znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 44/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť P. Ď., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Bratislava I č. k. 26 C (25 C) 178/2009-155 zo 14. novembra 2012, rozsudkom Krajského súdu   v   Bratislave   č.   k.   6 Co 273/2013-198   z   20.   mája   2013,   ako   aj   konaním,   ktoré predchádzalo   ich   vydaniu,   a postupom   Centra   právnej   pomoci   pri   rozhodovaní   o jeho žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2013 mailom a 14. augusta 2013 poštou (na poštovú prepravu bola zásielka odovzdaná 9. augusta 2013) doručená sťažnosť P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 26 C (25 C) 178/2009-155 zo 14. novembra 2012, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 273/2013-198 z 20. mája 2013, ako aj konaním, ktoré predchádzalo   ich   vydaniu,   a   postupom   Centra   právnej   pomoci   (ďalej   len   „Centrum“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

Sťažovateľ   v   podstatnej   časti   sťažnosti   uviedol: „6.   6.   2013   sťažovateľ   požiadal Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a o určenie advokáta na podanie predmetnej sťažnosti a na zastupovanie v konaní o tejto sťažnosti pred Ústavným súdom... ako aj pri podaní dovolania a na zastupovanie v konaní o dovolaní pri vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave.

O   vyššie   uvedenej   žiadosti   sťažovateľa   nebolo   doposiaľ   právoplatne   rozhodnuté a sťažovateľovi   nebol   doposiaľ   určený   advokát   na   spísanie   a   podanie   dovolania a predmetnej sťažnosti.

Z   uvedených   dôvodov   sťažovateľovi   nebolo   umožnené   podať   proti   uvedenému rozsudku dovolanie v mesačnej zákonnej lehote.

Sťažovateľ z opatrnosti podáva túto ústavnú sťažnosť v zákonnej dvojmesačnej lehote odo   dňa   nadobudnutia   právoplatnosti   rozsudku   odvolacieho   súdu,   vzhľadom   na   to,   že sťažovateľovi vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax nie je zrejmé, či v tomto prípade je dovolanie   účinným   prostriedkom   nápravy,   keďže   dovolanie   je   prípustné   podať   len z dôvodov podľa § 237 OSP.

Vzhľadom na to, že sťažovateľovi zatiaľ nebola poskytnutá právna pomoc pri spísaní a   podaní   tejto   sťažnosti,   sťažovateľ   dúfa,   že   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   umožní doplniť a upraviť predmetnú sťažnosť po priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a určení advokáta v predmetnej veci....

Centrum   právnej   pomoci   neposkytlo   sťažovateľovi   ani   predbežnú   právnu   pomoc, potreba ktorej vyplynula jednak zo žiadosti zo 6. 6. 2013 z lehôt v nej uvedených a na potrebu ktorej sťažovateľ upozornil Centrum právnej pomoci v podaní z 25. 7. 2013. Sťažovateľ poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany...

Sťažovateľ má za to, oba všeobecné súdy v rozpore s uvedeným chápaním práva na spravodlivé   súdne   konanie   sa   nevysporiadali   s   právne   relevantnou   argumentáciou sťažovateľa, týkajúcou sa ochrany jeho osobnosti...

Oba   konajúce   všeobecné   súdy   sa   tiež   nevysporiadali   s   ich   povinnosťou   posúdiť porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 16 a čl. 19 Ústavy SR...

Sťažovateľ má za to, že rozhodnutiami oboch všeobecných súdov a konaním, ktoré im predchádzalo, v dôsledku vyššie popísaných nedostatkov bolo sťažovateľovi upreté právo na účinný prostriedok ochrany jeho práv.

Sťažovateľ   musí   podotknúť,   že   záujmom   väčšiny   dnešných   vydavateľov   nie   je realizácia ústavného práva na informácie, ale snaha o čo možno najväčší zisk bez ohľadu na pravdivosť a zákonné rámce sprostredkúvaných (dez-)informácií, to všetko pod rúškom práva na slobodu prejavu.

Sťažovateľ má ďalej za to, že konanie trvalo neprimerane dlhú dobu... Sťažovateľ má tiež za to, že postupom Centra právnej pomoci bol zbavený možnosti pri   zachovaní   zákonných   lehôt   využiť   legitímne   prostriedky   ochrany   práv   a   právom chránených   záujmov.   Sťažovateľ   má   za   to,   že   Centrum   právnej   pomoci   nevydalo v prvostupňovom   konaní   rozhodnutia   o   priznaní   nároku   na   právnu   pomoc   pri   podaní dovolania a v konaní o ňom a určení advokáta z dôvodu, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť   sporu   nie   na   základe   zákonných   dôvodov,   ale   na   základe   prejudikovania rozhodnutí omnoho skúsenejších a na to určených súdnych orgánov.

Sťažovateľ bol postupom Centra právnej pomoci bol taktiež zbavený možnosti pri zachovaní   zákonných   lehôt riadne využiť   legitímne   prostriedky ochrany   práv a   právom chránených záujmov nerozhodnutím o jeho žiadosti o priznanie nároku na právnu pomoc pri podaní   tejto ústavnej   sťažnosti,   a určení advokáta   na   spísanie   tejto   sťažnosti   a   na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, ako aj neposkytnutím predbežnej právnej pomoci, resp. nerozhodnutím o žiadosti sťažovateľa o jej poskytnutie.

Sťažovateľ má za to, že takýto postup Centra právnej pomoci je v rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, a je prekážkou riadneho uplatnenia ústavných práv sťažovateľa v tomto konaní   pred Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky.   Z   uvedeného dôvodu sa   sťažovateľ domáha ústavnej ochrany jeho práva na poskytnutie právnej pomoci, hoci konanie o jeho žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a určenie advokáta nie je právoplatne ukončené.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Krajský súd v Bratislave porušil práva P. Ď. podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 16 a čl. 19 Ústavy... a podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru...

2. Okresný súd Bratislava 1 porušil právo P. Ď. podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 16 a čl. 19 Ústavy... a podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru...

3. Centrum právnej pomoci porušilo právo P. Ď. podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

4. Ústavný súd... ruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. 5. 2013, č. k. 6Co 273/2013-198.

5. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia, a to do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

6.   Okresný   súd   Bratislava   1   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,- EUR, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia, a to do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

7. Centrum právnej pomoci je povinné uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia, a to do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“

Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd 11. septembra 2013 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania.

Dňa   1.   októbra   2013   sťažovateľ   požiadal   o   predĺženie   lehoty   na   odstránenie nedostatkov podania „aspoň o 30 dní“. Ďalej uviedol:

„K môjmu podaniu zo dňa 1. 10. 2013, ktorým som Vás požiadal o predĺženie lehoty na   odstránenie   nedostatkov   podania   a   o   ustanovenie   advokáta   uvádzam,   že   som   dňa 7. 10. 2013 podal Centru... opakovanú žiadosť o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci,   nakoľko   mám   za   to,   že odpadli   dôvody   nepriznania   nároku   rozhodnutím   CPP sp. zn.   6055/2013   z   20.   8.   2013.   Sken   druhej   strany   žiadosti   s   vyznačením   prezenčnej pečiatky prikladám.

Na   podporu   mojej   opakovanej   žiadosti   som   v   následnom   elektronickom   podaní, adresovanom CPP, uviedol doslovne nasledovné:

1/ Okrem doteraz predložených písomností, ktoré tvoria súčasť spisu č. 6055/2013, dopĺňam   túto   žiadosť   o   skutočnosti   uvedené   v   ústavnej   sťažnosti,   ktorú   som   podal na Ústavnom súde Slovenskej republiky dňa 6. 8. 2013.

2/ Dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co 273/2013-198, z 20. 5. 2013 nebolo podané z dôvodov na strane Centra..., nakoľko jeho rozhodnutím sp. zn. 5395/2013 mi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci pri jeho spísaní a podaní, čím mi bola zmarená možnosť uplatniť si tento mimoriadny opravný prostriedok v zákonnej lehote a na túto skutočnosť nebude mať vplyv ani prípadné zrušenie uvedeného rozhodnutia CPP v odvolacom konaní.

3/ Vzhľadom na to, že v dôsledku nesprávneho úradného rozhodnutia CPP bola zmarené moje právo uplatniť si v danej veci dovolanie ako účinný opravný prostriedok, odpadol dôvod nepriznania právnej pomoci v konaní pred ÚS SR, uvedený v rozhodnutí CPP, sp. zn. 6055/2013, nevyčerpanie všetkých dostupných prostriedkov.

4/ Okrem toho, nevyčerpanie účinných opravných prostriedkov nemusí mať v zmysle ust. § 53 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. za následok odmietnutie ústavnej sťažnosti, pokiaľ sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je dôvodné predpokladať, že zmarenie možnosti uplatniť si dovolanie ako účinný opravný prostriedok organizáciou zriadenou na poskytovanie právnej pomoci, je dôvodom hodným osobitného zreteľa...

5/ CPP v rozhodnutí sp. zn. 6055/2013 v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že CPP nedisponuje žiadnym súdnym rozhodnutím, v ktorom ho súd ustanovil ako môjho právneho zástupcu.   Takéto   rozhodnutie   bolo   vydané   Okresným   súdom   Bratislava   1   (dátum   jeho vydania upresním dodatočne), a teda je dôvodné predpokladať, že bolo CPP aj doručené, o. i. aj vzhľadom na skutočnosť, že CPP ako ustanovený právny zástupca vykonalo napr. priložené odstránenie vád podania a zastupovalo ma na dvoch pojednávaniach v tejto veci dňa 25. 6. 2012 a 24. 9. 2012.

6/ Za potrebné považujem pripomenúť aj skutočnosť, že CPP sa žiadnym zákonným spôsobom nevysporiadalo s mojím podaním z 22. 7. 2013, v ktorom som rozšíril moju pôvodnú žiadosť o poskytnutie predbežnej právnej pomoci pri podaní ústavnej sťažnosti, hoci CPP muselo vedieť, že lehota na jej podanie uplynie dňa 6. 8. 2013, keďže v dôsledku negatívneho rozhodnutia CPP sp. zn. 5395/2013 mi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej   pomoci   pri   spísaní   dovolania   a   dovolanie   teda   nebolo   podané   (o   čom   som informoval CPP súčasne s uvedeným rozšírením mojej žiadosti o poskytnutie predbežnej právnej pomoci pri podaní ústavnej sťažnosti). CPP teda muselo vedieť, že dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynie dňa 6. 8. 2013 a napriek tomu v tejto lehote nerozhodlo ani o predbežnom poskytnutí právnej pomoci a ani o nároku na poskytnutie právnej pomoci ako takom, hoci žiadosť bola podaná v dostatočnom časovom predstihu dňa 6. 6. 2013.

7/ Vo vyššie uvedenom rozhodnutí sp. zn. 6055/2013 CPP kamufluje jeho nečinnosť pri rozhodovaní o mojej žiadosti zo 6. 6. 2013 tým, že nesprávne uvádza dátum jej podania dňom 25. 6. 2013, hoci sťažnosť bola riadne písomne podaná dňa 6. 6. 2013 a všetky písomnosti boli k nej priložené mailom v ten istý deň.

Nad rámec uvedených dôvodov, adresovaných Centru právnej pomoci na podporu mojej opakovanej žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, by som chcel uviesť nasledovné ďalšie skutočnosti:

a) Napriek tomu, že som ešte dňa 26. 7. 2013 požiadal o nahliadnutie do mojich spisov, vedených v Centre právnej pomoci, do dotknutého spisu zn. 6055/2013 mi bolo umožnené nahliadnuť až 3.10. 2013 v dôsledku neochoty, zbytočných obštrukcií zo strany CPP ako aj v dôsledku zlej organizácie práce, následkom ktorej bolo odopieranie jedného zo základných procesných práv účastníka konania. Je možné s úspechom tvrdiť, že takýto postup CPP   mal   vplyv na nepodanie   odvolania proti   rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Námietka   značného   množstva   mojich   spisov   neobstojí,   nakoľko   napr.   pri   ochote a vzájomnej súčinnosti som zvládol nahliadnutie do cca 20 spisov vedených na Ústavnom súde SR, približne v časovom rozmedzí 1-2 hodín v kľudnom a ľudsky príjemnom prostredí. Zámerné ohraničenie počtu   spisov   na   5   spisov   na   1   týždeň   považujem   za ničím neodôvodniteľnú obštrukciu zo strany CPP a marenie môjho procesného práva.

b) Vyššie uvedené dôvody podania opakovanej žiadosti zároveň upresňujú dôvody, pre ktoré som v ústavnej sťažnosti namietal porušenie čl. 47 ods. 2 Ústavy SR konaním Centra právnej pomoci.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   o   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, zjavne neopodstatnené návrhy, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach, aké vyplývajú z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.   Na   taký   postup slúži inštitút   povinného   právneho zastúpenia v   konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (obdobne IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).

Sťažovateľ ani v predĺženej lehote neodstránil vytýkané nedostatky podania, hoci na následky neodstránenia nedostatkov podania bol upozornený vo výzve z 11. septembra 2013.

Navyše   ústavný   súd   uvádza,   že   podľa   jeho   zistenia   o   sťažovateľovej   žiadosti o poskytnutie   právnej   pomoci   vo   veci   podania   ústavnej   sťažnosti   vo   veci   vedenej na krajskom súde sp. zn. 6 Co 273/2013 Centrum rozhodlo 20. augusta 2013 rozhodnutím sp. zn. 6055/2013 tak, že nárok mu nebol priznaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2013 bez toho, aby sťažovateľ využil opravný prostriedok podľa poučenia uvedeného v závere rozhodnutia.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Uvedené   nedostatky   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažnosti   sťažovateľa   boli dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014