znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 435/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Z., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 997/12-7 z 30. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta 2012   doručená   sťažnosť   M.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   oznámením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) č.   k. IV/1 Gn 997/12-7 z 30. júla 2012 (ďalej aj „oznámenie generálnej prokuratúry“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený 4. apríla 2011 podal Okresnej prokuratúre Piešťany (ďalej len „okresná prokuratúra“) trestné oznámenie, ktorým sa domáhal, aby «bola voči zodpovednej podozrivej osobe Ľ. P., vyvodená príslušná trestnoprávna zodpovednosť, nakoľko podľa jeho názoru došlo jeho konaním k spáchaniu prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm.   c) Trestného   zákona,   na   tom   skutkovom   základe,   že   Ľ.   P.   dňa   21. 04. 2009 neoprávnene použil nákladné motorové vozidlo, jazdnú súpravu ťahač zn. Renault Premium 400(...), ktoré je vo vlastníctve poškodeného M. S.(...) a bolo v tom čase väčšej hodnoty vo výške   cca   20.000   €,   tým   spôsobom,   že   vykonal   s   uvedeným   nákladným   motorovým vozidlom jazdu zo stavby - oprava cesty 11/502 V. - prieťah, km 76,000 - 76,920, do mesta V., na pozemok pri rodinnom dome č. 103, kde pri vysýpaní vyfrézovanej degradovanej asfaltovej   vrstvy   z návesu došlo k   prevráteniu celej   jazdnej   súpravy   na pravú stranu   a následnému   poškodeniu   ťahača,   ako   aj   návesu   a   spôsobil   poškodenému   tak   väčšiu majetkovú škodu vo výške najmenej 22.880,74 €, pričom mal podľa pokynov poškodeného, túto   vyfrézovanú   degradovanú   asfaltovú   vrstvu   z   uvedenej   stavby   odvážať   výlučne   na určené skládky do areálu P. vo V., alebo na určenú plochu v obci T. (...)

Predmetné trestné oznámenie bolo dňa 16. 05. 2011 povereným príslušníkom, npor. Mgr. R. N., odmietnuté uznesením v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ČVS: ORP-1082/VR-TT-2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal právny zástupca(...) v zákonnej lehote sťažnosť. Dozorujúci prokurátor tejto sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil a poverenému príslušníkovi OO PZ V. uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V závere svojho uznesenia, č. k. 1 Pn 241/11-7, dozorujúci prokurátor uviedol, že bude potrebné o podanom trestnom oznámení opätovne rozhodnúť a to vzhľadom na jeho obsah a   nie označenie.   Z   jeho   obsahu   je totiž   zrejmé,   že oznamovateľ predkladá nové dôkazy, ktoré pri rozhodovaní prokurátora a policajta neboli známe. (Tu mal dozorujúci prokurátor na mysli vec, ktorá bola vedená na OO PZ V., pod ČVS: ORP-1439/VR-TT- 2009, ktorá bezprostredne s predmetnou vecou súvisí.)

Dňa 12. 01. 2012 poškodený, písomnou formou, požiadal dozorujúceho prokurátora, aby preskúmal postup povereného príslušníka PZ, z dôvodu podozrenia, že tento vo veci riadne a dostatočne nekoná, a spôsobuje tak prieťahy. Svoju žiadosť odôvodnil poškodený tým, že o predmetnom trestnom oznámení nebolo doteraz opätovne rozhodnuté, napriek pokynu dozorujúceho prokurátora, a ani neboli vykonané iné procesné úkony.

Dozorujúci prokurátor dňa 31. 01. 2012 upovedomil klienta o vybavení jeho žiadosti podľa   §   198   Trestného   poriadku,   s   konštatovaním,   že   z   obsahu   preskúmaného vyšetrovacieho spisu, ČVS: ORP-1082/VR-TT-2011, nie je zrejmé, či policajt po zrušení uznesenia o odmietnutí veci zo dňa 28. septembra 2011 rozhodol o predmetnom trestnom oznámení, resp. či ho upovedomil o inom spôsobe vybavenia. V závere uviedol, že na túto skutočnosť bude policajt upozornený.

Následne obdržal poškodený písomnosť z OO PZ V., označenú ako „Vyrozumenie o vybavení   podania“   zo   dňa   08.   02.   2012,   ČVS:   ORP-1082/VR-TT-2011,   od iného povereného   príslušníka,   kde   sa   okrem   iného   uvádza,   že   po   telefonickej   konzultácii s dozorujúcim prokurátorom, ktorý mal uviesť, že v predmetnej veci sa rozhodovať nebude, nakoľko o totožnom skutku už bolo konané a to pod spisovou značkou, ČVS: ORP-1439/VR- TT-2009.».

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ 15. februára 2012 podal Krajskej prokuratúre   v   Trnave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   podnet   podľa   ustanovenia   §   31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) na preskúmanie postupu okresnej prokuratúry.

4. Krajská prokuratúra listom č. k. 1 KPt 297/10-19 z 19. apríla 2012 sťažovateľovi oznámila, že „nebolo na mieste vyvodenie príslušnej zodpovednosti zo spáchania trestného činu voči podozrivému“, a podnet ako nedôvodný odložila.

5. Sťažovateľ následne požiadal opakovaným podnetom z 30. mája 2012 generálnu prokuratúru o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu z 15. februára 2012 krajskou prokuratúrou.

6. Generálna prokuratúra v liste č. k IV/1 Gn 997/12-7 z 30. júla 2012 sťažovateľovi oznámila,   že   jeho   opakovaný   podnet   považuje   za   čiastočne   dôvodný,   a uložila   pokyny v ďalšom konaní podriadenej prokuratúre.

7. K porušeniu   ústavných   a iných   práv sťažovateľ   uviedol,   že „Z   postupu vyššie spomínaných OČTK je dostatočne zrejmé, že poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ V.,   ako   aj   Okresná   prokuratúra   Piešťany,   Krajská   prokuratúra   Trnava,   a   napokon   i Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ako posledná inštancia, ktorá je posledným štátnym orgánom zo sústavy orgánov prokuratúry, príslušným na poskytnutie práva na inú právnu   ochranu,   tým,   že   chráni   práva   a   zákonom   chránené   záujmy   fyzických   osôb, právnických   osôb   a   štátu,   nevykonali   dôkazy   navrhované   sťažovateľom,   nedali   záväzný pokyn na ich vykonanie, neuviedli zákonný a jasný dôvod prečo sťažovateľom navrhované dôkazy vykonané neboli aj napriek skutočnosti, že navrhované dôkazy a ich vykonanie malo podstatný význam pre ďalšie rozhodnutie a taktiež bez bližšieho odôvodnenia neuviedli dôvod   prečo   sa   nebudú   sťažovateľom   navrhnutými   dôkazmi   zaoberať,   z   akého   dôvodu nepokladajú   sťažovateľove   návrhy   za   oprávnené   a   teda   bez   akejkoľvek   zmienky   o   jeho návrhoch rozhodli, tak ako bolo vyššie uvedené. OČTK svojim postupom bez dostatočného vysvetlenia nevykonali navrhované dôkazy, ktoré sú dôležité pre objektívne posúdenie veci, dokonca vo veci nerozhodli vôbec, a tiež tento svoj postup dostatočne neobhájili vo svojich písomných vyjadreniach.“.

8.   Sťažovateľ   napokon   navrhol,   aby   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   prijal   na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   SR   a   právo   na   spravodlivé   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   postupom   Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. IV/1 Gn 897/12-7 (správne má byť sp. zn. IV/1 Gn 997/12-7, pozn.), porušené boli.

2. Zároveň sa prikazuje, aby prokurátor dal poverenému príslušníkovi PZ pokyn, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

3.Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 322,70   Eur   na   účet   jeho   právneho   zástupcu(...)   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu z 30. mája 2012. K porušeniu uvedených práv malo podľa   sťažovateľa   dôjsť   v   dôsledku   toho,   že   generálna   prokuratúra   nevykonala dôkazy navrhované sťažovateľom, nedala záväzný pokyn na ich vykonanie a riadne neodôvodnila svoje rozhodnutie.

11. Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra na ďalší opakovaný podnet sťažovateľa z 30. mája 2012 odpovedala oznámením z 30. júla 2012, v ktorom uviedla: „Podľa obsahu som Vaše podanie posúdil ako opakovaný podnet na preskúmanie zákonnosti   postupu   a   rozhodnutia   prokurátora   a   policajta   podľa   §   34   ods.   1   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v trestnej veci vedenej pre prečin   neoprávneného   používania   cudzieho   motorového   vozidla   podľa   §   217   ods.   1 Trestného zákona na Obvodnom oddelení Policajného zboru V. pod č. ORP-1082/VR-TT- 2011, na Okresnej prokuratúre Piešťany pod sp. zn. 1Pn 241/11 a Krajskej prokuratúre Trnava pod sp. zn. 1KPt 297/10. Súčasne som preskúmal aj spisy Obvodného oddelenia Policajného   zboru   V.,   ČVS:   ORP-1439/VR-TT-2009   a   Okresnej   prokuratúry   Piešťany, sp. zn. 2 Pv 576/09, ktoré s predmetnou vecou bezprostredne súvisia.

Preskúmaním spisov bolo zistené, že Váš opakovaný podnet je čiastočne dôvodný. V trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Piešťany pod sp. zn. 1Pn 241/11 (na OO PZ V. pod č. ORP-1082/VR-TT-2011) policajt dňa 16. 5. 2011 vydal uznesenie, ktorým   podľa   §   197   ods.   1   písm.   d)   Trestného   poriadku   odmietol   vec   podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa §   217   ods.   1   Trestného   zákona.   Uvedené   uznesenie   prokurátor   Okresnej   prokuratúry Piešťany   na   základe   sťažnosti   oznamovateľa   uznesením   sp.   zn.   1   Pn   241/11   zo   dňa 28. 9. 2011 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a policajtovi prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Po   opätovnom   posúdení   obsahu   trestného   oznámenia,   doručeného   Okresnej prokuratúre   Piešťany   dňa   5.   4.   2011   ako   aj   ďalších   listinných   podkladov   orgán   činný v trestnom konaní rozhodol, že o totožnom skutku už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na OO PZ V. pod ČVS: ORP-1439/VR-TT-2009 (trestné stíhanie bolo v tejto veci zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), preto nie je dôvod vydávať ďalšie   uznesenie   podľa   príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku.   O   tomto   postupe policajt upovedomil oznamovateľa prípisom zo dňa 8. 2. 2012.

S postupom orgánov činných v trestnom konaní sa stotožňujem, pretože ani trestné oznámenie zo dňa 5. 4. 2011 podané JUDr. M. Z. neobsahovalo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijať iný záver vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania Ľ. P. podľa § 217 ods. 1 Trestného zákona, než aký bol prijatý v trestnej veci vedenej pod č. ORP-1439/VR- TT-2009. Skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie na OO PZ V. pod č. ORP-1439/VR-TT- 2009 (na Okresnej prokuratúre Piešťany pod s. zn. 2 Pv 576/09), a ktorý bol aj predmetom konania   vedeného   na   OO   PZ   V.   pod   ČVS:   ORP-1082/VR-TT-2011   (na   Okresnej prokuratúre Piešťany pod sp. zn.   1 Pn 241/11) nenapĺňa zákonné znaky trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa   § 217 ods.   1 Trestného zákona z dôvodu absencie znakov subjektívnej stránky.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že Ľ. P. odviezol vyfrézovaný asfalt na súkromný pozemok J. Č. na základe pokynu M. M. Ľ. P. pritom konal v domnienke, že M. M. je oprávnený v súvislosti s odvozom vyfrézovaného asfaltu dávať pokyny ostatným vodičom, určovať miesto odvozu, výsypu atď.; túto skutočnosť mu mal oznámiť sám pán S. Z uvedeného   dôvodu   v konaní   Ľ.   P.   absentuje   úmysel   uskutočniť   neoprávnenú   jazdu s motorovým vozidlom svojho zamestnávateľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k neoprávnenému používaniu cudzieho motorového vozidla považujem za správne a zákonné.

Orgány   činné   v   trestnom   konaní   sa   však   v   doterajšom   konaní   nevysporiadali s okolnosťou, že vyfrézovaný asfalt, ktorý bol odvezený na súkromný pozemok J. Č., mal byť majetkom spoločnosti S. s. r. o. (resp. S. P.), a mal byť použitý na ďalšie spracovanie, pričom svojvoľné odvezenie tohto materiálu – bez privolenia oprávnenej osoby – by mohlo za splnenia ďalších zákonných podmienok napĺňať znaky trestného činu sprenevery podľa § 212 Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti som podriadenej prokuratúre podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov uložil pokyn v ďalšom   konaní   zisťovať   ďalšie   okolnosti   týkajúce   sa   odvozu   asfaltu   (vlastníka vyfrézovaného asfaltu, hodnotu odvezeného materiálu atď.), a následne vo veci rozhodnúť zákonným spôsobom. Týmto považujem Váš podnet doručený Generálnej prokuratúre SR dňa 30. 5. 2012 za vybavený.“

12. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd rozhodnutia orgánov verejnej moci za protiústavné aj arbitrárne, ak ich odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické   so   zreteľom   na preukázané skutkové   a právne skutočnosti (mutatis mutandis IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

13.   Záver   generálnej   prokuratúry,   podľa   ktorého   zo sťažovateľom   podaného trestného oznámenia nevyplývajú skutočnosti o naplnení niektorej zo skutkových podstát trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, rovnako aj vydanie pokynov podriadenej   prokuratúre   na   zisťovanie   ďalších   okolností   (týkajúcich   sa   odvozu   asfaltu) nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdu   považovať   za   svojvoľný   alebo arbitrárny   a   ani samotná   nespokojnosť   sťažovateľa   s   výsledkom   vybavenia   jeho   ďalšieho   opakovaného podnetu nie je dôvodom na vyslovenie porušenia ním v sťažnosti označeného práva.

14. Okrem uvedeného už ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo   fyzickej   osoby   na začatie   trestného   konania voči   označenej   osobe   na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy   a ani   ho   nemožno   odvodiť   z niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd (II. ÚS 42/00).

Ani   z čl.   6   dohovoru   (pokiaľ   je   jeho   aplikovateľnosť   založená   na   „trestnom obvinení“   inej   osoby)   poškodenému   nevyplýva   v trestnom   konaní   právo   na   začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu [mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko (rozsudok pléna z 29. októbra 1991, sťažnosť   č.   1826/85,   séria   A,   č.   212-A,   ods. 29);   v   prípade   Perezová   v.   Francúzsko (rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 2004-I)].

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

16.   S   poukazom   na uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2012