znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 431/2018-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ – ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Chlapíkom, Sládkovičova 13, Žilina, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ – ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ –

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť v časti priemyselnej zóny ⬛⬛⬛⬛, kde má vybudované viaceré prevádzkové objekty na pozemkoch vo svojom vlastníctve.

V susedstve tohto objektu má pozemky a objekty podnikateľ a spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „odporcovia“).

Oba tieto podnikateľské subjekty využívali ako prístup k svojim nehnuteľnostiam pozemok vo vlastníctve sťažovateľa bez peňažnej odplaty, pričom návrhy sťažovateľa na uzavretie dohody o odplatnom užívaní práva cesty cez predmetný pozemok oba subjekty odmietali uzavrieť s tvrdením, že právo prechodu cez prístupovú cestu nadobudli vydržaním.

Sťažovateľ sa žalobným návrhom doručeným okresnému súdu 30. júna 2005 domáhal proti odporcom ⬛⬛⬛⬛ a spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ zdržania sa zásahov do vlastníctva sťažovateľa k nehnuteľnosti – pozemku parc. č., a to prechodu cez tento pozemok. Vec je na okresnom súde vedená pod sp. zn. 8 C 161/2005.Okresný súd uznesením č. k. 8 C 161/2005-39 z 13. júna 2006 konanie prerušil až do právoplatnosti skončenia sporu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 120/2004, pretože v tomto konaní išlo o otázku, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu. V tomto konaní, teda v konaní sp. zn. 17 C 120/2004, bol návrh žalovaného na bezodplatné právo prechodu odporcov z titulu vydržania zamietnutý rozsudkom okresného súdu z 13. mája 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 304/2009 z 31. marca 2010.

Podaním zo 16. augusta 2010 odporcovia podali vzájomný návrh, ktorým sa domáhajú, aby súd zriadil vecné bremeno na pozemok parc. č. o výmere 391 m2 spočívajúce v práve prechodu odporcov cez pozemok a povinnosti strpieť právo prechodu.Zároveň odporcovia navrhli vydať predbežné opatrenie, ktorým by im bolo umožnené právo prechodu cez pozemok sťažovateľa do právoplatného skončenia veci.Okresný súd návrhu na predbežné opatrenie vyhovel a uznesením sp. zn. 8 C 161/2005-92 zo 16. septembra 2010 uložil sťažovateľovi povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by znemožňoval prechod odporcov cez jeho pozemok. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9 Co 24/2011 z 31. januára 2011 prvostupňové uznesenie potvrdil.

Od podania žalobného návrhu sťažovateľa (30. júna 2005) až doteraz sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie súdu v predmetnej veci. Po prerušení konania a skončení prerušenia bol 16. augusta 2010 podaný vzájomný návrh odporcov, v ktorom bolo podľa sťažovateľa potrebné rozhodnúť spoločne s jeho žalobou. Okresný súd bol však naďalej nečinný a sťažovateľ sa niekoľkokrát sťažoval na prieťahy v konaní u predsedu okresného súdu. Predseda okresného súdu 13. novembra 2013 sťažnosť uznal ako dôvodnú.

K náprave nedošlo ani potom a sťažovateľ podal 4. marca 2015 opakovanú žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní a nariadenie termínu pojednávania. K sťažnosti sa vyjadril okresný súd podaním zo 7. apríla 2015, ktorým potvrdil jej dôvodnosť s tým, že konanie je evidované medzi reštančnými konaniami a ďalšia činnosť sudcu bude sledovaná.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že stav jeho právnej neistoty trvá už 13 rokov.

Sťažovateľ bol v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nútený k 1. januáru 2018 ukončiť svoju podnikateľskú činnosť.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „nečinnosťou okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako aj právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.V petite sťažnosti však sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako aj na právo primerané prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote a právo na ochranu majetku postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/161/2005 porušení boli.

2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000 Eur, ktorú mu Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. § 11 ods. 3 za dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie ústavnej sťažnosti) vrátane režijného paušálu (jeden úkon 153,50 Eur + 9,21 Eur režijný paušál) v sume 325,42 Eur na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13, Žilina do dvoch mesiacov od právoplatnosti.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 127 ods.1 ústavy má na podanie sťažnosti ústavnému súdu aktívnu legitimáciu každý, kto namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu je ako sťažovateľ označený

, ⬛⬛⬛⬛ “, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Chlapíkom. Splnomocnenie z 30. júla 2018 na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom však advokátovi udelil „ ⬛⬛⬛⬛ “.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa podaním sťažnosti domáha, čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany pri porušení jeho zaručených práv a slobôd. Vzhľadom na uvedené ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušiteľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

V nadväznosti na § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd zaoberal aj tým, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pričom zistil, že osoba uvedená v sťažnosti nie je totožná s osobou, ktorá udelila plnú moc advokátovi JUDr. Dušanovi Chlapíkovi. Keďže k sťažnosti nebola pripojená plná moc tak, ako to vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (absentuje plná moc udelená advokátovi osobou, ktorá podáva ústavnú sťažnosť), je potrebné sťažnosť odmietnuť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd však pripomína, že sťažovateľovi nič nebráni po splnení všetkých zákonných náležitostí podať novú sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ak by k nim dochádzalo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018