znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 436/08-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa   Mészárosa o sťažnosti   R.   P.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. E.   Ľ.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 47/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 47/2005   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 47/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. R. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   R.   P. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   265,91   €   (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatjeden   centov),   ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   E.   Ľ.,   B.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. II. ÚS 436/08 z 27. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon   o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   R.   P.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   aj   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 47/2005.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 23. decembra 2004 podal žalobu o zaplatenie 529 900 Sk s prísl. voči Mestu B. z titulu neoprávneného užívania jeho pozemku o výmere 757 m2.

Okresný   súd   pri   prerokovávaní   veci   nepostupoval   bez   prieťahov,   bezdôvodne odročoval pojednávania (napr. z dôvodu doloženia titulu nadobudnutia nehnuteľnosti, hoci s podaným návrhom sťažovateľ doložil aj list vlastníctva a pod.).

Na sťažovateľovu   sťažnosť na prieťahy   v konaní z 23. apríla 2007 predsedníčka okresného súdu reagovala prípisom z 3. mája 2007, nevyjadrila sa však k veci, len oznámila chronológiu úkonov, ktoré súd urobil, a termíny pojednávania.

Odvtedy sa uskutočnili tri pojednávania, ale vec nie je stále rozhodnutá, hoci ide o skutkovo a právne veľmi jednoduchú vec. Sťažovateľ štvorročnú dobu konania považuje za neprimeranú.

Článok 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru garantujú fyzickej osobe právo na skončenie jej veci v primeranej dobe.

Vzhľadom na predmet sporu, správanie sťažovateľa a súdu možno podľa sťažovateľa konštatovať,   že   k   neodôvodneným   prieťahom   v   označenej   veci   dochádzalo   a   že   boli zapríčinené iba zlou a nekoncentrovanou činnosťou súdu, pretože pojednávania sa konali v neprimeraných intervaloch a boli nedôvodne odročované.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol vo veci rozhodnúť týmto nálezom:„1.   Základné   právo   R.   P.   na   prerokovanie   veci   vedenej   na   Okresnom   súde Bratislava 1   pod   sp.   zn.   14   C   47/2005,   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava 1 sa prikazuje v uvedenej veci konať bez zbytočných prieťahov.

3.   R.   P.   priznáva finančné   zadosťučinenie vo   výške 80.000,- Sk,   ktorú   sumu mu vyplatí OS Bratislava 1 do 1 mesiaca.

4. OS Bratislava 1 je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 9192 Sk, ktorú sumu vyplatí na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ. do 1 mesiaca...“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľa   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po   oboznámení   sa s ich   stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení z 19. decembra 2008 uviedla:«Dňa 23. 12. 2004 bol Okresnému súdu Bratislava II doručený návrh na začatie konania v právnej veci R. P. c/a Hlavné mesto Slovenskej republiky B. Predmetná vec bola tunajšiemu súdu postúpená dňa 9. 2. 2005. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Dňa 11. 02. 2005 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 35 338,- Sk. Právny zástupca navrhovateľa predmetnú výzvu prevzal dňa 16. 2. 2005.

Dňa   11.   02.   2005   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa   na   zaslanie rovnopisov.   Navrhovateľ   podaním   zo   dňa   21.   2.   2005   podal   námietku   na   neprávne vyrubenú výšku súdneho poplatku.

Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 21. 2. 2005 upresnil petit návrhu. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 26 494,- Sk dňa 3. 3. 2005.

Dňa 31. 03. 2005 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu /lč.26/. Odporca predmetnú výzvu prevzal dňa 7. 4. 2005. Odporca zaslal súdu vyjadrenie k návrhu dňa 20. 4. 2005. Súd dňa 16. 8. 2005 vytýčil termín pojednávania na deň 18. 1. 2006. Dňa 18. 1. 2006 pojednávala sudkyňa Mgr. S., dôvod odročenia nebol uvedený. Súd vytýčil pojednávanie na deň 5. 4. 2006. Právny zástupca navrhovateľa navrhol zmenu petitu, ktorú súd pripustil uznesením a zaviazal navrhovateľa doplatiť súdny poplatok za zmenený návrh.

Súd   vyzval   navrhovateľa   na   doplatenie   poplatku   výzvou   zo   dňa   6.   4.   2006 a navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 8 370,- Sk dňa 24. 6. 2006.

Uznesením zo dňa 5. 4. 2006 bola pripustená zmena návrhu. Súd stanovil dňa 24. 5. 2007 termín pojednávania na deň 12. 6. 2007. Ďalší termín pojednávania bol stanovený dňa 10. 10. 2007.

Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 9. 7. 2007 požiadal o zmenu návrhu - rozšírenie na sumu 929 736,- Sk a upresnil petit návrhu.

Dňa 10. 10. 2007 súd pripustil zmenu návrhu a vyzval navrhovateľa doplatiť súdny poplatok a stanovil termín pojednávania na deň 30. 10. 2007.

Dňa 12. 10. 2007 súd vyzval na doplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 13 944,- Sk.

Súd na pojednávaní zo dňa 30. 10. 2007 odročil predmetné pojednávanie za účelom vykonania dôkazu znalcom na stanovenie výšky nájomného.

Súd uznesením zo dňa 17. 3. 2008 nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa dňa 22. 5. 2008 požiadala súd o odsúhlasenie podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku a zároveň doniesla spis na pojednávanie bez vypracovania znaleckého posudku.

Sudca   dňa   27.   5.   2008   ústne   súhlasil   s   navýšenými   požiadavkami   znalca   na vypracovanie znaleckého posudku. Zároveň opätovne požiadal, aby znalkyňa vypracovala znalecký posudok do 15. 6. 2008, pretože súd stanoví termín pojednávania.

Súd pojednávanie na deň 28. 5. 2008 odročil z dôvodu nevypracovania znaleckého posudku na termín 24. 6. 2008.

Súd písomne dňa 5. 6. 2008 dal znalkyni súhlas na zvýšené výdavky potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku. Zároveň ju požiadal, aby vypracovala znalecký posudok do 18. 6. 2008.

Znalkyňa   dňa   18.   6.   2008   doručila   súdu   vypracovaný   znalecký   posudok   spolu s vyúčtovaním odmeny. Súd telefonicky oznámil účastníkom, že bol doručený súdu posudok a by si ho prišli prevziať osobne, nakoľko bol stanovený termín pojednávania na deň 24. 6. 2008. Na   pojednávaní   dňa   24.   6.   2008   právny   zástupca   navrhovateľa   žiadal   pripustiť zmenu návrhu a súd uznesením pripustil zmenu návrhu. Bola vypočutá znalkyňa a súd odročil   pojednávanie   za   účelom   vykonania   kontrolného   znaleckého   dokazovania. Uznesením zo dňa 1. 7. 2008 bola znalkyni priznaná odmena.

Sudca dňa 10. 9. 2008 dal pokyn pre vyššieho súdneho úradníka, aby vypracoval uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého posudku. Uznesením súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie dňa 11. 9. 2008.

Dňa   23.   10.   2008   súd   expedoval   Uznesenie   o   nariadení   kontrolného   znaleckého posudku....

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením   sudcov   na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení   „14C“   a   pretrvávajúci   veľký   počet   nevybavených   vecí   v   oddelení   14   C   sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili....»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, podľa ktorej má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie   zbytočných   prieťahov v konaní,   a tým   aj porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98).

1. Predmetom posúdenia v danej veci je konanie, v ktorom sa sťažovateľ domáha od odporcu   zaplatiť   529   900   Sk   (neskôr   zmenené   na   929   736   Sk)   z titulu   bezdôvodného obohatenia. Toto konanie sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu. Z vyjadrení sťažovateľa ani z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo skutkovej zložitosti   veci.   Zložitosť   veci   nenamieta   vo vyjadrení   k sťažnosti   ani   predsedníčka Okresného súdu Bratislava I.

2. Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v priebehu doterajšieho   konania   trikrát   navrhol   zmenu   petitu,   čo   mu   z hľadiska   využívania   jeho procesných práv nemožno vyčítať, na druhej strane, okresný súd musel o týchto návrhoch rozhodovať,   čo   tiež   prispelo   k   predĺženiu   konania.   Inak   sťažovateľ   konajúcemu   súdu poskytoval potrebnú súčinnosť.

3.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd konštatuje, že konanie v predmetnej veci od jej podania okresnému súdu dosiaľ trvá viac ako 3 roky.

Skutočnosť, že prvé pojednávanie sa uskutočnilo po skoro roku od podania žaloby a aj medzi ďalšími pojednávaniami sa vyskytla viacmesačná nečinnosť okresného súdu, napr. 5. apríla 2006 až 12. júna 2007 (14 mesiacov) a 30. októbra 2007 až 28. mája 2008 (7 mesiacov),   svedčí   o tom,   že   postup   konajúceho   súdu   nebol   efektívny   a neviedol k meritórnemu rozhodnutiu sporu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia okresného súdu vo svojej veci.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 80 000 Sk, ktoré osobitne neodôvodnil.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením, a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 1 000 €.   Táto   suma   zohľadňuje   celkovú   dĺžku   predmetného   konania   s prihliadnutím na predmet   konania   okresného   súdu   a   dĺžku   zbytočných   prieťahov.   Vo   zvyšnej   časti uplatnenému   nároku   sťažovateľa   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v návrhu nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v konaní   vedenom   ústavným   súdom advokátkou JUDr. E. Ľ. Právna zástupkyňa si uplatnila trovy konania v sume 9 192 Sk (odmena za 3 úkony po 2 730 Sk + 3 x 178 režijný paušál = 7 724 Sk + 19 % DPH, t. j. suma 1 468 Sk).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods.   1 a § 16 ods.   3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným súdom predstavuje sumu 105,42 € a hodnota režijného paušálu sumu 6,31 €.

Ústavný súd právnej zástupkyni sťažovateľa priznal za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (príprava a prevzatie veci, písomné podanie na súde) odmenu v sume 210,84 € (2 x 105,42 €) vrátane úhrady režijného paušálu v sume 12,62 € (2 x 6,3 €), spolu teda v sume 223,46 €. Keďže advokátka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % (42,45 €) podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia   vrátane   započítania   DPH   a režijného   paušálu   boli   priznané   v celkovej   sume 265,91€.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009