znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 439/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta (sudca   spravodajca)   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   CELT   X   s.   r.   o., Holubyho 25,   Pezinok,   právne   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Janou   Bednárovou, Advokátska kancelária, Jakobyho 9, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Rob 334/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CELT X s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CELT X s. r. o., Holubyho 25, Pezinok (ďalej len „sťažovateľka“),   právne   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Janou   Bednárovou,   Advokátska kancelária,   Jakobyho   9,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Rob 334/2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 7. novembra 2013 podala na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcom v 1. rade S. P., s. r. o., a v 2. rade R. B. o zaplatenie sumy 7 046 € s príslušenstvom. Konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 36 Rob 334/2013.

Vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté a nebol ani vykonaný žiaden úkon, ktorý   by   prispel   k   ukončeniu   veci,   a   to   aj   napriek   tomu,   že   sťažovateľka   v   súlade s ustanovením § 172 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku predložila spolu s návrhom na začatie   konania   návrh   platobného   rozkazu   na   tlačive   uverejnenom   Ministerstvom spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   V   takom   prípade   sa   má   rozhodnúť   do   desiatich pracovných dní odo dňa splnenia podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Taktiež súdny poplatok zaplatila sťažovateľka v súlade s výzvou okresného súdu z 23. januára 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v 1. rade je právnickou osobou, sťažovateľka má oprávnenú   obavu,   že   neskoré   rozhodnutie   o   jeho   návrhu   by   mohlo   mať   za   následok nevymožiteľnosť jeho nároku.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   o   jej   sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo CELT X s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Pezinok v konaní pod sp. zn. 36 Rob 334/2013 v uvedenom spore porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 36 Rob 334/2013 v uvedenom spore konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi CELT X s. r. o... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-€ (slovom: dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej   služby   advokátovi   JUDr.   Jane   Bednárovej...   vo   výške   284,08   €...   do   15   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky smerujúcej   proti   postupu   okresného   súdu,   ktorým   boli   podľa   nej   spôsobené   zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Rob 334/2013, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, IV. ÚS 499/2013) je aj právny názor, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   predmetom   ktorej   je   namietané   porušenie základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy (ako aj čl. 6 ods.   1 dohovoru),   koná iba za predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky   podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods.   1   a   nasl.   zákona   o   súdoch   za   účinný   prostriedok   ochrany   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 278/04, II. ÚS 28/2014). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Sťažovateľka v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ničím nepreukázala, že by v napadnutom konaní podala sťažnosť predsedovi okresného súdu.

Následne 18. júla 2014 doručila ústavnému súdu „doplnenie sťažnosti“, v prílohe ktorého bola kópia sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorá mu bola doručená 12. júna 2014, pričom sťažnosť ústavnému súdu bola doručená súbežne (13. júna 2014).

Predseda   okresného   súdu   sťažnosť   prešetril   a listom   sp.   zn.   Spr.   2069/2014 z 9. júla 2014 sťažovateľke oznámil, že sťažnosť považuje za čiastočne oprávnenú, začo sa sťažovateľke   ospravedlnil,   súčasne   však   poukázal   na   nesplnenie   povinnosti   zo   strany sťažovateľky, keď na výzvu konajúceho súdu z 12. júla 2014 „na opravu návrhu v časti úrokov z omeškania“ sťažovateľka dosiaľ nereagovala. V ďalšom sťažovateľke oznámil, že po odstránení nedostatkov návrhu z jej strany bude bezodkladne vydaný platobný rozkaz.

Ústavný súd konštatuje, že:

1.   podanie   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu   súbežne   s podaním   sťažnosti ústavnému   súdu   sa   javí   byť   iba   formálnym   úkonom   sťažovateľky,   ktorému   nemožno pripísať   účinky   splnenia   povinnosti   pred   podaním   ústavnej   sťažnosti   dať   príležitosť konajúcemu súdu na zjednanie nápravy, ak dochádza k prieťahom v konaní,

2.   predseda   okresného   súdu   v rámci   svojej   právomoci   po   doručení   sťažnosti sťažovateľky skutočne urobil kroky smerujúce k odstráneniu prieťahov v konaní.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Navyše, k námietke sťažovateľky, v ktorej poukazuje na desaťdňovú lehotu [§ 172 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], v ktorej mal okresný súd vydať platobný rozkaz, ústavný súd uvádza, že zo sťažnosti a z príloh predložených sťažovateľkou zistil,   že   sťažovateľka   podala   návrh   na vydanie   platobného rozkazu   7.   novembra   2013, súdny poplatok za návrh však zaplatila 23. januára 2014, t. j. až po výzve okresného súdu z 13. januára 2014.

Podľa § 172 ods. 8 OSP ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh   platobného rozkazu   na tlačive   uverejnenom   ministerstvom   spravodlivosti   na jeho webovom   sídle   a   na   vydanie   platobného   rozkazu   sú   splnené   zákonom   ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   prinajmenšom   jedna   podmienka   konania   v   zmysle citovaného   ustanovenia   nebola   zo   strany   sťažovateľky   pri   podávaní   návrhu   na   vydanie platobného rozkazu splnená. Z odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť na prieťahy v konaní je zrejmé, že sťažovateľka nesplnila viacero podmienok v zmysle § 172 ods. 8 OSP. Sťažovateľka až na výzvu okresného súdu doručila (18. júla 2014) „opravu návrhu na vydanie platobného rozkazu...“. Domáhať sa preto ochrany svojich práv s odvolávkou na toto ustanovenie vopred vylučuje úspešnosť takej námietky.

Z dôvodov už uvedených ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci, za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2014