znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 443/2014-52

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť J. J., zastúpeného advokátkou JUDr.   Elenou   Ľalíkovou,   Advokátska   kancelária,   Podbrezovská   34,   Bratislava,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Co 60/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti J. J. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 443/2014-35   z   30.   júla   2014   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 60/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:„... Okresný súd v B. Bystrici vo veci náhrady škody z nezákonného rozhodnutia štátu voči sťažovateľovi rozhodol dňa 10. 2. 2010; tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v B. Bystrici z 20. 6. 2010 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.... Okresný súd ďalším rozsudkom z 1. 12. 2010 opäť žalobe sťažovateľa o náhradu škody   vo   výške   314.680   Eur s prísl.   vyhovel;   krajský   súd   aj   tento   rozsudok   uznesením z 20. 12. 2011 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

... Keďže sťažovateľ v postupe krajského súdu videl svojvoľnosť, nespravodlivosť či nezákonnosť, obrátil sa dňa 14. 2. 2012 na ústavný súd so sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy.... Ústavný súd nálezom z 3. 9. 2013, sp. zn. III. ÚS 46/2013, vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 60/2011 porušil sťažovateľove práva, garantované čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, jeho uznesenie z 20. 12. 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že- ho zaviazal zaplatiť aj trovy konania v sume 269,58 EUR; sťažovateľovi nepriznal žiadané finančné zadosťučinenie...

... spor je od februára 2011 na krajskom súde z hľadiska objektívneho a doteraz nie je   právoplatne   skončený,   čo   je   z   hľadiska   cit.   článkov   ústavy   a   Dohovoru,   stav   určite neúnosný,   aby   odvolacie   konanie   trvalo   už   3   roky   a   ešte   konečné   rozhodnutie   je v nedohľadne. Preto žiadame aj vysloviť povinnosť súdu konať bez zbytočných prieťahov.“

2.1 Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co 60/ 2011, porušené boli.

2. Krajskému súdu prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 EUR, ktoré je Krajský súd v B. Bystrici zaplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný zaplatiť J. J. trovy právneho zastúpenia v sume 340,88 EUR do 2 m. doručenia nálezu, a to na účet JUDr. Eleny Ľalíkovej.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   krajský   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedom,   listom   sp.   zn. Spr   1662/14 z 8. septembra 2014 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu z 30. septembra 2014.

3.1 Podpredseda krajského súdu uviedol tieto skutočnosti:«Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15Co/60/2011 rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 16C/80/2009- 164 zo dňa 1. decembra 2010.

Vec   napadla   na   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   dňa   22.   februára   2011   a   bola pridelená do senátu 15Co pod sp. zn. 15Co/60/2011. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, o veci rozhodol uznesením č. k. 15Co/60/2011-185 zo dňa 20. decembra 2011, ktorým rozsudok okresného súdu vo výroku ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 314.680,- Eur s príslušenstvom zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vec bola expedovaná späť na okresný súd 20. januára 2012.

Následne na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 15. februára 2012 bola podaná sťažnosť sťažovateľa J. J...

Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom III. ÚS 46/2013-40 zo dňa 3. septembra 2013,   ktoré   bolo   doručené   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici   dňa   25.   októbra   2013 rozhodol, že základné právo J. J. na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   Uznesením   Krajského   súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/60/2011-185 zo dňa 20. decembra 2011 vo výroku, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/80/2009-164 z 1. decembra 2010 porušené boli. Zároveň uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/60/2011- 185 z 20. decembra 2011 vo výroku o zrušení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/80/2009-164 z 1. decembra 2010 o vrátení veci Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. J. nevyhovel.

Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici   bola   po   vydaní   Nálezu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky vec vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 16C/80/2009 predložená   na   nové   rozhodnutie   dňa   5.   novembra   2013   a   bola   zapísaná   pod   sp.   zn. 15Co/645/2013. Krajský súd v Banskej Bystrici o veci rozhodol 5. marca 2014 uznesením č. k. 15Co/645/2013-238. Na okresný súd bola vec expedovaná 6. marca 2014...

Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 15Co/60/2011 nevznikli prieťahy v konaní vzhľadom na dĺžku konania a právnu ako   aj   skutkovú   zložitosť   veci   (nárok   na   náhradu   škody   podľa   zák.   č.   58/1969   Zb. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   rozhodnutím   orgánu   štátu   alebo   jeho   nesprávnym úradným postupom za nezákonné trestné stíhania a väzbu po právoplatnom oslobodení spod obžaloby).

Krajský súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že už uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 46/2013-10 zo dňa 22. januára 2013 bola vo zvyšnej časti sťažnosť   J.   J.   odmietnutá   ako   zjavne   neopodstatnená,   a   to   vo   vzťahu   k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (článok 6 ods.   1 dohovoru) s tým, že ústavný súd priamo v rozhodnutí uviedol, že v posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (15. februára 2012) krajský súd v napadnutom konaní už nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa článku 48 ods. 2 ústavy ani jeho právo podľa článku 6 ods. 1 dohovoru, keďže v tom čase už o opravných prostriedkoch podaných   proti   meritórnemu   rozsudku   okresného   súdu   bolo   rozhodnuté   uznesením z 20. decembra 2011. V tejto časti je tak sťažnosť zjavne neopodstatnená (bod 2 výroku tohto uznesenia).

Je   potrebné   potom   považovať   za   zavádzajúce   tvrdenie   právnej   zástupkyne sťažovateľa,   že   „v   dôsledku   uvedeného   spor   je   od   februára   2011   na   krajskom   súde   – z hľadiska   objektívneho   –   a   doteraz   nie   je   právoplatne   skončená,   čo   je   z   hľadiska citovaných článkov ústavy a dohovoru, stav určite neúnosný aby odvolacie konanie trvalo už tri roky a ešte konečné rozhodnutie je v nedohľadne“. Zrejme ušlo pozornosti právnej zástupkyni sťažovateľa, že o namietanom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote vo veci sp. zn. 15Co/60/2011 už bolo rozhodnuté uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 46/2013-10 zo dňa 22. januára 2013, kde v tejto časti bola sťažnosť J. J. odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Rovnako ušlo pozornosti právnej zástupkyni sťažovateľa, že v čase podania sťažnosti na Ústavný súd SR (podaná 9. januára 2014) vec vedená pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/80/2009 po jej opätovnom predložení na   rozhodnutie   na   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   bola   vedená   už   pod   inou   spisovou značkou, než 15Co/60/2011. Vec opätovne predložená na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 5. novembra 2013, bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 15Co pod spisovou značkou 15Co/645/2013, kde vo veci bolo rozhodnuté 5. marca 2014 a spis bol vrátený a expedovaný prvostupňovému súdu 6. marca 2014.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že základné právo sťažovateľa J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/60/2011 porušené nebolo.»

3.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   podpredsedu krajského súdu zaujala toto stanovisko:

«... dávame odpoveď na vyjadrenie podpredsedu krajského súdu, v ktorom tvrdí, že postupom tohto súdu neboli porušené základné práva sťažovateľa, garantované čl. 48 ods. 2 ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   hoci   z   obsahu   vyplýva   opak   a   tento   je   potvrdený   aj objektívne určenou dobou konania pred odvolacím súdom – od 22.2.2011, kedy vec napadla na   krajský   súd   a   5.3.2014,   kedy   rozhodol   opätovne   zrušujúcim   uznesením,   ktoré sťažovateľovi bolo doručené 18.3.2014.

Potom tvrdenie predsedu súdu, resp. podpredsedu krajského súdu, že uvedená doba tri   roky   a   jeden   mesiac   trvania   odvolacieho   konania   je   dobou   primeranou   v   konaní o náhrade škody spôsobenej nezákonným trestným rozhodnutím, je buď len zavádzaním ústavného súdu, alebo nepochopením podstaty článkov 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru súdnym funkcionárom, ktorý zo zákona má dozerať na bezprieťahovosť súdneho konania a v prípade ich porušenia, vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť nekonajúcich sudcov v senáte 15 Co.

Nerešpektovanie   procesných   predpisov   krajským   súdom,   v   dôsledku   čoho   musel protiústavné   uznesenie   tohto   súdu   ústavný   súd   zrušiť   –   čo   pri   kasačných   a   teda   nie konečných rozhodnutiach robí iba výnimočne – má vždy za následok aj porušenie práva na fair   proces v jeho časovej   dimenzii,   lebo doba,   o   ktorú sa   predĺžilo   odvolacie konanie v dôsledku   úspešného   prejednania   ústavnej   sťažnosti   sťažovateľa,   kasačného   zásahu ústavným súdom, ako aj nového prejednania veci krajským súdom, je dobou označiteľnou za zbytočné   prieťahy   v   odvolacom   konaní,   pričítateľné   iba   na   vrub   tohto   súdu   /snáď   nie ústavného súdu/. Nebyť totiž arbitrárneho /svojvoľného/ uznesenia krajského súdu, vec by sa   neocitla   na   ústavnom   súde   a   odvolacie   konanie   by   nebolo   poznačené   zbytočnými prieťahmi. Platí, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna či dokonca zmätočná činnosť   súdu   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   a   dohovorom   zaručeného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov či v primeranej dobe, pretože jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty, týkajúcej sa tých hmotných práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil so svojim návrhom, aby o jeho veci rozhodol v primeranej dobe. O návrhu na náhradu škody nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté, čiže sťažovateľ na odškodnenie márne čaká od r. 1999, kedy bol nezákonne uväznený, potom právoplatne odsúdený a naostatok právoplatne aj oslobodený.

Keďže v čase podávania sťažnosti sme nevedeli zistiť spisovú značku konania, uviedli sme pôvodnú; následne sme sa to dozvedeli – ide o sp. zn. 15 Co 645/2013 – a dozvedeli sme sa aj o skončení veci na odvolacom súde, preto už netrváme na príkaze súdu konať. Námietka podpredsedu súdu o odmietnutí rovnakej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 46/2013, je pre toto konanie neprípadná a zrejme tak ju vyhodnotí aj ústavný súd.

Sťažovateľ   je   skutočne   tak   frustrovaný   z   celého   odškodňovacieho   procesu   – o slobodu prišiel   ihneď – že už ani nedúfa,   že sa toho niekedy ešte dočká.   Tento stav beznádeje, úzkosti, neistoty či bezmocnosti voči svojvoľnému konaniu senátu 15 Co – inak podal aj ďalšiu ústavnú sťažnosť voči svojvoľnému zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu pod sp. zn. 15 Co 645/2013 dňa 14.5.2014 – preto by mal byť „odškodnený“ žiadaným finančným zadosťučinením.

Navrhujeme preto vydať tento nález:

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, postupom KS v B. Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 645/2013, bolo porušené.

2. J. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 EUR, ktoré je KS v B. Bystrici povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov.

3. Krajský súd v B. Bystrici je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania v sume   511,34   EUR...   a   to   na   účet   JUDr.   Eleny   Ľalíkovej   v   lehote   2   mesiacov od právoplatnosti nálezu.»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ako aj lustráciou svojich spisov ústavný súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn. 15 Co 60/2011   a súvisiaceho   konania   vedeného   na   ústavnom   súde   pod   sp.   zn. III. ÚS 46/2013:

A.   Dňa   22.   februára   2011   bol   krajskému   súdu   predložený   spis   Okresného   súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 80/2009, aby rozhodol o odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. 16 C 80/2009-164 z 1. decembra 2010.  

Dňa 20. decembra 2011 krajský súd uznesením č. k. 15 Co 60/2011-185 napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 314 680 € s prísl., zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 20. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

B.   Dňa   15.   februára   2012   bola   ústavnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy pred národným orgánom zaručeného čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, ktoré boli   porušené   postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom pod sp. zn. 15 Co 60/2011 a jeho uznesením č. k. 15 Co 60/2011-185 z 20. decembra 2011.Dňa 22. januára 2013 ústavný súd uznesením   č. k. III.   ÚS   46/2013-10 sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy pred národným orgánom zaručeného čl. 13 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 15 Co 60/2011-185 z 20. decembra 2011 prijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti, teda aj vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú s odôvodnením, že „v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (15.   februára 2012)   krajský   súd   v   napadnutom   konaní   už   nemohol   porušovať   základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže   v   tom   čase   už   o opravných   prostriedkoch   podaných   proti   meritórnemu   rozsudku okresného súdu bolo rozhodnuté uznesením z 20. decembra 2011“.

Dňa   3.   septembra   2013   ústavný   súd   nálezom   č.   k.   III.   ÚS   46/2013-40   vyslovil porušenie   základných   práv   sťažovateľa   postupom   a   uznesením   krajského   súdu z 20. decembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 60/2011 a na základe toho zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   25.   októbra   2013   bol   spisový   materiál   vrátený   krajskému   súdu.   Vec   bola na krajskom súde zaevidovaná pod sp. zn. 15 Co 645/2013.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmet posudzovaného konania pred ústavným súdom bol vymedzený uznesením č. k. II. ÚS 443/2014-35 z 30. júla 2014 (pozri bod I./1. tohto nálezu), pričom ním sa stalo posúdenie,   či   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   Co   60/2011 dochádzalo   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto už nemohol prihliadnuť na   pozmenený   návrh   sťažovateľa,   ktorý   vo   svojom   stanovisku   z 30.   septembra   2014 za napadnuté   konanie   označil   už   postup   krajského   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 15 Co 645/2013.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd z vyjadrenia krajského súdu, zo zapožičaného spisu   okresného súdu a lustráciou   svojich   (už   nielen   meritórnych)   rozhodnutí   o prijatí   vecí   na ďalšie   konanie zistil,   že   predmetom   posudzovaného   konania   je   namietané   porušenie   základného   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom   krajského   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   Co   60/2011,   o ktorom   už rozhodoval ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 46/2013. V uvedenom konaní bola sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnutá uznesením č. k. III. ÚS 46/2013-10 z 22. januára 2013 pre zjavnú neopodstatnenosť z dôvodu, že „v čase doručenia sťažnosti ústavnému   súdu   (15.   februára 2012)   krajský   súd   v   napadnutom   konaní   už   nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Tento   výrok   je   ale   viazaný   na   vyhovenie   vo   veci   samej.   Keďže   v danej   veci   návrhu sťažovateľa na vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vyhovené nebolo, nepripadalo do úvahy ani rozhodovanie o jeho ďalších návrhoch.

Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2014