znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 434/2011-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   novembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. D., Francúzsko, zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 23/2010 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 18 C 23/2010   p o r u š i l základné právo M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 18 C 23/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. D.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré mu j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. M. D.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2011 doručená   sťažnosť   M.   D.,   Francúzsko   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   sa   domáha vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný sud“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 23/2010.

Ako zo sťažnosti a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 23/2010 vyplýva, sťažovateľ doručil prostredníctvom právneho zástupcu (advokáta s plnou mocou na celé konanie) okresnému súdu 3. februára 2010 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) náhrady   škody   spôsobenej   nezákonným rozhodnutím   orgánu   štátu. Sťažovateľ   v   žalobe uviedol, že uznesením o začatí trestného stíhania Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. ČVS: ORP-586/2-OVK-B1-2006-PL z 23. júna 2006 mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods.   1 k § 250a ods. 1 a 5 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Trestné stíhanie proti sťažovateľovi bolo neskôr   uznesením   Okresnej   prokuratúry   B.   č.   k.   2 Pv 552/06-40   z   11.   septembra   2008 zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci [§ 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku]. Sťažovateľ si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody (1 034 €) z titulu trov právneho zastupovania zvolenému obhajcovi, ktoré mu uhradil za   obhajobu   v   tejto   trestnej   veci,   a   nárok   na   náhradu   nemajetkovej   ujmy   v   peniazoch (1 660 €), ktorý odôvodnil tým, že túto ujmu utrpel v dôsledku vedenia trestného konania proti nemu, ktoré znížilo jeho reputáciu a dôveryhodnosť ako podnikateľa, a tým negatívne zasiahlo do jeho podnikateľských a obchodných aktivít, a navyše mu spôsobilo psychickú ujmu, ktorá poznačila jeho súkromný život.

Sťažnosť   na   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   23/2010 doručenú   ústavnému   súdu   sťažovateľ   odôvodnil   tým,   že   okresný   súd   vo   veci   sp.   zn. 18 C 23/2010 vo veci od podania žaloby 3. februára 2010 do podania sťažnosti ústavnému súdu nevykonal žiaden relevantný úkon. Sťažovateľ zdôraznil, že prieťahy v konaní nemôže ospravedlniť   ani   právna   a   faktická   zložitosť   veci   (vec   nie   je   zložitá,   ide   o   vec   bežnú v agende súdov), ani správanie samotného sťažovateľa (k prieťahom neprispel). Sťažovateľ žiadal vydať tento nález:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   M.   D.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.: 18 C 23/2010 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   spis.   zn.: 18 C 23/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   M.   D.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   2.   000,-   EUR   (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Sťažovateľovi   M.   D.   priznáva   náhradu   trov   konania,   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava   I   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   15   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 434/2011-13 z 29. septembra 2011.

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 27. októbra 2011 oznámil, že na vykonaní ústneho pojednávania pred ústavným súdom netrvá.

Okresný súd sa vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3742/2011 z 26. októbra 2011,   v   ktorom   uviedol,   že „Dňa   03.02.2010   bol   tunajšiemu   súdu   doručený   návrh   na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: M. D., zastúpený: Advokátska kancelária M. a spol.   s.r.o.,   proti   odporcovi:   Slovenská   republika   -   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej republiky,   o   náhradu   škody   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím   štátu.   Zo spisového materiálu   vyplýva,   že   od   16.02.2010   do   22.02.2011   súd   vykonával   úkony   súvisiace s posúdením   prekážky   už   začatého   konania   tzv.   litispendencie.   Dňa   14.08.2011   bol doručený návrh na začatie konania odporcovi spolu so žiadosťou o vyjadrenie sa k návrhu a dňa   16.08.2011   bolo   navrhovateľovi   doručené   poučenie   o   procesných   právach a povinnostiach. Dňa 31.08.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu. Predmetné konanie na tunajšom súde je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej   veci   za   objektívny   prieťah.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia,   resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   mám   za   to.   že   predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté   do úvahy,   že zákonná sudkyňa   subjektívnym konaním   nezavinila vznik   prieťahov   v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“.

V závere tohto podania okresný súd ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Podľa   § 30 ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí,   keďže sťažovateľ a tiež aj krajský   súd vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov, v jeho prítomnosti   a aby sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s odôvodnením, že okresný súd od podania žaloby sťažovateľom vo veci nevykonal žiaden relevantný úkon.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, príp. čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd posudzoval z hľadiska už uvedených kritérií vec vedenú pred okresným súdom pod sp. zn. 18 C 23/2010.

1.   Posúdením   namietaného   konania   podľa   prvého   kritéria   ústavný   súd   zistil,   že konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Predmetom konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím. Takýto predmet konania nie je mimoriadne právne zložitý, ide o obvyklú vec, ktorá je častým predmetom rozhodovania všeobecných súdov. Vec sa ani po stránke skutkovej nejaví obzvlášť zložitou.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   záver   o   jeho   podiele   na   zbytočných prieťahoch v konaní pred okresným súdom.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu.

Ako vyplynulo z obsahu pripojeného spisu okresného súdu, priebeh konania pred okresným súdom po doručení žaloby 3. februára 2010 bol takýto:

- 16. februára 2010 požiadal vyšší súdny úradník o zapožičanie spisov okresného súdu sp. zn. 9 C 110/2006, sp. zn. 24 C 63/2008 a sp. zn. 19 C 554/2009, pričom, ako vyplýva z referátu, postupoval tak po zistení, že medzi účastníkmi sa vedie viacero sporov a je potrebné zistiť, či konaniu vo veci sp. zn. 18 C 23/2010 nebráni prekážka začatej alebo rozsúdenej veci,

- 14. júna 2010 vyšší súdny úradník žiadal o zapožičanie rovnakých spisov znova, pretože   dosiaľ   spisy   zapožičané   neboli   (č.   l.   23);   spisy   však   zapožičané   neboli s odôvodnením, že vo veci sp. zn. 9 C 110/2006 je nariadené pojednávanie na 28. september 2010 a vo veci sp. zn. 24 C 63/2008 spis nemožno zapožičať, pretože vec nie je právoplatne skončená (č. l. 24 – 31),

- 1.   októbra   2010   vyšší   súdny   úradník   predložil   spis   súdnej   tajomníčke,   aby lustrovala žalobu vo veci sp. zn. 18 C 23/2010 v registri s cieľom zistiť, či nie je prekážka veci začatej alebo skončenej (č. l. 32),

- 6. októbra 2010 súdna tajomníčka vyššiemu súdnemu úradníkovi oznámila, že vec sp. zn. 9 C 110/2006 „môže byť podobná“, avšak spis nemôže byť zapožičaný z dôvodu, že na pojednávaní 28. septembra 2010 bol vyhlásený rozsudok   a spis   je u   sudcu,   pretože písomné vyhotovenie rozhodnutia ešte nebolo expedované (č. l. 33),

- 14. decembra 2010 vyšší súdny úradník žiadal zapožičať spis sp. zn. 9 C 110/2006,

- 22.   februára   2011   (po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi   súdu 18. februára 2011) sudca okresného súdu dal pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby nahliadol do spisov okresného súdu sp. zn. 9 C 110/2006, sp. zn. 24 C 63/2008 a sp. zn. 19 C 554/2009 pre zistenie existencie prekážky prebiehajúceho alebo skončeného konania a pripojil súvisiaci trestný spis (č. l. 37),

- 10. augusta 2011 okresný súd doručil žalobu s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému (č. l. 44).

Poukazujúc   na   uvedený   chronologický   prehľad   doterajšieho   priebehu   konania   je zrejmé,   že   okresný   súd   vo   veci   v   období   od   3.   februára   2010   (podanie   žaloby) do 22. februára   2011   (pokyn   na   pripojenie   súvisiaceho   trestného   spisu),   teda   počas dvanástich mesiacov riadne nekonal, keďže v tomto období sa jeho činnosť obmedzila iba na snahu pripojiť spisy v iných veciach   sťažovateľa, ktoré boli vedené pred rovnakým súdom. Z tohto chronologického prehľadu ďalej vyplýva aj to, že okresný súd nevykonal žiadny relevantný úkon ani v nasledujúcom období do 10. augusta 2011 (teda počas ďalších šiestich mesiacov), keď bola žaloba sťažovateľa doručovaná na vyjadrenie žalovanému. Celková doba nečinnosti okresného súdu tak predstavuje minimálne 18 mesiacov.

Vzhľadom   na to,   že   v tomto   prípade   je celková doterajšia   dĺžka   konania zjavne neprimeraná   zložitosti,   ako   aj   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   a   je   ovplyvnená predovšetkým   nečinnosťou   a   charakteristická   neefektívnosťou   postupu   okresného   súdu po dobu   18   mesiacov,   ktorú   z   hľadiska   požiadavky   zachovania   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť, ústavný súd   konštatoval,   že   okresný   súd   svojím   postupom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 C 23/2010 porušil základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pretože namietané konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 18 C 23/2010 nebolo do   času   rozhodovania   ústavného   súdu   o   sťažnosti   právoplatne   skončené,   ústavný   súd osobitným výrokom tohto nálezu prikázal okresnému súdu, aby vo veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   im   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   vo   vzťahu k okresnému súdu vo výške 2 000 €. Dôvodil tým, že finančné zadosťučinenie v takejto výške   je   primeranou   protihodnotou   utrpenej   nemajetkovej   ujmy.   Poukázal   na   to,   že sťažovateľ s ohľadom na doterajší priebeh konania už nemôže predpokladať, že okresný súd odstráni   stav   pretrvávajúcej   právnej   neistoty   sťažovateľa,   a tiež   poukázal   na   to,   že predmetom   konania   je odškodnenie   za   nezákonné   rozhodnutie   štátu   vydané   v   trestnom konaní. Sťažovateľ stratil dôveru k všeobecnému súdnictvu reprezentovanému okresným súdom, ktorý vôbec nekoná.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   a   s   prihliadnutím   na všetky   okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa, ako aj s ohľadom na spôsob postupu okresného súdu v jeho veci považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním Advokátskou kanceláriou M. a spol., s. r. o., v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 314,18 € spolu za 2 úkony právnej pomoci urobené v roku 2011 podľa § 11 ods. 2 a § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát 123,50 € a 2-krát 7,41 € režijný paušál. Keďže právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 314,18 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011