znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 432/2012-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   PhDr.   P.   Ď.,   Ž.,   vo veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. 1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď.   o d m i e t a   z dôvodu jej neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2012   doručená   sťažnosť   JUDr.   PhDr.   P.   Ď.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13   a čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) oznámením Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012.

2. Ústavný súd hneď v úvode uvádza, že svojím uznesením č. k. III. ÚS 112/2012-20 z 13. marca 2012 (na ktoré poukázal aj sám sťažovateľ) odmietol v skutkovo rovnakej veci sťažovateľovu   sťažnosť   z 23.   februára   2012   pre   jej   neprípustnosť,   konkrétne   pre nevyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy   –   podnetu   [podľa   § 31   ods.   1   zákona č. 153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“)], ako aj opakovaného podnetu (podľa 34 ods. 1 zákona o prokuratúre).

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol totožné argumenty ako v sťažnosti z 23. februára 2012   doplnené o námietky   proti   napadnutému oznámeniu krajskej   prokuratúry,   ktorému v podstate vyčíta, že „Predmetné vyrozumenie(...) na mňa na základe vyššie uvedeného pôsobí   jednak   ako   značný   odklon   od   podstaty   veci,   a kde   sa   od   podstaty   veci   toto vyrozumenie neodkláňa, na základe vyššie uvedeného pôsobí ako svojvoľná interpretácia právnych noriem, ktorá má voči mne značné diskriminačné účinky.“.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a aby   v náleze   vyslovil   porušenie   jeho   práv   a priznal   mu primerané finančné zadosťučinenie.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú. Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04, IV. ÚS 277/09).

7. Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že oznámením krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012 došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, pretože podľa   jeho   názoru   krajská   prokuratúra   ním   tvrdený   skutkový   stav   a dôkaznú   situáciu nesprávne vyhodnotila.

8. Z príloh predložených sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ podal 24. apríla 2012 krajskej prokuratúre podanie označené ako „Opakovaný podnet podľa zákona č. 153/2001 Z.   z.   o prokuratúre“. Na   uvedené   podanie   reagovala   krajská   prokuratúra   napadnutým oznámením č. k. 1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012, pričom podanie podľa obsahu vyhodnotila ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre a ako nedôvodný ho odložila.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

10.   Ústavný   súd   považuje   podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   zákona o prokuratúre za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   sa   možno   domôcť   ochrany   svojich   práv   (m.   m.   IV.   ÚS   330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovil   opakovane   právny   názor,   že   vynechanie   tohto   prostriedku   nápravy   (podnetu, opakovaného   podnetu)   v   sústave   orgánov   prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu   namietaného porušenia práv,   ku   ktorému   malo podľa tvrdenia   sťažovateľa   dôjsť   v   súvislosti   s postupom   a rozhodnutiami   orgánov   činných v trestnom konaní (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

11. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ podal aj opakovaný podnet podľa príslušných   ustanovení   zákona   o   prokuratúre   proti   namietanému   oznámeniu   krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu a bol na to aj ústavným súdom upozornený. Opakovaný podnet možno   totiž   považovať   za iný   právny   prostriedok   ochrany   podľa   §   53   ods.   1   zákona o prokuratúre,   ktorý   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho práv   poskytuje   a   na ktorého použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre.

12.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   jej neprípustnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2012