znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 437/2022-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorých zastupuje spoločnosť Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s. r. o., Hlavná 6, Šaľa, IČO 47 241 543, v mene ktorej koná advokát JUDr. Fadi Fardous, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 CoKR 3/2022 z 11. apríla 2022 takto

r o z h o d o l :

1. Konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky z a s t a v u j e.

2. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. júla 2022 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením všeobecného súdu v civilnom spore, ktoré žiadajú zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na ďalšie konanie.

II.

2. Sťažovateľka s ďalšími 1171 žalobcami sa žalobou zo 14. júla 2021 na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhala určenia v reštrukturalizačnom konaní popretej pohľadávky. Okresný súd vylúčil konanie o jej žalobe na samostatné konanie a uznesením z 8. decembra 2021 konanie o nej vzhľadom na smrť sťažovateľky 20. júna 2021 podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 62 Civilného sporového poriadku zastavil. Sťažovateľkou splnomocnený advokát proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že podľa § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka bol povinný urobiť po smrti sťažovateľky všetko, čo neznieslo odklad, aby dedičia sťažovateľky neutrpeli ujmu.

3. Krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou, keďže plnomocenstvo sťažovateľky advokátovi zaniklo jej smrťou. Stotožnil sa so závermi okresného súdu, že smrťou sťažovateľky zanikla jej procesná subjektivita, a preto okresný súd správne konanie zastavil, keďže nebola daná procesná subjektivita sťažovateľky na podanie žaloby. K povinnosti vykonať neodkladné úkony po zániku plnomocenstva uviedol, že podanie žaloby nie je neodkladným úkonom.

III.

4. Sťažovateľ podľa uznesenia Okresného súdu Poprad konajúceho notárom JUDr. Štefanom Sikovičom ako súdnym komisárom č. k. 17 D 86/2021, Dnot 139/2021 z 20. decembra 2021 vydaného v dedičskej veci sťažovateľky (poručiteľky) popretú pohľadávku nadobudol ako jej dedič. Podanie ústavnej sťažnosti odôvodňuje nesprávnym postupom súdov, ktorý viedol k odopretiu práva na súdnu ochranu. Sťažovateľ podanie žaloby advokátom sťažovateľky po jej smrti s prihliadnutím na § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka považuje za neodkladný úkon, a preto malo byť podľa jeho názoru konanie o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky do skončenia dedičského konania po sťažovateľke, prípadne do vstupu sťažovateľa do reštrukturalizačného konania na jej miesto prerušené a následne sa v konaní malo pokračovať s ním ako s dedičom.

IV.

5. Sťažovateľka zomrela 20. júna 2021 a jej ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu všeobecného súdu z 11. apríla 2022 bola podaná 9. júla 2022. Sťažovateľka stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania pred ústavným súdom pred podaním ústavnej sťažnosti, a preto vo vzťahu k sťažovateľke bolo konanie podľa § 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 62 Civilného sporového poriadku zastavené, keďže k porušeniu jej základných práv nemohlo dôjsť uznesením všeobecného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktoré bolo vydané na základe jej žaloby podanej po jej smrti.

6. Uvedené však nevylučuje záver, že mohlo dôjsť k porušeniu základných práv jej dediča, teda aj sťažovateľa, ktorý sa však domáha vyslovenia porušenia len svojho základného práva na súdnu ochranu. Základné právo na súdnu ochranu zaručuje ochranu prostredníctvom orgánu súdnej moci vo všetkých fázach súdneho konania. K porušeniu tohto základného práva by došlo, ak by sťažovateľovi bola odmietnutá možnosť domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde, teda ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o jeho návrhu alebo o jeho opravných prostriedkoch bez toho, aby vec preskúmal a rozhodol o nej (II. ÚS 8/2001, IV. ÚS 115/03).

7. Sťažovateľ nebol a ani sa nedomáhal, aby bol stranou v konaní o žalobe podanej v mene v tom čase už mŕtvej sťažovateľky. Nedožadoval sa ochrany svojich subjektívnych dedičských práv v namietanom konaní na všeobecných súdoch. Ako sám tvrdí, svoje právo na súdnu ochranu si uplatnil priamo na ústavnom súde. Ústavný súd však nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, ale preskúmava, či bola táto ochrana všeobecnými súdmi poskytnutá ústavne konformným spôsobom. V okolnostiach veci sťažovateľa namietané uznesenie krajského súdu nemohlo zasiahnuť a porušiť jeho ústavné právo na súdnu ochranu, keďže v tomto konaní sa žiadnej súdnej ochrany, či už žalobou, alebo návrhom na vstup do tohto konania nedomáhal. Jeho tvrdenie, že pohľadávku sťažovateľky po jej smrti nadobudol v dedičskom konaní, samo osebe je vo vzťahu k ním namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy namietaným rozhodnutím krajského súdu právne bezvýznamné. Z tohto argumentu nevyplýva, že by sťažovateľovi bolo znemožnené domáhať sa určenia pravosti zdedenej pohľadávky nesprávnosťou namietaného rozhodnutia krajského súdu, a preto v rozsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa je táto podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde zjavne neopodstatnená a ako taká bola odmietnutá.

8. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu