znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 43/2011-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   T.-A.,   s.   r.   o., T.   Ď.,   zastúpenej   advokátom JUDr. P. G., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn. 13 Cob/156/2009   z   10.   februára   2010   v   spojení   s   uznesením   Krajského   súdu   v   Žiline sp. zn. 20   Cob   427/04   z   13.   apríla   2005   a   s   rozsudkom   Okresného   súdu   Martin sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T.-A., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2010   doručená   sťažnosť   spoločnosti   T.-A.,   s.   r.   o.,   T.   Ď.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy, ako aj podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu   sp. zn. 20   Cob   427/04   z   13.   apríla   2005 a s rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009.

2. Sťažovateľ   ako   objednávateľ   uzatvoril   30.   októbra   2001   zmluvu   o   dielo, predmetom   ktorej   bolo   vykonanie   stavebných   prác   zhotoviteľom   za   dohodnutú   cenu 1 760 353,- Sk bez DPH. Súčasťou záväzkov zhotoviteľa podľa zmluvy bola jeho povinnosť po   riadnom   ukončení   diela   odovzdať   ho   sťažovateľovi „bez   zjavných   závad   zápisom o prevzatí diela“.

3. Zhotoviteľ   sa   následne   žalobami   zo   17.   decembra   2002   domáhal   proti sťažovateľovi   na okresnom   súde   zaplatenia ceny   diela   tvrdiac,   že   dielo   riadne   vykonal a na základe   zmluvy   z   30.   októbra   2001   vyúčtoval   sťažovateľovi   jeho   cenu,   ktorú sťažovateľ nezaplatil.

4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 2. marca 2004 žaloby zhotoviteľa v spojenom konaní zamietol z dôvodu, že zhotoviteľ nepostupoval podľa ustanovení zmluvy o dielo z 30. októbra 2001, ktoré mali v danom prípade prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Obchodný   zákonník“).   Podľa   okresného   súdu mohlo k vyúčtovaniu ceny diela (fakturácii) oprávnene dôjsť až po splnení kumulatívnych odkladacích podmienok dohodnutých medzi sťažovateľom a zhotoviteľom v čl. V bode 5.3 uvedenej zmluvy. Prvou z týchto podmienok bolo riadne ukončenie diela a druhou z nich odovzdanie diela sťažovateľovi bez zjavných závad zápisom o prevzatí diela. Okresný súd považoval   na   základe   vykonaného   dokazovania   za   preukázané,   že   k   odovzdaniu   diela sťažovateľovi   zápisom   o   prevzatí   diela   nedošlo.   Ak   žalobca   nedisponoval   písomným protokolom (zápisom) o prevzatí diela žalovaným, nevzniklo mu právo na vyúčtovanie ceny diela, a v čase vyhlásenia rozsudku tak nemohla nastať splatnosť ceny diela, pokiaľ ide o jej žalovanú časť.

5. Zhotoviteľ   napadol   rozsudok   okresného   súdu   z   2.   marca   2004   odvolaním. Až v priebehu odvolacieho konania 6. mája 2004 odovzdal zhotoviteľ sťažovateľovi dielo protokolárne   (zápisom   o   prevzatí   diela).   Napriek   uvedenému   krajský   súd   uznesením sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 rozsudok súdu prvého stupňa z 2. marca 2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v uznesení sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 vyjadril právny názor, že v zmysle § 555 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom   v   §   554   Obchodného   zákonníka.   Zo   zmluvy   o   dielo   uzatvorenej   medzi zhotoviteľom   a   sťažovateľom   nevyplývalo   niečo   iné,   keďže   nárok   na   cenu, resp. jej vyúčtovanie (fakturáciu) vznikol žalobcovi vykonaním diela (celkovým ukončením prác). Krajský súd prikázal súdu prvého stupňa zaoberať sa výškou nároku žalobcu.

7. Po vrátení veci na ďalšie konanie bola táto v priebehu roka 2006 pridelená sudkyni okresného súdu JUDr. H. M.

8. Okresný súd po opätovnom prerokovaní veci rozsudkom sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 žalobám vyhovel opierajúc svoje rozhodnutie o právny názor krajského súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005.

9. Sťažovateľ   napadol   rozsudok   okresného   súdu   z   30.   apríla   2009   odvolaním, v ktorom   namietal, že nárok zhotoviteľa   na zaplatenie ceny   diela   nevznikol   v okamihu vykonania diela, ale až jeho odovzdaním sťažovateľovi spôsobom dohodnutým v zmluve.

10. Krajský súd v rámci odvolacieho konania rozsudkom sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009,   potvrdiac   tak   svoj   právny   názor   vyjadrený   v   uznesení   sp.   zn.   20   Cob   427/04 z 13. apríla 2005. Krajský súd opätovne uviedol, že zhotoviteľ svoj záväzok zo zmluvy splnil tým, že umožnil sťažovateľovi s dielom nakladať, pričom zápis o prevzatí diela, ktorý je uvedený v čl. V bode 5.3 zmluvy, nepredstavoval podmienku splatnosti nároku, pretože uplatniť cenu diela bolo možné v súlade s § 551 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka po celkovom ukončení diela a po umožnení sťažovateľovi s dielom nakladať.

11. V priebehu odvolacieho konania sťažovateľ zistil, že sudkyňa okresného súdu, ktorej bola vec pridelená v priebehu roka 2006 a ktorá vydala rozsudok okresného súdu sp. zn.   18   Cb   14/2003   z   30.   apríla   2009,   bola   v   období   od   1.   novembra   2000 do 4. septembra   2003   právnou   čakateľkou   u   právneho   zástupcu   zhotoviteľa   (žalobcu v konaní),   komerčného   právnika   (neskôr   advokáta)   JUDr.   V.   S.,   v   čase   podania   žalôb, resp. v úvodnej fáze konania, čo potvrdila odpoveď Slovenskej advokátskej komory v liste z 11. novembra 2009 na dopyt sťažovateľa.

12. Sťažovateľ   namieta,   že   krajský   súd   rozhodol   v   jeho   veci   arbitrárne,   keď pri posudzovaní zhotoviteľom uplatneného nároku nahradil podmienky dohodnuté v zmluve o   dielo   v   súlade   s §   548   ods.   1   Obchodného   zákonníka   vlastnou   interpretáciou   §   555 ods. 1 prvej   vety   Obchodného   zákonníka,   pričom   sa   ani   náležite   nevysporiadal s právnymi názormi   vyslovenými   súdmi   v   skorších   analogických   prípadoch, napr. v rozsudku   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) vo veci sp. zn. 3 Obo 163/99.

13. Sťažovateľ taktiež namieta, že sudkyňa okresného súdu, ktorá v jeho veci konala a vydala rozsudok z 30. apríla 2009, negarantovala nestrannosť súdu, pretože v období podania žalôb zo strany zhotoviteľa vykonávala u jeho právneho zástupcu prax právnej čakateľky, takže sa mohla dokonca priamo podieľať na vypracovaní žalôb v predmetnej veci, o ktorých neskôr v pozícii sudkyne rozhodovala.

14. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil   porušenie   jeho   základných   práv   zaručených   v   ústave   a listine,   ako   aj   práv zaručených v dohovore postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 a s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009, aby ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010, uznesenie krajského   súdu   sp.   zn.   20   Cob   427/04   z   13.   apríla   2005   a   rozsudok   okresného   súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, a taktiež, aby priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.

15. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd rozhodol o odložení vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010.

II.

1. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Podľa   čl.   1   ods.   1   prvej   vety   ústavy   Slovenská   republika   je   zvrchovaný, demokratický a právny štát.

9. Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa   čl.   141   ods.   1   ústavy   v   Slovenskej   republike   vykonávajú   súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

11. Podľa   čl.   36   ods.   1   listiny   každý   sa   môže   domáhať   ustanoveným   postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účastník môže napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   odvolaním,   pokiaľ   to   zákon   nevylučuje. Ak z právneho   predpisu   vyplýva   určitý   spôsob   vyrovnania   vzťahu   medzi   účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

14. Podľa   §   205   ods.   3   OSP   rozsah,   v   akom   sa   rozhodnutie   napáda,   a   dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

15. Podľa § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

16. Podľa § 237 písm. g) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

17. Podľa § 242 ods. 1 OSP dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu,   v   ktorom   bol   jeho   výrok   napadnutý.   Ak   nejde   o   vady   uvedené   v   §   237, neprihliada   na   vady   konania,   ktoré   neboli   uplatnené   v   dovolaní,   ibaže   tieto   vady   mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Podľa   §   243b   ods.   3   OSP   ak   má   aj   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací   súd   zruší   rozhodnutie,   podľa   povahy   veci   vráti   vec   súdu   prvého   stupňa na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19. Podľa   §   536   ods.   1   Obchodného   zákonníka   zmluvou   o   dielo   sa   zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

20. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

21. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

22. Podľa   §   548 ods.   1 Obchodného   zákonníka   objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

23. Podľa   §   554 ods.   1 Obchodného   zákonníka   zhotoviteľ   splní svoju   povinnosť vykonať   dielo   jeho   riadnym   ukončením   a   odovzdaním   predmetu   diela   objednávateľovi v dohodnutom   mieste,   inak   v   mieste   ustanovenom   týmto   zákonom.   Ak   je   miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

24. Podľa   §   555   ods.   1   Obchodného   zákonníka   ak   zmluva   nezahŕňa   povinnosť zhotoviteľa   predmet   diela   odoslať,   splní   zhotoviteľ   svoju   povinnosť   vykonať   dielo,   ak umožní   objednávateľovi   nakladať   s   predmetom   diela   riadne   vykonaným   v   mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

III.

A.   K   namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľa   rozsudkom okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009

1. Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažovateľovej   sťažnosti   prihliadal na vymedzenie jeho právomoci v ustanovení čl. 127 ods. 1 ústavy. Právomoc ústavného súdu je vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity vyplývajúcim z označeného ustanovenia ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

2. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany   základného   práva   alebo   slobody   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných a účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť z dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (I.   ÚS   103/02,   IV.   ÚS   115/07, IV. ÚS 203/09).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd okrem iného vyslovil, že k porušeniu   jeho   základných   práv   malo   dôjsť   rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009.

4. Z ustanovenia § 201 OSP vyplýva, že účastník občianskeho súdneho konania môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

5. Sťažovateľ teda vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu okresného súdu disponoval dostupným   a   účinným   prostriedkom   nápravy   z   hľadiska   ochrany   jeho   základných   práv priamo   v   konaní pred   všeobecnými   súdmi   podľa   prvej   hlavy štvrtej   časti   Občianskeho súdneho poriadku.

6. Sťažovateľ tento prostriedok využil, na základe čoho rozsudok okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 preskúmal v rámci odvolacieho konania krajský súd. Právomoc odvolacieho súdu preskúmať a zrušiť alebo zmeniť prvostupňový rozsudok okresného   súdu   z   30.   apríla   2009   v   rámci   odvolacieho   konania   vylučuje   v   zmysle ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy   právomoc   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k   tomuto rozhodnutiu vydanému v prvostupňovom konaní.

7. V   rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   v   časti   týkajúcej   sa   rozsudku okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 a konania pred súdom prvého stupňa,   ktoré   jeho   vydaniu   predchádzalo,   sa   ústavný   súd   osobitne   zaoberal   námietkou sťažovateľa, že sudkyňa okresného súdu JUDr. H. M., ktorá v danej veci konala a vydala prvostupňový rozsudok z 30. apríla 2009, negarantovala nestrannosť súdu, pretože v období podania   žalôb   (až   do   4.   septembra   2003)   vykonávala   koncipientsku   prax   u pôvodného právneho zástupcu žalobcu (po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie v júni 2005 zastupoval žalobu už iný advokát, pozn.).

8. Podľa sťažovateľa sa sudkyňa JUDr. H. M., ktorej bola vec pridelená v roku 2006, mohla podieľať na vypracovaní žalôb, o ktorých neskôr v pozícii sudkyne rozhodla.

9. Sťažovateľ uviedol, že o skutočnostiach týkajúcich sa výkonu koncipientskej praxe JUDr. H. M. u právneho zástupcu žalobcu v úvodných štádiách konania sa dozvedel až v priebehu   odvolacieho   konania   po   podaní   odvolania   proti   rozsudku   okresného   súdu z 30. apríla   2009.   Označená   skutočnosť   mu   mala   byť   potvrdená   listom   Slovenskej advokátskej komory z 11. novembra 2009.

10. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že aj napriek ustanoveniu § 205 ods. 3 OSP, podľa ktorého môže odvolateľ rozšíriť dôvody odvolania len do   uplynutia   lehoty   na   odvolanie,   sťažovateľ   v   danom   prípade   disponoval   dostupným a účinným   prostriedkom   ochrany   svojho   práva   na   nestranný   súd   priamo   v   konaní pred všeobecnými súdmi.

11. Týmto prostriedkom, ktorý sťažovateľ mohol a mal využiť, je dovolanie v zmysle ustanovení § 236 ods. 1, § 237 písm. g), § 242 ods. 1 a § 243b ods. 3 OSP.

12. Závažné procesné nedostatky   v konaní pred všeobecným súdom   sú   dôvodom na podanie dovolania (§ 237 OSP). Medzi dovolacie dôvody patrí aj prípad, keď je konanie postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca [§ 237 písm. g) OSP]. Dovolací súd na takúto vadu konania prihliada z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 OSP),   pričom   právomoc   dovolacieho   súdu   sa   vzťahuje   aj   na   vady   prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 243b ods. 3 OSP). Rozhodnutie súdu prvého stupňa v konaní, v ktorom rozhodoval vylúčený sudca, by nemohlo byť zákonné. V takýchto   prípadoch   by   nemohlo   byť   zákonné   a   ústavne   konformné   ani   rozhodnutie odvolacieho súdu,   ktorým   bolo potvrdené   prvostupňové rozhodnutie   vydané vylúčeným sudcom, bez ohľadu na to, či o vylúčení bolo rozhodované, alebo nie, keďže vylúčenie sudcu   nastáva   priamo   zo   zákona.   Opačný   výklad   dotknutých   ustanovení   Občianskeho súdneho poriadku by bol popretím princípu materiálnej ochrany práv (vrátane základného práva na súdnu ochranu).

13. Svedčí o tom aj judikatúra najvyššieho súdu, ktorý v rámci svojej rozhodovacej činnosti   vyslovil,   že   neexistencia   žiadneho   rozhodnutia   alebo   existencia   právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je, alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania   veci,   nebráni   dovolaciemu   súdu   pri   skúmaní   podmienok   prípustnosti dovolania   v   zmysle   ustanovenia   §   237   písm.   g)   OSP   posúdiť   túto   otázku   samostatne. Skutočnosť,   že   v   priebehu   konania   nebolo   rozhodované   o   vylúčení   konajúceho   sudcu, nebráni dovolaciemu súdu prijať záver, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca [§ 241 ods. 2 písm. a) OSP], a vyvodiť z toho zodpovedajúce dôsledky. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou   procesnou   kategóriou.   Vylúčenie   sudcu   nastáva   priamo   zo   zákona,   a   nie až výrokom   nadriadeného   súdu   (bližšie   k   tomu   pozri   rozsudok   najvyššieho   súdu sp. zn. 3 Cdo 153/96 z 21. augusta 1997).

14. Právomoc dovolacieho súdu rozhodnúť o sťažovateľom namietanom rozhodovaní vylúčeného   sudcu   v   posudzovanom   konaní   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   konať a rozhodovať o tejto časti sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ústavy.

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania v časti   týkajúcej   sa   rozsudku   okresného súdu   sp.   zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

B.   K   namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľa   uznesením krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005

1. Pokiaľ   ide   o   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   v   posudzovanej   veci,   sťažovateľ napadol nielen konečné rozhodnutie odvolacieho súdu – rozsudok sp. zn. 13 Cob/156/2009 z   10.   februára   2010,   ktorým   bol   potvrdený   prvostupňový   rozsudok   okresného sp. zn. 18 Cb 14/2003   z   30.   apríla   2009,   ale   aj   skoršie   rozhodnutie   odvolacieho   súdu v dotknutom konaní, a to uznesenie krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005, ktorým   odvolací   súd   zrušil   pôvodný   (prvý)   rozsudok   okresného   súdu   v   sťažovateľovej právnej veci z 2. marca 2004 o zamietnutí žaloby a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

2. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 nadobudlo právoplatnosť   ešte   v   priebehu   roka   2005.   Sťažovateľ   ho   napáda   sťažnosťou   doručenou ústavnému súdu 26. mája 2010 (podanou na pošte 25. mája 2010).

3. Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   pokiaľ   sťažovateľ   napáda   rozhodnutie orgánu   verejnej   moci.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Zákon o ústavnom súde pritom neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť.

4. Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je teda časovo neobmedzený prostriedok ochrany   ústavnosti   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02,   III.   ÚS   55/02,   III.   ÚS   62/02). Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu po takmer piatich rokoch od právoplatnosti   rozhodnutia,   ktoré   svojou   sťažnosťou   napáda,   ústavný   súd dospel k záveru,   že   sťažnosť   bola   v   časti   týkajúcej   sa   uznesenia   krajského   súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 podaná oneskorene.

5. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

C.   K   namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľa   rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010

1. Vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 sťažovateľ namietal,   že   krajský   súd   rozhodol   arbitrárne,   keď   pri   posudzovaní   zhotoviteľom uplatneného nároku nahradil podmienky dohodnuté v zmluve o dielo v súlade s § 548 ods. 1 Obchodného   zákonníka   vlastnou   interpretáciou   §   555   ods.   1   prvej   vety   Obchodného zákonníka, pričom sa ani náležite nevysporiadal s právnymi názormi vyslovenými súdmi v skorších   analogických   prípadoch,   napr.   v   rozsudku   najvyššieho   súdu   vo   veci sp. zn. 3 Obo 163/99.

2. K vyúčtovaniu ceny diela (fakturácii) mohlo podľa sťažovateľa oprávnene dôjsť až po splnení kumulatívnych odkladacích podmienok dohodnutých v čl. V bode 5.3 zmluvy o dielo z 30. októbra 2001. Prvou z týchto podmienok bolo riadne ukončenie diela a druhou z   nich   odovzdanie   diela   sťažovateľovi   bez   zjavných   závad   zápisom   o   prevzatí   diela. Až do okamihu,   kým   nedošlo   k   odovzdaniu   diela   sťažovateľovi   zápisom   (protokolom), zhotoviteľovi právo na vyúčtovanie ceny diela nevzniklo.

3. O zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia v súvislosti s právnym posúdením veci možno hovoriť spravila vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,   na ktorých   je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto   dôvody   zjavne   jednostranné   a   v   extrémnom   rozpore   s   princípmi   spravodlivosti (napr. III. ÚS 314/07).

4. Krajský súd založil svoje rozhodnutie v danom prípade na názore, že podmienky splnenia   povinnosti   objednávateľa   zaplatiť zhotoviteľovi   cenu   diela   v   čase   dojednanom v zmluve (§ 536 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka) je potrebné posudzovať nie podľa   čl.   V   zmluvy   o   dielo   z   30.   októbra   2001   upravujúceho   podmienky   a   „spôsob realizácie“ diela, ale podľa čl. IV označenej zmluvy upravujúceho „platobné podmienky“. Podľa čl. IV bodu 4.4 označenej zmluvy o dielo bol objednávateľ oprávnený vyúčtovať (faktúrovať) cenu diela „po celkovom ukončení prác“. V tomto kontexte z obsahu zmluvy nevyplývalo odchylné dojednanie platobných podmienok od úpravy obsiahnutej v druhej vete § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.

5. Podľa   krajského   súdu   nebolo   možné   zamieňať   úpravu   podmienok   záväzku zhotoviteľa vykonať dielo v čl. V zmluvy o dielo z 30. októbra 2001 s úpravou podmienok splatnosti ceny diela (záväzku objednávateľa) v čl. IV predmetnej zmluvy, a to vzhľadom na ich   rozdielnu formuláciu. Písomný   zápis o   prevzatí diela   uvedený   v   čl.   V   bode 5.3 zmluvy o dielo z 30. októbra 2001 nekvalifikoval krajský súd ako podmienku splatnosti pohľadávky na zaplatenie ceny diela, prihliadajúc na skutočnosť, že stavebné práce boli vykonané a zhotoviteľ umožnil sťažovateľovi ako objednávateľovi predmet diela užívať a nakladať   s   ním,   k   čomu   aj   fakticky   došlo.   V   tejto   súvislosti   prihliadol   krajský   súd na právnu úpravu v § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka.

6. Po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 (s prihliadnutím na obsah prvostupňového rozsudku okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 a obsah odvolacieho uznesenia krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005, na odôvodnenie ktorých rozsudok krajského súdu z 10. februára 2010 odkazuje, a s prihliadnutím na obsah spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 18 Cb 14/2003, predovšetkým na preukázané skutkové okolnosti svedčiace o tom, že stavebné práce boli riadne vykonané a sťažovateľ predmet diela fakticky prevzal a užíval), dospel   ústavný   súd   k   názoru,   že   zo   záverov   krajského   súdu   v   napádanom   rozhodnutí o sťažovateľovom   odvolaní   nevyplýva   taká   aplikácia   príslušných   ustanovení   všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu, ani zjavná neopodstatnenosť, jednostrannosť, popretie pravidiel formálnej a právnej logiky či extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti.

7. K tvrdeniu sťažovateľa o nevysporiadaní sa krajského súdu s právnymi názormi uvedenými v analogických prípadoch ústavný súd poznamenáva, že v rozsudku najvyššieho súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   3   Obo   163/99   (na   ktorú   sťažovateľ   poukázal)   išlo na rozdiel   od   okolností   sťažovateľovej   veci   o prípad,   keď   bola   odkladacia   podmienka súčasťou   zmluvne   dojednaných   platobných   podmienok   (najvyšší   súd   v   označenej   veci okrem iného konštatoval: „Zo zmluvy o dielo je zrejmé, že účastníci záväzkového vzťahu si dohodli   čas   a   spôsob   zaplatenia   ceny   diela.   Jej   zaplatenie   podmienili   odkladacou podmienkou,   ktorá   spočíva   v   tom,   že   žalovaný   mal   povinnosť   uskutočniť   platbu do 5 pracovných dní po obdržaní výpisu z peňažného ústavu, na ktorom bola prijatá úhrada od zahraničnej osoby. Dojednanie takejto podmienky umožňuje ustanovenie § 36 ods. 1 prvá   veta   Občianskeho   zákonníka,   podľa   ktorého   vznik,   zmenu   alebo   zánik   práva   či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Nie je sporné, že v prejednávanej veci nedošlo   k   splneniu   odkladacej   podmienky,   teda   že   žalovaný   nedostal   úhradu od zahraničného odberateľa, preto nenastala ani povinnosť žalovaného zaplatiť 5 % z ceny diela žalobcovi.“. Krajský súd v sťažovateľovej veci konštatoval práve absenciu dojednania odkladacej podmienky v zmluvných ustanoveniach upravujúcich podmienky splatnosti ceny diela.

8. Skutočnosť,   že   sa   sťažovateľ   so   skutkovým   hodnotením   a   následne   právnym záverom   krajského   súdu   nestotožňuje,   nemôže   sama   osebe   viesť   k   záveru   o   zjavnej neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   rozsudku   krajského   súdu   z   10.   februára   2010 a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. Aj   keby   ústavný   súd   nesúhlasil   s interpretáciou   zákonov   všeobecných   súdov (v danom prípade okresného súdu a krajského súdu), mohol by zasiahnuť do rozhodovacej právomoci krajského súdu iba v prípade, ak by jeho skutkové a právne závery obsiahnuté v posudzovanom   rozhodnutí   boli   svojvoľné,   zjavne   neodôvodnené,   resp.   ústavne nekonformné.   Táto   situácia   však   v   posudzovanom   prípade   nenastala,   preto   rozsudkom krajského   súdu   sp.   zn.   13   Cob/156/2009   z   10.   februára   2010   nemohlo   na   základe sťažovateľom   uvedených   tvrdení   dôjsť   k   porušeniu   jeho   základných   práv   označených v sťažnosti.

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

D. K návrhu na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010

1. Pretože   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde odmietol, o sťažovateľovom návrhu na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 už nerozhodoval. Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí sťažnosti stratilo rozhodovanie o tomto procesnom návrhu opodstatnenie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2011