej dopravnej nehody.

Dňa 13. júna 1997 polícia oznámila súdu, že „vo veci týkajúcej sa dopravnej nehody medzi účastníkmi konania(...) nebolo ešte rozhodnuté, nakoľko k spisovému materiálu bol prizvaný znalec(...)“.

Dňa 4. novembra 1997 súd požiadal políciu, aby oznámila, či v danej veci už bol vypracovaný znalecký posudok a či bolo vo veci rozhodnuté, pretože ak áno, potom súd žiadal zapožičať spisový materiál.

Dňa 8. decembra 1997 súd zopakoval svoju ostatnú žiadosť.Dňa 3. februára 1998 súd nariadil vo veci pojednávanie na 17. február 1998.Dňa 9. februára 1998 sťažovateľ svojím podaním „špecifikoval rozsah škody“.Dňa 17. februára 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito „za účelom zabezpečenia účasti žalovaného“.

Dňa   3.   augusta   1998   sťažovateľ   požiadal   súd „o   skoré   vyznačenie   termínu pojednávania“.

Dňa 20. augusta 1998 súd nariadil vo veci pojednávanie na 8. september 1998.Dňa 8. septembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 1. október 1998.

Dňa 1. októbra 1998 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavili účastníci konania.

Dňa 5. októbra 1998 súd nariadil vo veci pojednávanie na 15. október 1998.Dňa 15. októbra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že žalovaný zaujme k veci písomné stanovisko do 31. októbra 1998. Dňa 2. novembra 1998 žalovaný doručil súdu svoje písomné vyjadrenie k veci.Dňa 7. decembra 1998 súd nariadil vo veci pojednávanie na 15. december 1998.Dňa   8.   decembra   1998   sťažovateľ   predložil   súdu „lekársky   posudok   o   sťažení spoločenského uplatnenia“.

Dňa 15. decembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s   tým,   že   sťažovateľ   oznámi   súdu   výsledky   jeho   rokovania   s   vedľajším účastníkom.

Dňa 28. decembra 1998 sťažovateľ oznámil súdu, že ani po návšteve vedľajšieho účastníka spolu so žalovaným nedošlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 12. januára 1999 žalovaný oznámil súdu, že „naďalej prebieha rokovanie v S. a. s. pobočka M. o usporiadanie(...) žalobnej veci“.

Dňa 14.   januára   1999   právny   zástupca   sťažovateľa   oznámil súdu,   že „k   žiadnej dohode nedošlo, preto trváme v celom rozsahu na podanom návrhu a žiadame, aby sa pokračovalo v konaní“.

Dňa 6. mája 1999 súd nariadil vo veci pojednávanie na 18. máj 1999.Dňa 18. mája 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom boli spojené na spoločné konania veci okresného súdu vedené pod sp. zn. 8 C 175/97 a sp. zn. 8 C 91/99 s tým, že v budúcnosti budú vedené pod sp. zn. 8 C 175/97. Išlo o to, že na okresnom súde bol   podaný   aj   žalobný   návrh   B.   V.,   Z.   (ďalej   len   „žalobca“),   na   náhradu   škody   proti žalovanému, za účasti S., o. z., K., ako vedľajšieho účastníka. Pojednávanie bolo odročené na neurčito „za účelom vykonania znal. dokazovania znalcom z odboru cestnej dopravy“.Dňa 19. novembra 2001 okresný súd uznesením č. k. 8 C 175/97-63 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy, pričom znalcovi určil lehotu 30 dní na podanie posudku.

Dňa 23. októbra 2002 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.Dňa 24. októbra 2002 súd nariadil vo veci pojednávanie na 6. november 2002.Dňa   5.   novembra   2002   sťažovateľ   navrhol   súdu   zvýšenie   jeho   nároku   z   titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na sedemnásobok základného bodového ohodnotenia. Dňa   6.   novembra   2002   bolo   pojednávanie   odročené   na   18.   november   2002   pre neprítomnosť žalovaného.

Dňa 18. novembra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. november 2002 s tým, že žalovaný bude na toto pojednávanie predvedený.

Dňa 27. novembra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd ustanovil žalovanému opatrovníčku a rozsudkom č. k. 8 C 175/97-92 zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu 99 178 Sk a žalobcovi sumu 76 676 Sk. V prevyšujúcej časti žalobu sťažovateľa zamietol. Čo sa týka nároku na náhradu škody na zdraví, vec vylúčil na samostatné konanie.

Dňa 7. apríla 2003 okresný súd uznesením č. k. 8 C 175/97-92 priznal znalcovi znalečné.

Dňa 6. mája 2003 bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 86/03.Dňa 27. apríla 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 2. jún 2004 a urobil dopyt na   políciu,   ako   aj   na   Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „register obyvateľov“), aby oznámili adresu žalovaného.

Dňa 6. mája 2004 register obyvateľov a 11. mája 2004 polícia oznámili súdu, že žalovaný má evidovanú adresu v M.

Dňa   2.   júna   2004   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito s tým, aby sťažovateľ „v lehote 15 dní spresnil petit“.

Dňa   23.   júna   2004   súd   vyzval   V.   P.,   aby   oznámila,   kde   sa   žalovaný   zdržiava, a sťažovateľa, aby upresnil svoj žalobný petit.

Dňa 25. júna 2004 sťažovateľ oznámil súdu, že vypovedal splnomocnenie svojmu doterajšiemu právnemu zástupcovi.

Dňa   6.   júla   2004   manželka   žalovaného   oznámila   súdu,   že   nevie   jeho   adresu v zahraničí.

Dňa 12. júla 2004 okresný súd urgoval sťažovateľa, aby upresnil svoj žalobný petit.Dňa 22. júla 2004 nový právny zástupca sťažovateľa požiadal súd o predĺženie lehoty na upresnenie žalobného petitu.

Dňa 6. augusta 2004 právny zástupca sťažovateľa doplnil žalobný návrh a upresnil jeho petit.

Dňa 23. augusta 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 13. október 2004.Dňa 24. augusta 2004 súd požiadal políciu, aby prešetrila pobyt žalovaného.Dňa   24.   septembra   2004   polícia   oznámila   súdu,   že   žalovaný   sa   údajne zdržiava v Londýne na neznámej adrese.

Dňa 7. októbra 2004 sa vedľajší účastník písomne vyjadril k žalobe.Dňa 13. októbra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že „vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie“.

Dňa 19. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 7 C 86/03-50 nariadil vo veci znalecké dokazovanie v lehote dvoch mesiacov znalcom – Lekárskou fakultou UPJŠ K.Dňa 30. novembra 2004 Lekárska fakulta UPJŠ K. oznámila súdu, že t. č. „nespĺňa podmienky na výkon činnosti znaleckých ústavov“.

Dňa 6. decembra 2004 vedľajší účastník podal odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 7C 86/03-50 v časti o povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 9. decembra 2004 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní vedľajšieho účastníka.

Dňa   30.   decembra   2004   krajský   súd   uznesením   č.   k.   14   Co   362/04-58   potvrdil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti.

Dňa 3. februára 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 24. februára 2005 súd zaslal spis Lekárskej fakulte UPJŠ K. na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 10. marca 2005 Lekárska fakulta UPJŠ K. opäť oznámila súdu, že „nespĺňa podmienky na výkon činnosti znaleckých ústavov“.

Dňa 17. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. 7 C 86/03-72 zmenil svoje uznesenie č. k. 7 C 86/03-50 tak, že „vypracovaním znaleckého posudku poveruje Lekársku fakultu UK, B.“.

Dňa 1. apríla 2005 Lekárska fakulta UK v B. oznámila súdu, že „nemá uzavreté poistenie   pre   účely   náhrady   škody   zo   znaleckej   činnosti“,   preto   nemôže   vypracovať znalecký posudok.

Dňa 27. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. 7 C 86/03-72 zmenil svoje uznesenie č. k. 7C 86/03-50 tak, že „vypracovaním znaleckého posudku poveruje MUDr. M. H.“.Dňa 8. novembra 2005 znalkyňa doručila súdu svoj znalecký posudok.Dňa 29. novembra 2005 súd uznesením č. k. 7 C 86/03-93 priznal znalkyni znalečné.Dňa 8. decembra 2005 sa vedľajší účastník vyjadril k znaleckému posudku.Dňa   19.   decembra   2005   súd   urgoval   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   k   znaleckému posudku.

Dňa 21. decembra 2005 sa sťažovateľ tiež vyjadril k znaleckému posudku.Dňa 13. januára 2006 súd nariadil vo veci pojednávanie na 1. marec 2006.Dňa 19. januára 2006 bolo doručené stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku.

Dňa 3. februára 2006 vedľajšia účastníčka požiadala súd o odročenie pojednávania pre dovolenku svojho zamestnanca. V ten istý deň súd odročil pojednávanie na 13. marec 2006.Dňa 13. marca 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito „za účelom ďalšieho dokazovania“.

Dňa 11. apríla 2006 sťažovateľ doplnil do spisu svoju zdravotnú dokumentáciu.Dňa 27. apríla 2006 okresný súd uznesením č. k. 7 C 86/03-134 nariadil vo veci znalecké dokazovanie MUDr. P. F. „znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria“.

Dňa 24. augusta 2006 znalec MUDr. P. F. doručil súdu svoj znalecký posudok.Dňa   12.   septembra   2006   súd   uznesením   č.   k.   7   C   86/03-151   priznal   znalcovi znalečné.

Dňa 27. septembra 2006 sa vedľajší účastník vyjadril k znaleckému posudku.Dňa 15. novembra 2006 súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. január 2007.Dňa   8.   decembra   2006   súd   upovedomil   účastníkov   konania   o   zrušení   termínu pojednávania.

Dňa 30. apríla 2007 okresný súd uznesením č. k. 7 C 86/03-160 nariadil vo veci znalecké   dokazovanie   MUDr.   Š.   M. „na   posúdenie   skutočností,   na   ktoré   sú   potrebné znalosti z odboru zdravotníctva - neurológie“.

Dňa 22. mája 2007 sťažovateľ založil do spisu ďalšiu zdravotnú dokumentáciu. Dňa 17. septembra 2007 znalec MUDr. Š. M. doručil súdu svoj znalecký posudok.Dňa 12. októbra 2007 zaujal k znaleckému posudku MUDr. M. písomné stanovisko sťažovateľ.

Dňa 11. októbra 2007 súd nariadil vo veci pojednávanie na 28. december 2007.Dňa 28. decembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že vedľajšiemu účastníkovi bude doručený znalecký posudok MUDr. M. na zaujatie stanoviska.

Dňa 15. januára 2008 sa vedľajší účastník vyjadril k znaleckému posudku MUDr. M.Dňa   14.   februára   2008   sťažovateľ   zaujal   písomné   stanovisko   k   vyjadreniu vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku MUDr. M.

Dňa 18. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. 7 C 86/03-243 nariadil vo veci kontrolné   znalecké   dokazovanie   MUDr.   M.   S. „na   posúdenie   skutočností,   na   ktoré   sú potrebné znalosti z odboru zdravotníctva - neurológie“.

Dňa 27. júna 2008 znalec MUDr. M. S. doručil súdu svoj znalecký posudok.Dňa 16. júla 2008 súd nariadil vo veci pojednávanie na 28. júl 2008.Dňa 24. júla 2008 sa vedľajší účastník vyjadril ku kontrolnému znaleckému posudku MUDr. S.

Dňa 28.   júla 2008 sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené   na neurčito z dôvodu „podrobného vyhodnotenia“ vykonaných dôkazov.

Dňa 18. augusta 2008 sa vedľajší účastník písomne vyjadril „ku konaniu sp. zn. 7C 86/2003“.

Dňa 25. augusta 2008 sťažovateľ zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka „ku konaniu sp. zn. 7C 86/2003“.

Dňa 16. septembra 2008 sťažovateľ opätovne zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka „ku konaniu sp. zn. 7C 86/2003“.

Dňa 7. októbra 2008 súd nariadil vo veci pojednávanie na 28. október 2008.Dňa 15. októbra 2008 sťažovateľ upresnil svoj návrh.Dňa 20. októbra 2008 sa vedľajší účastník vyjadril písomne „ku konaniu sp. zn. 7C 86/2003“.

Dňa 27. októbra 2008 sťažovateľ opakovane upresnil svoj návrh.Dňa 28. októbra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 7 C 86/03-330 vyhovel návrhu sťažovateľa.

Dňa   31.   októbra   2008   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   súdu   vyčíslenie   trov právneho zastupovania.

Dňa 27. novembra 2008 zákonný sudca JUDr. J. S. požiadal o predĺženie lehoty na napísanie rozhodnutia „z dôvodu obtiažnosti veci“.

Dňa 14. januára 2009 súd uznesením č. k. 7 C 86/03-326 priznal znalcovi MUDr. S. a uznesením č. k. 7 C 86/03-328 priznal znalcovi MUDr. M. znalečné.

Dňa   30.   januára   2009   bol   účastníkom   konania   vypravený   rozsudok   č.   k. 7 C 86/03-330.

Dňa 2. februára 2009 vedľajší účastník podal odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 7 C 86/03-326.

Dňa 23. februára 2009 vedľajší účastník podal odvolanie proti rozsudku súdu č. k. 7 C 86/03-330.

Dňa 24. marca 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach vedľajšieho účastníka.

Dňa 26. augusta 2009 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 108/09-371 zrušil napadnutý rozsudok a uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 28. septembra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 22. októbra 2009 súd nariadil vo veci pojednávanie na 10. november 2009.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   teda   posúdenie,   či   postupom okresného súdu v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 8 C 175/97 a v súčasnosti pod sp. zn. 7 C 86/03 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na povahu veci v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   bola náhrada škody za ublíženie na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, t. j. vec, ktorej povaha vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a   skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba   obrátila   so   žiadosťou   o   rozhodnutie   (pozri   napr.   I.   ÚS   145/03,   I.   ÚS   65/04, II. ÚS 76/09).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného, viac ako dvanásť a pol roka trvajúceho konania v danom prípade nebola závislá   iba   od   právnej   zložitosti   veci.   Ústavný   súd   však   nepopiera,   že   rozhodovanie v okolnostiach   danej   veci   mohlo   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   najmä s ustálením skutkového stavu opakovaným znaleckým dokazovaním. Neobyčajne zdĺhavý priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemohol   pripísať iba   na vrub   faktickej náročnosti   prerokovávanej   veci,   ale   aj   na   ničím   neodôvodnenú   opakovanú   a   dlhodobú nečinnosť súdu, tak ako to vyplýva z vyhodnotenia postupu okresného súdu v bode III/3 tohto nálezu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   tomto   konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 12,5-ročné trvanie preskúmavaného konania (od podania návrhu 21. februára 1997 do 12. novembra 2009) je už samo osebe najmä vzhľadom na povahu veci bezpochyby neprimerané (aj keď vec bola približne 6 mesiacov na krajskom súde, čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu).

Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   opakovane krátkodobo,   ale   aj   dlhodobo   nečinný,   a   to   konkrétne   napr.   od   17.   februára   1998   do 20. augusta 1998 (šesť mesiacov), od 18. mája 1999 do 19. novembra 2001 (dvadsaťdeväť mesiacov), od 19. novembra 2001 do 23. októbra 2002 (desať mesiacov) a od 6. mája 2003 do 27. apríla 2004 (jedenásť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne 4,5   roka   okresný   súd   nevykonával vo   veci   úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v   predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobia nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Ústava v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 250 000 Sk, teda 8 298,48 €, pretože „domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ(...), je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a v podstatnej miere ju spôsobil okresný súd svojou nečinnosťou. (...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a na význam konania pre sťažovateľa považuje za primerané v sume 5 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 17. apríla 2008, spísanie sťažnosti z 22. mája 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. februára 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   sumu   346,31   €,   ku   ktorej   bolo   treba pripočítať   19   %   DPH,   teda   sumu   65,80   €,   t.   j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 412,11 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2009