znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 441/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. I., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 170/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2011 doručená sťažnosť M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 170/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo: «(...) Predmetom tejto sťažnosti je porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.   K   porušovaniu   uvedeného   základného   práva   sťažovateľa   dochádza v občianskoprávnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. k.: 13C/170/2009,   ident.   č.:   6109219334,   sp. zn.:   5Er/354/2010/   vo   výkone   EX   655/10 (Ex. úrad - JUDr. I. N.).

K   porušovaniu   uvedených   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľa   dochádza nečinnosťou súdu a prieťahmi v exekučnom konaní o zaplatenie 3.482,92 EUR z titulu nevyplatenej mzdy spolu s príslušenstvom a určenie neplatnosti dohody o znížení mzdy vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn.: 13C/170/2009 proti odporcovi: M., spol. s. r. o.(...)

Dňa   01.   10.   2009   sťažovateľ   doručil   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   žalobu o zaplatenie 3.482,92 EUR z titulu nevyplatenej mzdy spolu s príslušenstvom a určenie neplatnosti dohody o znížení mzdy voči odporcovi M., spol. s. r. o.(...) Vec je Okresným súdom Banská Bystrica vedená pod sp. zn.: 13C/170/2009.

Dňa 26. 10. 2009 sťažovateľ prevzal výzvu súdu zo dňa 16. 10. 2009, ktorou súd uložil   sťažovateľovi,   aby   v   lehote   10   dní   od   doručenia   Uznesenia   na   úhradu   súdneho poplatku zaplatil súdny poplatok vo výške 308,- EUR, pričom vyrubený súdny poplatok uhradil.

Dňa 18. 11. 2009 bolo sťažovateľovi doručené Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 11. 2009, ktorým súd uložil sťažovateľovi, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia vyjadril k bodom I. a II. predmetného Uznesenia. Následne dňa 01. 12. 2009 sťažovateľ zaslal Okresnému súdu Banská Bystrica svoje vyjadrenie, ktorým dal na vedomie svoju vôľu prejednať vec s nariadením pojednávania.

Dňa 17. 12. 2009 sťažovateľ prevzal predvolanie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa   11.   12.   2009,   ktorým súd nariadil   pojednávanie.   Pojednávanie   sa   uskutočnilo   dňa 25. 01. 2010 o 14.15 hod. Súd na predmetnom pojednávaní uložil sťažovateľovi povinnosť doplnenia žalobného návrhu. Uloženú povinnosť si sťažovateľ splnil zaslaním Podania zo dňa 05. 02. 2010, ktorým doplnil dôkaz k nároku titulu cestovných náhrad a na podporu svojich tvrdení, preukazujúcich cestovné náhrady a stravné, žiadal v prípade pochybnosti súdu o vykonaní pracovných ciest predvolať svedka I. L., ktorého trvalý pobyt upresnil zaslaním Oznámenia o trvalom pobyte svedka zo dňa 11. 02. 2010 Okresnému súdu Banská Bystrica. Zároveň upresnil žalovanú sumu a upravil petit z dôvodu pochybenia v písaní v časti nároku žalovanej sumy a v časti alternatívneho petitu.

Dňa 01. 03. 2010 sťažovateľ prevzal predvolanie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa   25.   02.   2010,   ktorým súd nariadil   pojednávanie.   Pojednávanie   sa   uskutočnilo   dňa 22. 03. 2010 o 13.30 hod. Odporca (M., spol. s.r.o.) sa k predmetnej Žalobe nevyjadril v súdom určenej lehote a na nariadené pojednávanie sa nedostavil, hoci naň bol riadne a včas   predvolaný   s   poučením   o   následku   nedostavenia   sa   na   pojednávanie,   vrátane možnosti rozhodnutia podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku (rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie).   Svoju neprítomnosť na pojednávaní dokonca neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

Dňa 08. 04. 2010 sťažovateľ prevzal Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 03. 2010 v právnej veci M. K. c/a M., spol. s. r. o. o zaplatenie 3.482,92 EUR z titulu nevyplatenej mzdy spolu s príslušenstvom a určenie neplatnosti dohody o znížení mzdy   vedenom   pred   Okresným   súdom   Banská   Bystrica,   sp.   zn.:   13C/170/2009-45. Rozsudkom súd určil, že dohoda o znížení mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania na 60 % mzdy pre navrhovateľa je absolútne neplatná. Zároveň zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi (v tomto podaní sťažovateľovi) 3.482,92 EUR s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania v celkovej výške 1.341,84 EUR, a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Nakoľko povinný nevyužil svoje právo použiť voči Rozsudku riadny opravný poriadok, hoci bol o odvolaní poučený v poučení Rozsudku, stal sa   v   súlade   s   §   159   ods.   1   a   §   161   ods.   1   Rozsudok   právoplatný   a   vykonateľný. Právoplatnosť nadobudol v časti týkajúcej sa neplatnosti dohody o znížení mzdy a istiny dňa 03. 05. 2010 a v časti týkajúcej sa trov konania dňa 19. 05. 2010. Vykonateľnosť nadobudol v prípade istiny dňa 07. 05. 2010 a v prípade trov konania dňa 04. 06. 2010. Dňa 03. 06. 2010 prevzal JUDr. I. N. - súdny exekútor Návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov oprávneného M. K.(...) proti povinnému M., spol. s. r. o.(...)

Uznesením   č.   5601*057114   zo   dňa   15.   07.   2010   pod   sp.   zn.   5Er/354/2010   bol poverený vykonaním exekúcie exekútor JUDr. I. N., Exekútorský úrad B.

Podkladom   na   vykonanie   exekúcie,   t.   j.   exekučným   titulom   bol   Rozsudok   pre zmeškanie zo dňa 22. 03. 2010, č. k.: 13C/170/2009-45, ktorý bol povinnému doručený v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Voči tomuto Rozsudku mal povinný možnosť podať riadny opravný prostriedok, avšak svoje právo nevyužil, na základe čoho sa stal Rozsudok právoplatný a vykonateľný.

Dňa   13.   08.   2010   povinný   (dlžník)   podal   Námietky   voči   upovedomeniu   o   začatí exekúcie, č. EX 655/10 z dôvodov, ktoré mal podľa obsahu povinný namietať v súdnom konaní,   avšak   v   už   začatom   exekučnom   konaní   nemali   žiadny   právny   význam.   Na   túto skutočnosť som, ako právny zástupca p. M. K., upozornil Okresný súd Banská Bystrica vo Vyjadrení   k   podaným   námietkam   zo   dňa   27.   08.   2010.   Argumentácia   povinného súvisiaca s neúčasťou na pojednávaní riadne ukončeného súdneho konania je v súvislosti s exekučným konaním bezpredmetná.

Posledným nám známym úkonom vo veci zo strany súdu bolo vydanie poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. I. N. dňa 15. 07. 2010.

Od posledného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica uplynulo viac ako 11 mesiacov.   Dňa   27.   04.   2011   bola   podaná   urgencia   na   príslušný   súd   (ako   aj   súdnemu exekútorovi),   kde   sme   žiadali,   aby   súd   konal   z   dôvodu,   že   práva   poškodeného   sú porušované nielen zo strany povinnej osoby, ale aj nekonaním súdu, a tak je daná možnosť povinnému robiť naďalej opatrenia smerujúce ku kráteniu veriteľa (poškodeného). (...) Vyššie   popísaným   konaním   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)

Požiadavka   rýchlosti   a   najmä   účinnosti   súdneho   konania   a   prejednania   veci v primeranej lehote je inkorporovaná aj do jednej zo základných zásad civilného konania - zásady   rýchlosti   konania   vyjadrenej   v   §   6   zák.   č.   40/1964   Zb.   (Občiansky   zákonník), v zmysle ktorej „V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.“

V ustanovení § 6 sú vyjadrené základné zásady občianskeho súdneho konania, a to prejednávacia   zásada   a   zásada   hospodárnosti   a   efektívnosti.   Uplatnenie   zásady hospodárnosti   znamená,   že   poskytnutie   ochrany   skutočným   subjektívnym   právam   a zákonom chráneným záujmom je dosiahnuté pri dodržaní procesnej ekonómie. K splneniu tejto požiadavky bude potrebné začať konanie čo najrýchlejšie po udalosti, ktorá znamenala porušenie alebo ohrozenie práva. (...)

S ohľadom na vyššie popísané skutočnosti týkajúce sa postupu súdu a to konkrétne Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 13C/170/2009, bolo porušené právo sťažovateľa na prešetrenie jeho veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže do dnešného dňa od podania vyjadrenia sťažovateľa k námietkam povinného o začatí exekúcie nedokázali v predmetnej občianskoprávnej veci prijať rozhodnutie o námietkach povinného vznesených proti exekúcii. Takéto konanie súdu spôsobilo, že je sťažovateľ už viac ako 11 mesiacov (od podania   vyjadrenia   k   námietkam   povinného   vznesených   proti   exekúcii)   udržiavaný v stave právnej neistoty. Prebiehajúce súdne konanie po neprimerane dlhý čas negatívne zasahuje do osobného života sťažovateľa.

Vzhľadom k tomu, že súd doteraz v predmetnom konaní neprijal rozhodnutie vo veci námietok   povinného   vznesených   proti   exekúcii,   podávame   túto   sťažnosť   na   prieťahy v občianskoprávnom   konaní   vedenom   Okresným   súdom   v   Banskej   Bystrici   pod   sp.   zn.: 13C/170/2009 a žiadame, aby bolo v predmetnej veci prijaté rozhodnutie o námietkach povinného vznesených proti exekúcii.

1.   Konanie   vedené   pred   Okresným   súdom   v   Banskej   Bystrici,   pod   č.   k.: 130/170/2009, nepredstavuje z hľadiska zložitosti dokazovania občianskoprávnu vec, ktorú je možné považovať za právne a fakticky zložitú. Všetky potrebné dôkazy, predovšetkým listinné   dôkazy   sú   odpočiatku   súčasťou   súdneho   spisu.   Predložená   právna   otázka nepredstavuje tak zložitú problematiku, ktorá by si vyžadovala prípravu sudcu v trvaní viac ako 11 mesiacov.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno, počas celej doby konania, hodnotiť ako aktívne a súčinné s ohľadom na okolnosť, že to bol on, kto založil všetky vecné dôkazy   do   spisu.   V   dôsledku   toho   nemohlo   správanie sťažovateľa prispieť   k zdĺhavosti konania a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní. Práve naopak, sťažovateľ dokonca vyzval súd, aby vykonal také právne úkony, ktorými by došlo k odstráneniu nežiaducich prieťahov, pričom využil všetky dostupné možnosti pre zjednanie rýchlej a účinnej nápravy protiprávneho stavu.

3. Pokiaľ ide o postup súdu v posudzovanom konaní, fakt, že v predmetnej veci Okresný súd Banská Bystrica určité úkony vykonal, nemôže sám o sebe vylúčiť existenciu zbytočných   prieťahov   v   konaní.   Obdobie   poznamenané   nečinnosťou   všeobecného   súdu alebo iného zodpovedného orgánu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní(...) Okresný súd Banská Bystrica do dnešného   dňa,   viac   ako   11   mesiacov   po   podaní   vyjadrenia   sťažovateľa   k   námietkam povinného o začatí exekúcie, neprijal rozhodnutie o námietkach povinného vznesených proti exekúcii a ani na urgenciu zo strany sťažovateľa nekonštatoval prieťahy v konaní. (...) Som   toho   názoru,   že   sťažovateľovi   skutočne   vznikla   nemajetková   ujma   tým,   že Okresný   súd   Banská   Bystrica   koná,   vzhľadom   na   povahu   veci   s   neospravedlniteľnými a neprimeranými   prieťahmi,   pričom   v   dôsledku   jeho   nečinnosti   nie   je   sťažovateľovi umožnené   dosiahnuť   účinnú   nápravu   zásahu   do   jeho   základných   práv   a   naďalej   tak dochádza k prehlbovaniu, ako aj k vzniku ďalšej ujmy na právach sťažovateľa.

Vzhľadom na okolnosti uvedené v tejto sťažnosti, má sťažovateľ za to, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je v danom prípade odôvodnené.

Sťažovateľ týmto navrhuje, aby mu Ústavný súd SR priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.500,- EUR(...), ktorou by aspoň čiastočne zmiernil dôsledky, ktoré štát sťažovateľovi prieťahmi spôsobil. (...)

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vyčerpal   všetky   zákonom poskytnuté   prostriedky,   ktorými   by   sa   mohol   domáhať   ochrany   svojich   porušených základných práv a slobôd a prostredníctvom ktorých by mohol požadovať nápravu. Konanie o Žalobe sťažovateľa vedené Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn.: 13C/170/2009 je právoplatne skončené, pričom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o námietkach povinného vznesených proti exekúcii. (...)

Vzhľadom na skutočnosť, že v občianskoprávnej veci č. k.: 13C/170/2009 vo veci Žaloby   sťažovateľa,   o   zaplatenie   3.482,92   EUR   z   titulu   nevyplatenej   mzdy   spolu s príslušenstvom a určenie neplatnosti dohody o znížení mzdy vedenom pred Okresným súdom   Banská   Bystrica,   bol   síce   vydaný   Rozsudok,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   a vykonateľnosť,   avšak   do   dnešného   dňa   nebolo   rozhodnuté   o   námietkach   povinného vznesených proti exekúcii. Máme za to, že zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa, konkrétne do práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, stále trvá a teda lehota v zmysle   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   (lehota   2   mesiace   od   právoplatnosti rozhodnutia) je zachovaná. (...)

Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento nález:

Základné právo M.   K.(...)   na   prerokovanie veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 13C/170/2009.

Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   v   konaní,   sp.   zn.: 13C/170/2009,   rozhodnúť   o   námietkach   povinného   vznesených   proti   exekúcii   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva M. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500 EUR(...), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi M.   K.   náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 217,30 EUR,   ktorá   je   splatná   do   15 dní   od právoplatnosti   tohto   nálezu na   účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. I.(...)»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti (pozri najmä petit sťažnosti) vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 170/09.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Keďže v napadnutom konaní, ako to sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 13 C 170/09-45,   pričom   tento   rozsudok „právoplatnosť   nadobudol   v   časti   týkajúcej   sa neplatnosti dohody o znížení mzdy a istiny dňa 03. 05. 2010 a v časti týkajúcej sa trov konania dňa 19. 05. 2010“, sťažovateľ sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (1. augusta 2011), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva (napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu však nie je premietnutá do petitu sťažnosti), že sťažovateľ mal v úmysle namietať porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 354/2010.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či by boli splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“)   v spojení   s § 6   zákona č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o súdoch   a sudcoch“),   t.   j.   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných   prieťahov (napr. IV.   ÚS   153/03). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže   zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ,   ktorý   je kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nepodal   (urgencia   zákonného   sudcu   nemusí   byť   účinným   prostriedkom   nápravy)   a ani netvrdí,   že   ju   nepodal   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   a existenciu   takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II.   ÚS   107/04)   dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   niet   dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou   od   1. apríla   2005   podľa   §   62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde by pripadalo do úvahy odmietnutie jeho sťažnosti aj vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 5 Er 354/2010 z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   nad rámec uvedeného dodáva,   že   pokiaľ by v budúcnosti   v postupe okresného súdu sp. zn. 5 Er 354/2010 dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby po využití účinných prostriedkov nápravy opätovne podal kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011