SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 44/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňaspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Peružekom,Radlinského 1, Hlohovec, ktorou namieta porušenie svojho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 166/2012, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 166/2012 (ďalejaj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 3. septembra 2012 podal žalobu o vyporiadaniebezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorej je vedené napadnuté konanie. Okresnýsúd dosiaľ nenariadil vo veci pojednávanie ani nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúcik jej ukončeniu. Sťažovateľ preto podal „21. 05. 2013, 13. 06. 2013, 28. 06. 2013, 25. 04. 2014 a 25. 09. 2014 (predsedovi súdu) sťažnosť na prieťahy v konaní... Na urgencie predseda Okresného súdu Piešťany neodpovedal, pričom podľa osobitného predpisu musí byť odpovedané do 30 dní, prípadne v tejto lehote uviesť sťažovateľovi, že sa predlžuje lehota na vybavenie sťažnosti.“.
K sťažnosti priložil prípis predsedníčky okresného súdu č. Spr. 719/14z 22. októbra 2014, ktorým uznala jeho urgenciu za opodstatnenú a uviedla, že dohliadnena to, aby bolo po odstránení nedostatkov podania nariadené pojednávanie.
Sťažovateľ namieta: „Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 2 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval rozhodnutia v uvedenej veci.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že postupomokresného súdu v napadnutom konaní boli porušené jeho označené práva, aby ústavný súdprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančnézadosťučinenie 3 320 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal spisokresného súdu vedený pod sp. zn. 7 C 166/2012, z ktorého zistil tento priebeh a aktuálnystav konania:
Sťažovateľ podal žalobu 4. septembra 2012. Okresný súd uznesenímzo 14. septembra 2012 vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe v lehote 15 dní.Vyjadrenie sťažovateľky bolo doručené okresnému súdu 15. októbra 2012.
Sťažovateľ podal 21. mája 2013, 13. júna 2013, 28. júna 2013, 20. augusta 2013a 25. apríla 2014 podania označené ako „urgencia“, resp. „podanie“ adresovanéokresnému súdu k spisovej značke konania, ktorými žiadal o urýchlené nariadeniepojednávania, resp. o odstránenie prieťahov v konaní.
Okresný súd vyzval sťažovateľa uznesením zo 7. októbra 2014, aby doplnil a opravilsvoj návrh o podrobný opis hnuteľných vecí, ktoré žiada vyporiadať, a o listinné dôkazyk nim. Sťažovateľ reagoval podaním doručeným 28. októbra 2014, ktorým čiastočne vzalspäť svoju žalobu a upravil jej petit.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočnýchprieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to,aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom.
Sťažovateľ tvrdí, že napriek vyčerpaniu všetkých dostupných právnych prostriedkov,ktoré má k dispozícii na ochranu svojho základného práva, vrátane sťažnosti na prieťahy,nedošlo k odstráneniu prieťahov a skončeniu veci v primeranej lehote.
Podľa obsahu súdneho spisu sťažovateľ podal v priebehu jedného roka päť podaní,ktorými sa domáhal nariadenia pojednávania v jeho veci, resp. odstránenia prieťahovv konaní. Ani jedno z nich neadresoval predsedníčke okresného súdu, ktorá je podľa § 63ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) príslušná na vybavenie sťažnostina prieťahy v konaní. Napriek tomu, že v sťažnosti poukazuje na nedodržanie lehotyna vybavenie každého svojho podania predsedníčkou okresného súdu, ani raz sa v súladeso zákonom o súdoch nedomáhal prešetrenia jej postupu pri vybavovaní jeho podaní.
Na základe týchto zistení ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený v konanípred okresným súdom právnym zástupcom, riadne neuplatnil sťažnosť na prieťahy podľa§ 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu. Napriek tomu bolajeho ostatná urgencia vybavená predsedníčkou okresného súdu prípisom č. Spr. 719/14z 22. októbra 2014. Sťažovateľ bezprostredne potom podal sťažnosť ústavnému súdu. Podľa judikatúry ústavného súdu účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdochnie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stavzapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (I. ÚS 20/05). Na tento účel jepotrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie vhodných opatrení(IV. ÚS 78/07).
Sťažovateľ podal sťažnosť skôr, ako umožnil prijatie opatrení na odstránenie zistenýchprieťahov. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou považujepodanie sťažnosti za formálny úkon, ktorým sťažovateľ nesledoval odstránenie namietanejnečinnosti okresného súdu (podobne II. ÚS 101/06, IV. ÚS 48/06), pretože sťažnosťústavnému súdu podal skôr, ako odstránil nedostatky svojho návrhu, čím predsedníčkaokresného súdu podmienila ďalší postup v konaní a nariadenie pojednávania.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že je dôvod na odmietnutie sťažnostiako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd sa osobitne zameral aj na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd berie do úvahy, že odmietnuťsťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková dobakonania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosťzbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“(II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podaniasťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bolasťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).
Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistenýprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelánečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladaťporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdunevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovaťo zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru (napr. II. ÚS 142/06),podľa ktorej požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(resp. konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže mať svoju plnúrelevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísanéobsahové a formálne náležitosti. Procesnú zodpovednosť za riadne uvedenie návrhuna rozhodnutie vo veci samej, za postup vo veci samej, predkladanie dôkazov a inýchúkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého konania nesie vo výraznej miere účastník(§ 6, § 120 ods. 1 a iné Občianskeho súdneho poriadku). Sťažovateľ teda nesiezodpovednosť najmä za doručenie jasného, určitého a zrozumiteľného žalobného návrhu(napr. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 299/04).
Sťažovateľ v sťažnosti kladie dôraz na doterajšiu dĺžku konania, pričom poukazuje nato, že okresný súd dosiaľ nenariadil pojednávanie. Z prehľadu konania vyplýva, že okresnýsúd od podania návrhu (4. septembra 2012) vyzval žalovanú na vyjadrenie (14. septembra2012) a uznesením zo 7. októbra 2014 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkovnávrhu, na čo sťažovateľ reagoval jeho čiastočným späťvzatím. Žaloba tak bola upravenáa predmet konania ustálený až 28. októbra 2014.
Ústavný súd akceptuje výhradu sťažovateľa namietajúceho súvislé obdobie nečinnostiv postupe okresného súdu v trvaní takmer dva roky. Berúc však do úvahy celkovú dobukonania, ktorá nepresiahla ústavne akceptovateľnú primeranú dobu na jednom stupnikonania, skutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu, ktorá nespĺňala všetky atribútykvalifikovaného návrhu na začatie konania, ústavný súd dospel k záveru, že zistené prieťahynedosahujú intenzitu zbytočných prieťahov, a preto by po prípadnom prijatí sťažnostina ďalšie konanie nemohol reálne dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označenýchpráv.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebnépoznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by mohlaspôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo nevylučuje,aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal kvalifikovanú sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2015