znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 44/01-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júna 2001 prerokoval ústavnú sťažnosť A. H., bytom Česká republika, B., vo veci porušenia ústavných práv rozhodnutím Okresného úradu v Čadci č. j. 2000/2138 – Čá a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť A. H.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. mája 2001 doručené podanie A. H. (ďalej len „navrhovateľka“), bytom Česká republika, B., označené ako „Podnet na Ústavnú sťažnosť vo veci vydania nehnuteľnosti v k. ú. K. po poručiteľovi A.   H.,   zomr.   bez   závetu   23.   2.   1953,   proti   rozhodnutiu   o vlastníctve   Okresného   úradu v Čadci, odboru PP a LH čj. 2000/2138 – Čá z 28. 6. 2000“. Navrhovateľka ním namietala porušenie   svojich   práv   rozhodnutím   Okresného   úradu   v Čadci,   odboru   pozemkového, poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva,   č.   j.   2000/2138   –   Čá z 28.   júna   2000, potvrdeným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 S 91/2000 z 9. marca 2001 v konaní   o vydaní   nehnuteľnosti   podľa   zákona   č.   229/1991   Zb.   o úprave   vlastníckych vzťahov   k   pôde   a   inému   poľnohospodárskemu   majetku   v znení   neskorších   predpisov. Navrhovateľka   preto   požadovala,   aby   ústavný   súd   vydal   nasledovné   rozhodnutie: „Rozhodnutie o vlastníctve Okresného úradu v Čadci, čj. 2000/2138 – Čá z 28. 6. 2000 sa zrušuje. Rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10 S 91/2000 z 9. 3. 2001 sa zrušuje.“

Nakoľko   k ústavnej   sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   na   zastupovanie navrhovateľky v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom, vyzval ústavný súd navrhovateľku na jeho predloženie podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľka listom doručeným ústavnému súdu 4. júna 2001, označeným ako „Vyjadrenie k dopisu Ústavného súdu SR z 21. mája 2001, doručeného 24. 5. 2001“ požadovala, aby ústavný súd v konaní o súlade   právnych   predpisov   vyhlásil   za   neústavné   ustanovenie   §   20   ods.   2   zákona o ústavnom súde, ktoré upravuje povinné zastúpenie účastníkov v konaní advokátom alebo komerčným právnikom.

Navrhovateľka vo svojom liste ďalej uviedla, že si neželá byť v konaní o ústavnej sťažnosti   pred   ústavným   súdom   zastúpená,   a preto   ani   ústavnému   súdu   nepredložila plnomocenstvo pre advokáta alebo komerčného právnika.

Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.