znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 44/04-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2004 v senáte zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudcu   Jána   Mazáka   a sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti Slovenského odborového zväzu slobodných povolaní, Jakubovo nám.   14,   Bratislava,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   A.   D.,   B.,   vo   veci   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 403/97 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Slovenského   odborového   zväzu   slobodných   povolaní   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 403/97 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému súdu   Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom   pod sp. zn. 8 C 403/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Slovenskému odborovému zväzu slobodných povolaní p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I mu povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Slovenskému   odborovému   zväzu   slobodných   povolaní   úhradu   trov   konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. februára 2004 doručená sťažnosť Slovenského odborového zväzu slobodných povolaní, Jakubovo   nám.   14,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. A. D.,   B.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 403/97.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že od podania žaloby 17. decembra 1997 okresnému   súdu   proti   žalovanému Jednotnému   majetkovému   fondu   zväzov   odborových organizácii v Slovenskej republike, ktorou sa domáha určenia majetkového vyporiadania, ku dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebolo   vo   veci   nariadené   žiadne   pojednávanie. Sťažovateľ   na   nečinnosť   okresného   súdu   upozornil   zákonnú   sudkyňu   listom z 2. septembra 2002 a 15. októbra 2003 podal sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorou žiadal   o odstránenie   prieťahov   v konaní.   Napriek   uvedenému   však   k nariadeniu pojednávania nedošlo.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:„Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spisovou značkou 8   C   403/97,   na   návrh   žalobcu:   Slovenský   odborový   zväz   slobodných   povolaní,   proti žalovanému:   Jednotný   majetkový   fond   zväzov   odborových   organizácií   v Slovenskej republike   došlo   k porušeniu   práva   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Okresnému   súdu   Bratislava   I sa   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

Okresný súd Bratislava I   je povinný uhradiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- Sk, spolu s úrokom 18,6 % p. a. od 1. 1. 1998 do zaplatenia, a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.“.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   24.   februára   2004   a pretože   nezistil dôvody na jej odmietnutie, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľa a okresný súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie, a okresný súd vyzval zároveň na to, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Sťažovateľ   a okresný   súd   oznámili   ústavnému   súdu,   že   netrvajú   na   tom,   aby   sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.

Okresný súd k sťažnosti uviedol nasledovné:„Návrh   na   začatie   konania   bol   doručený   na   Okresný   súd   Bratislava I dňa 17. 12. 1997.   Vec   bola pridelená   konajúcej sudkyni   JUDr.   T.   K..   Úpravou zo dňa 30.4.1998 bol navrhovateľ v súlade so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel,   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh.   Dňa   26. 6. 1998   doručil navrhovateľ súdu oznámenie o uhradení súdneho poplatku za návrh v sume 100.000,- Sk. Úpravou zo dňa 24. 9. 1998 bol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom doručený návrh na vyjadrenie odporcovi. Dňa 12. 10. 1998 doručil odporca vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 30. 10. 1998. Zákonná sudkyňa úpravou zo dňa 17. 11. 1998, 29. 1. 1999, 26. 5. 1999 žiadala o pripojenie spisu sp. zn. 17 C 2/1995. Na základe Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce na rok 2000 bola predmetná vec pridelená na   konanie   a rozhodnutie   JUDr.   B.   B.,   ktorá   vybavovala   veci   v oddelení   12   C   (stav nevybavených   vecí   232,   z toho   nerozhodnutých   178   vecí).   Dňa   16.   10.   2001   sudkyňa zapožičala spis k nahliadnutiu k spisu sp. zn. 22 C 152/00. Spis bol vrátený dňa 17. 1. 2002. Dňa 24. 10. 2003 požiadala sudkyňa o pripojenie spisu sp. zn. 17 C 2/95 a o zistenie okruhu účastníkov konania vo veci vedenej pod sp. zn. 22 C 152/00.

Na základe Rozvrhu práce na rok 2004 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. I. Š., ktorá bola listom Spr. 2162/03 zo dňa 12. 2. 2004 požiadaná o pokračovanie v predmetnom konaní. Úpravou zo dňa 10. 2. 2004 požiadala sudkyňa o pripojenie spisu sp. zn. 17 C 2/95 a sp. zn. 22 C 152/00.

Z prehľadu vykonaných úkonov ako i z obsahu spisu sp. zn. 8 C 403/97 žiadam ctený Ústavný súd aby v prípade, ak dospeje k záveru, že bolo porušené ústavné právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zvážil, či prizná finančné zadosťučinenie a vzal uvedené skutočnosti na vedomie a nepriznal sťažovateľovi zadosťučinenie.

V prípade sťažovateľa chcem poukázať na tú skutočnosť, že na konanie súdu mal vplyv aj navrhovateľ svojím konaním (nebol uhradený súdny poplatok za návrh) a na dĺžku konania   vplývalo   pretrvávajúce   nedostatočné   personálne   obsadenie   Okresného   súdu Bratislava I čo malo vplyv na počet sudcov, ktorí vybavovali predmetnú vec.“.

Obdobné skutočnosti zistil ústavný súd zo spisu sp. zn. 8 C 403/97 s tým, že po doručení   vyjadrenia   odporcu   k návrhu   12.   októbra   1998   doručeného   navrhovateľovi 30. októbra 1998 sa po tomto dátume nachádza v spise len úradný záznam o zapožičaní spisu (15. júna 1999), súhlas so zapožičaním spisu (16. októbra 2001), ktorý bol vrátený 17. januára 2002, a záznam o prevzatí spisu novou zákonnou sudkyňou (29. januára 2004).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilizovanej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu   účastníka   konania   považovať   také,   ktoré   smeruje   k právoplatnému   rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   predmetom   konania   je   (spor   o) určenie   spôsobu   majetkového   vyporiadania   pri   zániku   členstva   medzi   sťažovateľom (navrhovateľom v konaní pred okresným súdom) a Jednotným majetkovým fondom zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike. Podľa názoru ústavného súdu vec nie je právne zložitá. Čo sa týka faktickej zložitosti, v danej etape konania okresného súdu táto nezakladala dôvod na predlžovanie konania, pretože túto možno posúdiť až vtedy, keď súd urobí prvé procesné úkony smerujúce k zisteniu stavu veci, čo zatiaľ okresný súd neurobil.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, tento postupoval aktívne (návrh na nariadenie predbežného   opatrenia,   žiadosť   o nariadenie   pojednávania   vo   veci)   a poskytol   potrebnú súčinnosť   okresnému   súdu   primeranú   aktivite   tohto   súdu   (reagovanie   na   výzvu   na zaplatenie súdneho poplatku). Ústavný súd ho nehodnotí ako také správanie, ktoré by malo vplyv na celkovú dĺžku konania a spôsobilo zbytočné prieťahy v konaní.

3. Čo sa týka postupu okresného súdu, tento po doručení návrhu 17. decembra 1997 urobil   základné   procesné   úkony   spojené   so   zaplatením   súdneho   poplatku,   so   zaslaním návrhu   na   vyjadrenie   odporcovi   a v roku   1997   rozhodoval   o návrhu   na   nariadenie predbežného   opatrenia.   Po   doručení   vyjadrenia   odporcu   k návrhu   navrhovateľovi (30. októbra   1998)   okresný   súd   neurobil   vo   veci   žiadny   procesný   úkon   smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu vo veci až do podania sťažnosti, t. j. päť a pol roka. Podľa názoru ústavného súdu táto nečinnosť spôsobila zbytočné prieťahy a porušenie základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 403/97 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 8 C 403/97 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na   to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk   spolu   s úrokom   18,6   %   p.   a.   od   1.   januára   1998   do   zaplatenia   z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty, pretože sťažovateľ zaplatil za podanie žaloby súdny poplatok 100 000 Sk, avšak štátny orgán napriek zaplatenému súdnemu poplatku de facto neuskutočnil konanie, ktoré uskutočniť mal. Považuje preto za spravodlivé, aby mu bol tento poplatok vrátený. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 50 000 Sk zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú utrpel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o trovách konania tak, že ich nepriznal, keďže si ich sťažovateľ ani neuplatnil.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2004