znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 439/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. O., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 28/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. O. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2012 doručená   sťažnosť   P.   O.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 28/2010.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 9 C 28/2010 sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáha „náhrady nemajetkovej ujmy“,   ktorá   mu mala byť spôsobená v dôsledku   vyvlastnenia   jeho pozemku pre účely stavby diaľnice. Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta zdĺhavý, ako aj nesprávny postup okresného súdu v danej veci.

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľ žiada,   aby ústavný   súd po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie konanie rozhodol o porušení jeho základných práv, aby zjednal nápravu a aby vo veci sám rozhodol.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa   o   porušení   základného   práva na spravodlivé   súdne konanie zaručeného v čl. 46   ods.   1   ústavy   a základného práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 28/2010.

1. K namietanému porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie

Pokiaľ   sťažovateľ   namieta   podľa   neho   nesprávne   a v rozpore   so   zásadou spravodlivého   procesu   rozhodnutie   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 9 C 28/2010,   ústavný   súd   v prvom   rade   poukazuje   na   princíp   subsidiarity   („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými   slovami,   pokiaľ   je   o   ochrane   sťažovateľom   označeného   základného   práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 28/2010 okresný súd vyhlásil 28. mája 2012 rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol, pričom z dôvodu podania odvolania sťažovateľom proti tomuto rozsudku bol spis 16. augusta 2012 postúpený na   odvolacie   konanie   Krajskému   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   od 21. augusta 2012 vo veci koná pod sp. zn. 5 Co 124/2012.

Ústavný súd konštatuje, že v prípade nespokojnosti s rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 9 C 28/2010 z 28. mája 2012 sťažovateľ mal možnosť domáhať sa jeho preskúmania, a   to   podaním   riadneho   opravného   prostriedku   (odvolania),   ktoré   napokon,   tak   ako   to vyplýva zo zistení ústavného súdu, sťažovateľ aj účinne využil. Na základe sťažovateľom podaného odvolania sa tak krajský súd ako súd odvolací v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 124/2012 bude musieť v podstate vysporiadať s identickými námietkami proti rozhodnutiu okresného súdu, aké sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu uvádza aj v konaní pred   ústavným   súdom,   preto   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v   tejto   časti   už   po   jej predbežnom   prerokovaní odmietol   pre nedostatok svojej   právomoci   na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV.   ÚS   288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Tak ako to už bolo uvedené, podľa zistenia ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 28/2010 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 28. mája 2012, t. j. takmer dva   mesiace   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   O   odvolaní   sťažovateľa   proti predmetnému rozsudku okresného súdu koná od 21. augusta 2012 krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 124/2012, pričom konanie nie je dosiaľ skončené.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 28/2010 bola ústavnému súdu doručená 26. júla 2012 (na poštovú prepravu bola podaná 24. júla 2012), t. j. ústavnému súdu bola doručená potom, ako okresný súd už vo veci vyhlásil rozsudok. Takže   v   čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   okresný   súd   nemohol   ovplyvniť plynulosť   priebehu   konania,   a   teda   ani   porušiť   označené   právo   sťažovateľa,   pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Okrem tohto ústavný súd konštatuje že ani obdobie 2 mesiacov, počas ktorých sa po vyhlásení rozsudku spis ešte nachádzal na okresnom súde na účely vykonania prípravných procesných úkonov (doručovanie odvolania sťažovateľa viacerým žalovaným a vyčkanie na ich vyjadrenia, pozn.) pred predložením veci odvolaciemu súdu, nemožno kvalifikovať ako porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   však   nad   rámec   poznamenáva,   že   ak   by   po   skončení   odvolacieho konania bola vec opätovne vrátená okresnému súdu   a v jeho postupe by znovu nastali prieťahy v konaní, sťažovateľ má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu, a to novou sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012