znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 441/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. N., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom   a rozhodnutím   Okresného   súdu   Galanta   a Krajského   súdu   v Trnave   vo   veci vedenej pod sp. zn. 3 T 124/2006 a postupom Okresnej prokuratúry Galanta vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Pv 11/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. N.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2007 doručená sťažnosť M. N., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy   postupom   a rozhodnutím   Okresného   súdu   Galanta   (ďalej   len   „okresný   súd“) a Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 3 T 124/2006 a postupom Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Pv 11/06.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 a 3 písm. a) a b) Trestného zákona. Sťažovateľ tvrdí, že počas prípravného konania mu nebolo umožnené oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom sp. zn. ČVS: ORP-6/OdV-GA-2006.   Vyšetrovateľ   počas   úkonov   nemal   podľa   sťažovateľa   vyšetrovací   spis   pri   sebe. Taktiež   namieta,   že   mu   nebolo   umožnené   v štádiu,   keď   vyšetrovateľ   považoval vyšetrovanie   za   skončené,   preštudovať   si   spis   a prípadne   podať   návrh   na   doplnenie vyšetrovania. Podľa názoru sťažovateľa porušením práv podľa § 69 ods. 1 a § 208 ods. 1 Trestného poriadku bolo porušené jeho právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že počas vyšetrovania žiadal prokurátora na základe § 210 Trestného   poriadku   o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa,   pretože   mu   neumožnil preštudovať   si   spis   a   prípadne   podať   návrh   na   doplnenie   vyšetrovania.   Túto   žiadosť sťažovateľ adresoval priamo prokurátorovi tak 2. októbra 2006, ako aj 9. novembra 2006. Uvedené žiadosti podľa sťažovateľa prokurátor ignoroval a o výsledku ho neupovedomil, čím mal porušiť § 210 Trestného poriadku, čo zároveň znamená aj porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že sa 11. decembra 2006 obrátil na okresný súd so žiadosťou o nápravu nezákonných postupov orgánov činných v trestnom konaní. Sťažovateľ na svoju žiadosť odpoveď nedostal, čím okresný súd porušil § 34 ods. 1 a 4 Trestného poriadku, čo zároveň znamená porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ   ďalej   tvrdí,   že   mu   prokurátor   v štádiu   prípravného   konania   zaslal 3. októbra   2006   výzvu   na začatie konania o dohode   o vine   a treste   podľa   §   232   a nasl. Trestného   poriadku,   pričom   sťažovateľ   sa   k činu   priznal   a s dohodou   súhlasil.   Podľa sťažovateľa neumožnením realizácie tejto dohody pred súdom okresný súd porušil § 34 ods. 1 a 4 Trestného poriadku, čo zároveň znamená porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ dodáva, že nemôže k sťažnosti dodať všetky dokumenty, pretože okresný súd nevyhovel žiadosti o zaslanie kópií listín, ktoré dokazujú porušenia jeho práv. Podací lístok od uvedenej žiadosti priložil sťažovateľ k sťažnosti.

Sťažovateľ napokon tvrdí, že postup vyšetrovateľa a prokurátora znamenal porušenie jeho práva na obhajobu. Takto sa nemohol dostatočne obhajovať. V prípade dodržania jeho práva   na   obhajobu   a umožnenia   predložiť   všetky   dôkazy   by   trestné   stíhanie   v bode   2 obžaloby skončilo už v prípravnom   konaní a prokurátor by inak konal vo veci   dohody a podania obžaloby.

II.

Ústavný   súd   si   vyžiadal   od   okresného   súdu   trestný   spis   sťažovateľa   sp.   zn. 3 T 124/2006,   z ktorého   zistil,   že   proti   sťažovateľovi   bolo   4.   januára   2006   vznesené obvinenie pre trestný čin lúpeže a 27. januára 2006 pre trestný čin krádeže, pričom tieto veci boli 3. marca 2006 spojené. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu sa uskutočnilo 8. novembra 2006. V zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu je síce uvedené, že obvinený nemá návrhy   na   doplnenie   vyšetrovania,   avšak   sťažovateľ   záznam   odmietol   podpísať   bez konkretizácie dôvodu odmietnutia. Prokurátor okresnej prokuratúry listom z 3. októbra 2006 vyzval sťažovateľa na začatie konania o dohode o vine a treste podľa ustanovenia § 232 a nasl. Trestného poriadku. K takému konaniu však nedošlo. Obžaloba na sťažovateľa pre trestné činy lúpeže aj krádeže bola 21. novembra 2006 doručená okresnému súdu. Žiadosť sťažovateľa   o preštudovanie   vyšetrovacieho   spisu   bola   okresnému   súdu   doručená 12. decembra 2006. Sťažovateľ v žiadosti uviedol, že po vyrozumení z 22. septembra 2006 sa   vyšetrovateľ   dostavil   do   ústavu   sám   a neumožnil   mu   preštudovanie   spisu.   Vzápätí požiadal prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa a tiež o samotné preštudovanie spisu,   avšak   prokurátor   túto   žiadosť   podľa   sťažovateľa   ignoroval   a o jej   vybavení   ho neupovedomil. Podobne po vyrozumení z 3. novembra 2006 sa vyšetrovateľ dostavil do ústavu   sám   a neumožnil   mu   preštudovanie   spisu.   Aj   túto   žiadosť   prokurátor   ignoroval a o jej   vybavení   sťažovateľa   neupovedomil.   Podľa   spisu   okresný   súd   na   uvedený   list procesne   na   konaní,   a   ani   inak   nereagoval.   Na   okresnom   súde   sa   20.   decembra   2006 uskutočnilo   verejné   zasadnutie   senátu,   ktorého   predmetom   bolo   predbežné   prejednanie obžaloby.   Pred   otvorením   verejného   zasadnutia   požiadal   obhajca   sťažovateľa   o jeho odročenie, aby so   sťažovateľom   zvážili požiadať prokurátora   o uzavretie dohody   o vine a treste. Na odročenom predbežnom prejednaní obžaloby uskutočnenom 10. januára 2007 predseda   senátu   poučil   sťažovateľa   o možnosti   uzavrieť   dohodu   o vine   a treste s prokurátorom v prípade priznania sa ku trestnej činnosti v celom rozsahu. Sťažovateľ sa na predbežnom prejednaní obžaloby priznal k spáchaniu trestného činu lúpeže a k skutku krádeže uviedol, že ho nespáchal, a nemôže sa preto k nemu priznať. Na základe tohto vyhlásenia okresný súd uznesením nariadil hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní predseda senátu na základe ustanovenia § 255 ods. 3 Trestného poriadku u obžalovaného a prokurátora   zisťoval,   či   nechcú   uzavrieť   dohodu   o vine   a treste.   Prokurátor   však konštatoval, že nie sú splnené podmienky na konanie o dohode o vine a treste, pričom toto stanovisko bližšie nekonkretizoval. Sťažovateľ uviedol, že on by o dohode o vine a treste konal. Sťažovateľ vzápätí vyhlásil, že je vinný zo spáchania trestného činu lúpeže a okresný súd vyhlásenie prijal. Okresný súd vyhlásil, že sa vykonajú iba dôkazy súvisiace s trestným činom krádeže. Po skončení dokazovania prokurátor v záverečnej reči uviedol, že skutok krádeže nepriamo preukazujú svedkovia. Podľa prokurátora sťažovateľ trestný čin krádeže spáchal.   Sťažovateľ   vo   svojej záverečnej   reči   a právom   posledného   slova   uviedol,   že spáchanie trestného činu lúpeže ľutuje, avšak trestného činu krádeže sa nedopustil. Predseda senátu vyhlásil rozsudok, v ktorom bol sťažovateľ uznaný vinným so spáchania trestného činu lúpeže a oslobodzuje sa spod obžaloby vo veci krádeže, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie sám a taktiež v jeho mene jeho obhajca. V obidvoch   odvolaniach   sa   zhodne   namieta,   že   dohode   o vine   a treste   zabránila   len   tá skutočnosť, že sťažovateľ bol neodôvodnene obvinený aj z trestného činu krádeže. Z tohto dôvodu   považoval   uložený   trest   za   neprimeraný.   Odvolací   súd   rozhodnutím   č.   k. 6 To 18/2007-357   z 12.   apríla   2007   odvolanie   zamietol.   Vo   vzťahu   k sťažovateľovej námietke   uviedol,   že   okresný   súd   postupoval   správne,   ak   pokračoval   v hlavnom pojednávaní potom, ako prokurátor nesúhlasil s konaním dohody o vine a treste.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Postatou   sťažnosti   je   tvrdenie,   podľa   ktorého   sťažovateľovi   v prípravnom   konaní nebolo   umožnené   nahliadnuť   do   spisu,   pričom   tento   nedostatok   nebol   napravený   ani v konaní pred súdom, hoci sťažovateľ listom upozornil súd na túto skutočnosť. Sťažovateľ sa domnieva, že ak by mal možnosť nahliadnuť do spisu už v prípravnom konaní, jeho trestné stíhanie vo veci krádeže by bolo zastavené už v prípravnom konaní, a to by mu umožnilo ukončiť jeho trestnú vec výhodnejšou dohodou o vine a treste vo veci lúpeže. Nereagovanie   okresnej   prokuratúry   a okresného   súdu   na   sťažovateľove   žiadosti o nahliadnutie do spisu znamenajú porušenie práva na inú právnu ochranu, resp. súdnu ochranu. Samotná nemožnosť nahliadnuť do spisu viedla podľa sťažovateľa k porušeniu práva na obhajobu a v konečnom dôsledku k neprimeranému trestu.

Ústavný   súd   predovšetkým   zdôrazňuje,   že   nahliadnutie   do   spisu   je   dôležitou súčasťou   práva   na   obhajobu,   resp.   práva   na   spravodlivý   proces.   Predmetom   konania o ústavnej sťažnosti však nie je izolovaná otázka o prípadnom neumožnení sťažovateľovi nahliadnuť do spisu, ale hlavne, ako tvrdí sťažovateľ, vplyv takého nedostatku na určenie trestu. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že nepovažuje za predmet sťažnosti koncepciu konania o dohode o vine a treste podľa ustanovení § 232 ods. 4 a 5 Trestného poriadku, podľa ktorej v prípade čiastočného priznania podáva prokurátor obžalobu pre skutok, ktorý obvinený   nepriznal.   Inými   slovami,   koncepciu,   podľa   ktorej   je   dohoda   o vine   a treste a prípadné zníženie trestu pod hranicu trestnej sadzby možná, len ak sa obvinený prizná ku všetkým skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd mal procesne zareagovať na sťažovateľov list, ktorým namieta neumožnenie nahliadnutia do spisu. Zároveň však možno konštatovať, že   skutočnosť   takéhoto   prípadného   neumožnenia   nahliadnuť   v okolnostiach   danej   veci neovplyvnila   výšku   trestu   sťažovateľa.   Uvedené   možno   odvodiť   z konania   prokurátora, ktorý v konaní pred okresným súdom, kde už mal sťažovateľ prístup k všetkým dôkazom s možnosťou   na   ne   reagovať,   neustúpil   z názoru,   že   sťažovateľ   spáchal   aj   trestný   čin krádeže. Sťažovateľ a prokurátor sa trvale rozchádzali v otázke viny pri prečine krádeže. K nahliadnutiu do spisu možno ešte dodať, že právna pozícia sťažovateľa by bola silnejšia, ak   by   nedostatok   z prípravného   konania   explicitne   namietal   pri   predbežnom   prejednaní obžaloby.

Všeobecnejšie   možno   uviesť,   že   podľa   Trestného   poriadku   nie   je   právny   nárok obvineného na uzavretie dohody o vine a treste a taktiež neexistuje podľa Trestného zákona právny   nárok   na   zníženie   trestu   pod   hranicu   trestnej   sadzby.   Ústavnému   súdu   chýba v danom   prípade   jasnejší   dôkaz,   na   základe   ktorého   by   sa   podstatne   zvyšovala pravdepodobnosť uzavretia dohody o vine a treste. V predmetnej veci sú úvahy sťažovateľa síce logické a pochopiteľné, ale na druhej strane príliš teoretické a špekulatívne. Hľadiac na konanie ako celok právo na obhajobu bolo sťažovateľovi zaručené - počas trestného konania mal zabezpečenú   povinnú   obhajobu.   Aj   keď   možno   v prípravnom   konaní k pochybeniu došlo, na celkový výsledok konania to nemalo vplyv.

Z uvedeného vyplýva, že medzi namietaným porušením označených práv a konaním a rozhodnutím   okresného   súdu   a krajského   súdu   nie   je   priama   súvislosť,   resp.   medzi neumožnením   sťažovateľovi   nahliadnuť   v prípravnom   konaní   do   spisu   a uloženým   mu trestom   nie je priama súvislosť,   a preto v tejto časti   ústavný súd odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ   namieta   aj   porušenie   práva   na   inú   ochranu   tým,   že   mu   okresná prokuratúra neodpovedala na list, ktorým namietal postup vyšetrovateľa. V trestnom konaní možno niektoré ľudské práva namietať už počas prebiehajúceho konania (osobná sloboda väzobne stíhaných) a niektoré až po jeho skončení. Ak sťažovateľ chcel, aby ústavný súd posúdil postup prokuratúry v súvislosti s namietaným neumožnením nahliadnutia do spisu, izolovane   mal   podať   ústavnú   sťažnosť   do   2   mesiacov,   od   kedy   sa   dozvedel   o zásahu. V predmetnej   veci   posudzoval   ústavný   súd   konanie   ako   celok.   Vo vzťahu   k okresnej prokuratúre teda ústavný súd odmieta sťažnosť ako podanú oneskorene.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   právneho zástupcu.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľ   formuloval   svoju   sťažnosť   natoľko zreteľne, že ústavný súd ju mohol posúdiť, aj keď obsahovala niektoré formálne nedostatky. Z odôvodnenia   sťažnosti   však   vyplýva, že ide   o zrejme bezúspešné   uplatňovanie práva, a preto ústavný súd neustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2008