znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 44/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňaspravodajkyňa)   a sudcu   Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného   advokátom   JUDr.   Petrom   Peružekom,Radlinského   1,   Hlohovec,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   naprerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súduPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 166/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 166/2012 (ďalejaj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 3. septembra 2012 podal žalobu o vyporiadaniebezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorej je vedené napadnuté konanie. Okresnýsúd dosiaľ nenariadil vo veci pojednávanie ani nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúcik jej ukončeniu. Sťažovateľ preto podal „21. 05. 2013, 13. 06. 2013, 28. 06. 2013, 25. 04. 2014   a 25.   09.   2014   (predsedovi   súdu)   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní...   Na   urgencie predseda Okresného súdu Piešťany neodpovedal, pričom podľa osobitného predpisu musí byť   odpovedané   do   30   dní,   prípadne   v tejto   lehote   uviesť   sťažovateľovi,   že sa predlžuje lehota na vybavenie sťažnosti.“.

K sťažnosti   priložil   prípis   predsedníčky   okresného   súdu   č. Spr. 719/14z 22. októbra 2014, ktorým uznala jeho urgenciu za opodstatnenú a uviedla, že dohliadnena to, aby bolo po odstránení nedostatkov podania nariadené pojednávanie.

Sťažovateľ namieta: „Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 2 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa nedošlo   k žiadnym   prieťahom,   nakoľko   bol   aktívny   a svojimi   podaniami   sa   dožadoval rozhodnutia v uvedenej veci.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že postupomokresného súdu v napadnutom konaní boli porušené jeho označené práva, aby ústavný súdprikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznal   mu   finančnézadosťučinenie 3 320 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal spisokresného súdu vedený pod sp. zn. 7 C 166/2012, z ktorého zistil tento priebeh a aktuálnystav konania:

Sťažovateľ   podal   žalobu   4.   septembra   2012.   Okresný   súd   uznesenímzo 14. septembra   2012   vyzval   žalovanú,   aby   sa   vyjadrila   k žalobe   v lehote   15   dní.Vyjadrenie sťažovateľky bolo doručené okresnému súdu 15. októbra 2012.

Sťažovateľ podal 21. mája 2013, 13. júna 2013, 28. júna 2013, 20. augusta 2013a 25. apríla 2014   podania   označené   ako „urgencia“,   resp. „podanie“ adresovanéokresnému   súdu   k spisovej   značke   konania,   ktorými   žiadal   o urýchlené   nariadeniepojednávania, resp. o odstránenie prieťahov v konaní.

Okresný súd vyzval sťažovateľa uznesením zo 7. októbra 2014, aby doplnil a opravilsvoj návrh o podrobný opis hnuteľných vecí, ktoré žiada vyporiadať, a o listinné dôkazyk nim. Sťažovateľ reagoval podaním doručeným 28. októbra 2014, ktorým čiastočne vzalspäť svoju žalobu a upravil jej petit.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,podľa   ktorého   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočnýchprieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to,aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom.

Sťažovateľ tvrdí, že napriek vyčerpaniu všetkých dostupných právnych prostriedkov,ktoré má k dispozícii na ochranu svojho základného práva, vrátane sťažnosti na prieťahy,nedošlo k odstráneniu prieťahov a skončeniu veci v primeranej lehote.

Podľa obsahu súdneho spisu sťažovateľ podal v priebehu jedného roka päť podaní,ktorými   sa   domáhal   nariadenia   pojednávania   v jeho   veci,   resp.   odstránenia   prieťahovv konaní. Ani jedno z nich neadresoval predsedníčke okresného súdu, ktorá je podľa § 63ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“)   príslušná   na   vybavenie   sťažnostina prieťahy   v konaní.   Napriek   tomu,   že   v sťažnosti   poukazuje   na   nedodržanie   lehotyna vybavenie každého svojho podania predsedníčkou okresného súdu, ani raz sa v súladeso zákonom o súdoch nedomáhal prešetrenia jej postupu pri vybavovaní jeho podaní.

Na základe týchto zistení ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený v konanípred okresným súdom právnym zástupcom, riadne neuplatnil sťažnosť na prieťahy podľa§ 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu. Napriek tomu bolajeho ostatná urgencia vybavená predsedníčkou okresného súdu prípisom č. Spr. 719/14z 22. októbra 2014. Sťažovateľ bezprostredne potom podal sťažnosť ústavnému súdu. Podľa judikatúry ústavného súdu účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdochnie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stavzapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (I. ÚS 20/05). Na tento účel jepotrebné   poskytnúť   všeobecnému   súdu   časový   priestor   na prijatie   vhodných   opatrení(IV. ÚS 78/07).

Sťažovateľ podal sťažnosť skôr, ako umožnil prijatie opatrení na odstránenie zistenýchprieťahov. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou považujepodanie sťažnosti za formálny úkon, ktorým sťažovateľ nesledoval odstránenie namietanejnečinnosti   okresného   súdu   (podobne   II.   ÚS   101/06,   IV.   ÚS   48/06),   pretože   sťažnosťústavnému   súdu   podal   skôr,   ako   odstránil   nedostatky   svojho   návrhu,   čím predsedníčkaokresného súdu podmienila ďalší postup v konaní a nariadenie pojednávania.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že je dôvod na odmietnutie sťažnostiako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   aj   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnostisťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd berie do úvahy, že odmietnuťsťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková dobakonania   pred   súdom,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosťzbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“(II. ÚS   109/03),   resp.   „argumenty   v sťažnosti   sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podaniasťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bolasťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).

Ústavný   súd   tiež   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   podľa   ktorej   nie   každý   zistenýprieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelánečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladaťporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdunevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovaťo zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru (napr. II. ÚS 142/06),podľa ktorej požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(resp.   konanie   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru)   môže   mať   svoju   plnúrelevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísanéobsahové   a   formálne   náležitosti.   Procesnú   zodpovednosť   za   riadne   uvedenie   návrhuna rozhodnutie   vo   veci   samej,   za   postup   vo   veci   samej,   predkladanie   dôkazov   a inýchúkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého konania nesie vo výraznej miere účastník(§ 6, § 120   ods. 1   a   iné   Občianskeho   súdneho   poriadku).   Sťažovateľ   teda   nesiezodpovednosť najmä za doručenie jasného, určitého a zrozumiteľného žalobného návrhu(napr. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 299/04).

Sťažovateľ v sťažnosti kladie dôraz na doterajšiu dĺžku konania, pričom poukazuje nato, že okresný súd dosiaľ nenariadil pojednávanie. Z prehľadu konania vyplýva, že okresnýsúd od podania návrhu (4. septembra 2012) vyzval žalovanú na vyjadrenie (14. septembra2012)   a uznesením   zo   7.   októbra   2014   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkovnávrhu, na čo sťažovateľ reagoval jeho čiastočným späťvzatím. Žaloba tak bola upravenáa predmet konania ustálený až 28. októbra 2014.

Ústavný súd akceptuje výhradu sťažovateľa namietajúceho súvislé obdobie nečinnostiv postupe okresného súdu v trvaní takmer dva roky. Berúc však do úvahy celkovú dobukonania,   ktorá   nepresiahla   ústavne   akceptovateľnú   primeranú   dobu   na   jednom   stupnikonania,   skutočnosť,   že   sťažovateľ   podal   žalobu,   ktorá   nespĺňala   všetky   atribútykvalifikovaného návrhu na začatie konania, ústavný súd dospel k záveru, že zistené prieťahynedosahujú   intenzitu   zbytočných   prieťahov,   a preto   by   po   prípadnom   prijatí   sťažnostina ďalšie konanie nemohol reálne dospieť k záveru o porušení sťažovateľom označenýchpráv.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebnépoznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by mohlaspôsobiť   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo nevylučuje,aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal kvalifikovanú sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015