znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 437/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   D.,   zastúpenej   Advokátskou kanceláriou..., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 NcC 3/2010 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti spoločnosti D., s. r. o.,   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2010 doručená   sťažnosť   spoločnosti   D.,   s.   r.   o,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Krajského   súdu v Trnave sp. zn. 24 NcC 3/2010.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Dňa 16.09.2009 sa na Okresnom súde Martin pod spis. zn. 5Ro/169/2009 začalo konanie v právnej veci žalobcu: Ing. I. P. proti žalovanému, našej spoločnosti D., s.r.o. o zaplatenie 497,58 eur a príslušenstva.

Okresný súd Martin postúpil uvedenú právnu vec dňa 15.01.2010 Okresnému súdu Dunajská   Streda   podľa   §   84   Občianskeho   súdneho   poriadku   a   §   105   ods.   1   a   ods.   2 Občianskeho súdneho poriadku; na Okresnom súde Dunajská Streda bola táto právna vec vedená pod spis. zn. 10Ro 12/2010.

Dňa 20.04.2010 bol vo veci vydaný platobný rozkaz. Keďže platobný rozkaz vydal Okresný súd Martin a nie Okresný súd Dunajská Streda, vec sa medzičasom zjavne vrátila na tento súd, avšak dôvody tohto procesného postupu konajúcich súdov nám neboli jasné, keďže   nám   od   doručenia   upovedomenia   Okresného   súdu   Martin   o   postúpení   veci Okresnému   súdu   Dunajská   Streda   do   doručenia   platobného   rozkazu   Okresného   súdu Martin vo veci nebola zo žiadneho súdu doručená žiadna písomnosť.

Z tohto dôvodu sme dňa 14.05.2010 podali na Okresný súd Martin námietku voči miestnej príslušnosti tohto súdu, pričom dňa 19.05.2010 nám bolo doručené oznámenie Okresného súdu Martin, ku ktorému bolo priložené uznesenia Krajského súdu Trnava pod č.k.   24NcC   3/2010-24,   ktorým   súd   určil,   že   miestne   príslušným   na   prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Martin.

Proti   tomuto   uzneseniu   Krajského   súdu   Trnava   nie   je   možné   podľa   opravný prostriedok.   Zákon   totiž   priamo   vylučuje   možnosť   podať   proti   takémuto   uzneseniu odvolanie [§ 202 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku], dovolanie (§ 239 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku),   ako   aj   mimoriadne dovolanie [§ 243f   ods.   2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku]. Pojmovo je zároveň vylúčená aj obnova konania (§ 228 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

Navyše,   na   priloženom   vyhotovení   spomenutého   uznesenia   bola   v   rozpore s ustanoveniami § 159 ods. 1, § 167 ods. 2 a § 168 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyznačená   právoplatnosť   dňom   01.03.2010,   napriek   tomu,   že   toto   uznesenie   nebolo doručené našej spoločnosti ako žalovanému (doručené nám bolo až dňa 19.05.2010), hoci to pre vedenie konania bolo nepochybne potrebné (účastník konania musí vedieť o tom, na ktorom súde sa koná).

Uznesením Krajského súdu Trnava pod č.k. 24NcC 3/2010-24 bolo podľa nášho názoru porušené naše základné právo nebyť odňatí zákonnému sudcovi.

Podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   nikoho   nemožno   odňať   jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce   na   konanie   a   rozhodovanie   o   prejednávanej   veci.   Ak   súd   rozhoduje   v   senáte, zákonnými   sudcami   sú   všetci   sudcovia   určení   podľa   rozvrhu   práce   na   konanie a rozhodovanie v senáte.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa konanie uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa   §   84   Občianskeho   súdneho   poriadku   na   konanie   je   miestne   príslušný všeobecný súd odporcu, ak nieje ustanovené inak.

Citovanými ustanoveniami sa Krajský súd Trnava dostatočne neriadil. Pokiaľ ide o miestnu nepríslušnosť, poukazujeme v prvom rade na skutočnosť, že žalobca v podanom návrhu na začatie konania tvrdí, že v čase uzavretia spomenutej kúpnej zmluvy konal ako spotrebiteľ....

V rozpore s našim základným právom nebyť odňatí zákonnému sudcovi a zásadou, že príslušnosť súdu ustanovuje zákon, totiž Krajský súd Trnava nad rámec zákona založil svojim rozhodnutím miestnu príslušnosť Okresného súdu Martin (teda súdu, ktorý podľa zákona nebol miestne príslušný) na prejednanie veci, a to za situácie, že podľa zákona je vo veci miestne príslušným súdom aj Okresný súd Dunajská Streda Nakoľko bolo porušené naše základné právo nebyť odňatí zákonnému sudcovi.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, „ktorým vysloví, že naše základné právo nebyť odňatí zákonnému sudcovi priznané čl. 48 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   bolo   uznesením   Krajského   súdu   Trnava   pod   č.k.   24NcC 3/2010-24 porušené,

uznesenie Krajského súdu Trnava pod č.k. 24NcC 3/2010-24 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a napokon

zaviaže Krajský súd Trnava uhradiť nám aj trovy právneho zastúpenia na účet nášho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu“.

Podaním doručeným ústavnému súdu 17. septembra 2010 sťažovateľka oznámila, že sťažnosť   berie   späť,   a   s   odvolaním   sa   na   ustanovenie   §   54   zákona   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) žiadala konanie zastaviť.

Podľa   §   54   zákona   o   ústavnom   súde   ak sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom   porušujú   základné   práva   alebo slobody sťažovateľa.

Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, konanie o sťažnosti zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010