znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 438/2024-42

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Zuzany Maronovej Maronell – Módny salón, Horné bašty 3, Trnava, IČO 33 197 318, zastúpenej URBAN & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 52Ek/981/2020 a postupu súdnej exekútorky JUDr. Sone Majkútovej v konaní sp. zn. 105EX 387/20 takto

r o z h o d o l :

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. augusta 2024 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom okresného súdu a súdnej exekútorky označenými v záhlaví tohto nálezu. Navrhuje prikázať okresnému súdu a súdnej exekútorke konať bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie od každého z odporcov po 5 200 eur a náhradu trov konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení oprávnenej v exekučnom konaní sp. zn. 105EX 387/20 proti povinnej ⬛⬛⬛⬛ o vymoženie pohľadávky 3 600 eur s príslušenstvom.

3. Exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie z 23. júla 2020 na základe exekučných titulov – rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/32/2019 z 21. januára 2020 a uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/32/2019 z 8. apríla 2020.

4. Súdna exekútorka 5. augusta 2020 vydala upovedomenie o začatí exekúcie. Podľa tvrdení sťažovateľky od vydaného poverenia Okresného súdu Banská Bystrica na vykonanie exekúcie dostala od súdnej exekútorky informáciu o stave exekúcie 28. februára 2022, 1. mája 2023 a 2. augusta 2024.

II.

Argumentácia sťažovateľky

5. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že súdna exekútorka nevykonáva žiadne riadne úkony v zmysle Exekučného poriadku smerujúce k vymoženiu pohľadávky a exekučný súd ako orgán povinný chrániť zákonnosť a bezprieťahovosť postupu súdneho exekútora sa nezaoberal neefektívnou činnosťou súdneho exekútora.

6. Sťažovateľka namieta celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako štyroch rokov. Argumentuje, že povinná má nehnuteľný aj hnuteľný majetok a je poberateľkou dôchodkovej dávky, čo preukazuje exekvovateľnosť majetku. Súdnej exekútorke vytýka, že v priebehu štyroch rokov nevydala (i) exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov alebo vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, (ii) príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a (iii) príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí (osobných motorových vozidiel).

III.

Vyjadrenie okresného súdu a replika súdnej exekútorky

7. Podľa okresného súdu v podanej ústavnej sťažnosti absentuje ústavno-právny rozmer. Sťažovateľka nevyužila účinný prostriedok nápravy, a preto je ústavná sťažnosť podaná aj v rozpore s princípom subsidiarity. Poukazuje na právny názor vyjadrený ústavným súdom napríklad v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 511/2024, podľa ktorého sa postavenie okresného súdu vo vzťahu k priebehu exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom obmedzuje len na rozhodovanie o jednotlivých čiastkových návrhoch účastníkov exekučného konania.

8. Exekučný súd vyhovel návrhu na vykonanie exekúcie – návrh na vykonanie exekúcie bol exekučnému súdu doručený 23. júla 2020 a ešte v ten deň bolo tomuto návrhu vyhovené. Iné návrhy z exekučného spisu a ani z podanej ústavnej sťažnosti nevyplývajú.

9. Zároveň exekučný súd poukázal na to, že účastník exekučného konania má k dispozícii účinné prostriedky nápravy – predovšetkým možnosť obrátiť sa na súdnu exekútorku, Slovenskú komoru exekútorov, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, exekučný súd a predsedu exekučného súdu. Zo strany sťažovateľky takýto postup preukázaný nebol.

10. Súdna exekútorka v doručenom vyjadrení poukazuje na to, že proti povinnej je aktuálne vedených 13 exekučných konaní, pričom predmetné exekučné konanie je vedené ako štvrté v poradí. Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a exekučný príkaz zrážkami z iných príjmov bol vydaný 17. mája 2022.

11. Dňa 6. júna 2022 bolo súdnej exekútorke doručené oznámenie Sociálnej poisťovne, v ktorom bolo konštatované: „... Nakoľko suma dôchodku povinnej nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť, nebudeme zrážky z dôchodku na úhradu Vašej pohľadávky vykonávať.“ Neúspešnosť výkonu rozhodnutia opätovne konštatovala Sociálna poisťovňa aj v liste z 8. septembra 2022.

12. Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke nebol vydaný, pretože šetrením majetkových pomerov povinnej nebol zistený žiadny bankový účet vedený bankou v prospech povinnej.

13. Pokiaľ ide o motorové vozidlá povinnej, ide konkrétne o osobné vozidlo značky Fiat s dátumom prvej evidencie 17. augusta 1999 a osobné vozidlo značky Seat s dátumom prvej evidencie 28. januára 1994 – ide teda o vozidlá s nízkou hodnotou (resp. nulovou hodnotou), pri ktorých je predpoklad, že náklady na ich predaj by mohli prevýšiť prípadný výťažok z predaja. Okrem iného je na obe motorové vozidlá zriadených celkom osem predchádzajúcich blokácií iných exekútorov.

14. Napokon, pokiaľ vo vzťahu k nehnuteľnosti poukazuje súdna exekútorka na to, že v konaní sa vymáha suma 3 600 eur s príslušenstvom a trovami – je teda zrejmý nepomer medzi hodnotou predmetnej nehnuteľnosti a výškou vymáhanej pohľadávky, a preto by bol výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti v zrejmom rozpore so zásadou primeranosti exekučného konania. Ďalej poukazuje súdna exekútorka na § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného. Sťažovateľka taký návrh nepodala. Aj v tomto prípade zároveň súdna exekútorka poukazuje na to, že na predmetnú nehnuteľnosť je viazaných viacero exekučných záložných práv od iných súdnych exekútorov.

15. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje súdna exekútorka ústavnú sťažnosť za nedôvodnú.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

IV.1. K namietanému porušeniu práv postupom okresného súdu:

16. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 281/2013). Súdna exekúcia vykonávaná podľa Exekučného poriadku teda musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.

17. Ústavný súd vo vzťahu k okolnostiam tejto veci konštatuje, že špecifikom exekučného konania (napr. II. ÚS 349/2017, IV. ÚS 60/2018, III. ÚS 295/2021) je, že exekučné konanie je spravidla „v rukách“ súdneho exekútora a exekučný súd v rámci exekučného konania koná a rozhoduje len na základe procesných návrhov účastníkov exekučného konania, resp. súdneho exekútora, preto namietať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy možno na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému súdu len vtedy, ak tento má reálne o čom rozhodovať.

18. Z podanej ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka namieta predovšetkým postup súdnej exekútorky a trvanie exekučného konania ako takého. Ústavný súd považoval za preukázané, že jediným návrhom, o ktorom exekučný súd v napadnutom exekučnom konaní rozhodoval, bol návrh na vykonanie exekúcie, o ktorom bolo bezodkladne rozhodnuté. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti, v ktorej namieta porušenie práv postupom exekučného súdu, nevyhovel.

IV.2. K namietanému porušeniu práv postupom súdnej exekútorky:

19. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania sporovej strany a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Ústavný súd [obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)] prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP z 30. 3. 2023 vo veci Roth Neveďalová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 50525/21, bod 11, obdobne IV. ÚS 465/2022).

20. Sťažovateľka vo vzťahu k postupu súdnej exekútorky namietala, že v priebehu štyroch rokov nevydala (i) exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov alebo vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, (ii) príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a (iii) príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí (osobných motorových vozidiel).

21. Ústavný súd považoval za preukázané, že súdna exekútorka postupovala bez zbytočných prieťahov, keď:

- exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov bol vydaný 17. mája 2022 (pričom je potrebné poukázať na to, že sťažovateľka namietala, že tento vydaný nebol – toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a bolo preukázané, že právnemu zástupcovi tento exekučný príkaz bol aj riadne doručený);

- vo vzťahu k možnej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke poukázala súdna exekútorka na skutočnosť, že vo vzťahu k povinnej neeviduje žiadny bankový účet, vo vzťahu ku ktorému by bolo možné exekúciu vykonať;

- vo vzťahu k príkazu na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti sťažovateľka netvrdila a ani nepreukázala, že by podala návrh na zriadenie exekučného záložného práva vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti podľa § 167 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak pritom takýto návrh nebol podaný, súdna exekútorka nemohla o neexistujúcom návrhu konať, čo zároveň vylučuje možné prieťahy pri vydaní exekučného príkazu. Rovnako považuje ústavný súd za dôvodný postup súdnej exekútorky, ktorá vo vzťahu k predaju nehnuteľnosti poukazuje na výrazný nepomer medzi výškou vymáhanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti;

- napokon vo vzťahu k exekúcii hnuteľných vecí poukázala súdna exekútorka na dôvody, prečo exekučný príkaz dosiaľ nebol vydaný – tieto dôvody považuje ústavný súd za logické. S ohľadom na vek vozidiel, pravdepodobnosť nízkeho (ak nie nulového výťažku), ako aj ďalšie exekučné konania vedené vo vzťahu k povinnej nemožno považovať postup súdnej exekútorky za nesprávny. Ani v tomto prípade preto ústavný súd nekonštatoval prieťahy na strane súdnej exekútorky, ktorá vo veci postupovala zrejme s ohľadom na hospodárnosť a účelnosť exekučného konania.

22. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že charakter postupu príslušného orgánu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“, ústavnú sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (porov. II. ÚS 359/2024) alebo ústavnej sťažnosti nevyhovie.

23. Na základe zistených skutočností ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu