znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 44/2010-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Okresnej   prokuratúry   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 Pv 100/01 a postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 15/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra 2009   doručená   sťažnosť   M.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresnej   prokuratúry   Košice   II   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 100/01 a postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 15/08.

Z obsahu sťažnosti najmä vyplýva: „Ako sťažovateľ som obžalovaným v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II, č. k. 3T 15/2008, pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Obvinenie pre tento trestný čin mi bolo vznesené dňa 17.01.2000. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II dňa 06.02.2008 podal na mňa obžalobu.

Od   začatia   trestného   stíhania   do   dnešného   dňa   ubehlo   takmer   deväť   rokov, a v predmetnom konaní nebolo vydané konečné právoplatné rozhodnutie vo veci samej... Obvinenie za tento trestný čin mi bolo vznesené Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu   vyšetrovania   PZ   K.,   ČVS:   OÚV   -   1098/10-K4-2000   zo   dňa   17.01.2001.   Dňa 06.02.2001 som podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Uznesením okresného prokurátora Košice II zo dňa 26.03.2001 bola sťažnosť zamietnutá. V prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci bola väčšina procesných úkonov vykonaná už v roku 2001. V roku 2002 boli v predmetnej trestnej veci vykonané len 2 procesné úkony, v roku 2003 len jeden procesný úkon. Ďalšie procesné úkony vo veci boli vykonané až v roku 2006. Napriek tomu,   že   od   roku   2001   neboli   vo   veci   vykonávané   už   takmer   žiadne   procesné   úkony, obžaloba   za   tento   trestný   čin   bola   prokurátorom   okresnej   prokuratúry   podaná   až   dňa 06.02.2008.

Od   podania   obžaloby   sa   uskutočnilo   v   predmetnej   veci   len   9   pojednávaní. Pojednávania boli vytyčované v intervale 1,5 až 3 mesiacov. Tieto pojednávania však boli neúčelné a neviedli k rozhodnutiu vo veci samej.

Dňa   23.07.2009   som   podal   sťažnosť   predsedovi   Okresného   súdu   Košice   II   na prieťahy   v   konaní,   ktorý   po   oboznámení   sa   s   obsahom   mojej   sťažnosti   konštatoval,   že sťažnosť nie je dôvodná, a že k žiadnym prieťahom v konaní nedošlo.

Posledné   pojednávanie   v   predmetnej   veci   sa   uskutočnilo   dňa   22.10.2009.   Po vypočutí   jedného   z   troch   predvolaných   svedkov   však   bolo   opätovne   odročené,   keďže zákonný sudca nevyhradil dostatočný časový priestor pre uskutočnenie pojednávania. Chcem poukázať na skutočnosť, že predmetné prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú u   mňa   psychický   stav   neistoty   a   očakávania,   keďže   trestné   konanie   proti   mojej   osobe doposiaľ   nebolo   skončené   a   nebolo   vynesené   ani   rozhodnutie   prvostupňového   súdu. Začínam   mať   obavu,   či   sa   rozsudku   vo   veci   niekedy   dočkám.   Tento   stav   je   pre   mňa nesmierne   ubíjajúci,   pretože   stále   čakám,   že   sa   niečo   zmení   a   súd   konečne   vynesie rozsudok. Trestné stíhanie voči mojej osobe má veľmi negatívny vplyv na môj rodinný život a taktiež významnou mierou ovplyvňuje moje podnikanie a prácu...

Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Okresného súdu Košice II a zbytočnými prieťahmi v konaní bolo porušené moje základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavného   zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby mi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000,- EUR.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol: „1./   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Košice II pod sp. zn. 1 Pv 100/01 - 65 porušené.

2./   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 3T 15/2008 porušené.

3./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000,-   EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   okresná   prokuratúra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Pv 100/01 konala so zbytočnými prieťahmi, čím porušila jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému na okresnej prokuratúre pod sp. zn. 1 Pv 100/01 je oneskorene podaná.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zo spisu sp. zn. 3 T 15/08, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplynulo, že 31. októbra 2007 doručilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru K. okresnej prokuratúre návrh na podanie obžaloby na sťažovateľa. Okresná prokuratúra vypracovala obžalobu a 11. februára 2008 ju doručila okresnému súdu. Napadnuté konanie bolo teda na okresnej prokuratúre skončené dňom doručenia obžaloby okresnému súdu. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil so   svojou   sťažnosťou   až   9.   novembra   2009,   t.   j.   sťažnosť   bola   vo   vzťahu   k okresnej prokuratúre nepochybne podaná po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   bolo   potrebné   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietnuť   ako oneskorene podanú.

2. Sťažovateľ tiež tvrdí, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 15/2008 koná so zbytočnými prieťahmi, čím porušuje jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý   možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne. S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Z obsahu samotnej sťažnosti vyplýva, že konanie na okresnom súde prebieha od 11. februára 2008, pričom sťažnosť na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 9. novembra 2009. Ústavný súd zistil, že okresný súd v podstate plynulo vykonáva úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci. Za obdobie necelých 2 rokov sa vo veci uskutočnilo 11 pojednávaní. Ústavný súd je preto toho názoru, že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania v okolnostiach daného prípadu nedosahuje takú intenzitu, aby v danom štádiu signalizovala namietané porušenie označeného základného práva. Postup okresného súdu v danej veci sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného v čl. 48   ods.   2   ústavy,   preto   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010