znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 43/2010-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť R. B., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ch., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 192/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 192/94   p o r u š i l   základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 192/94   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. R. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Trnava   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť R. B. trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr.   J.   Ch.,   Advokátska   kancelária,   P.,   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 43/2010-24 zo 4. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   R.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   Ch.,   Advokátska   kancelária,   P.,   pre   namietané   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 192/94.

Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnosti uviedol: „Návrhom na začatie konania zo dňa 26.07.1994 doručenom na Okresný súd Trnava navrhovateľka D. B. sa domáha vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   voči   odporcovi   R.   B.,   v   tejto sťažnosti sťažovateľovi, pretože ich manželstvo bolo súdom právoplatne rozvedené... Konanie na Okresnom súde Trnava vedené pod sp. zn. 9C 192/94 nie je ku dňu podania   tejto   sťažnosti   právoplatne   ukončené   a   to   napriek   výroku   Ústavného   súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2004, keď prikázal Okresnému súdu Trnava konať bez zbytočných prieťahov. Právna neistota sťažovateľa trvá predovšetkým preto, že predmetom vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   je   všetko,   čo   do   tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov   sporového   konania   zaniklo   dňom   07.12.1992,   ktorý   deň   nadobudol na právoplatnosti   rozsudok   Okresného   súdu   Trnava   sp.   zn.:   9C   148/92   o   rozvode manželstva sťažovateľa a pani D. B.. Je zrejmé, že od tohto rozhodnutia uplynulo už 17 rokov.   Dňa   26.07.1994   bol   podaný   návrh   na   vyporiadanie   zaniknutého   bezpodielového spoluvlastníctva manželov B., čo bolo pred viac ako 15-timi rokmi a táto sporová vec nie je právoplatne ukončená...

Som   toho   názoru,   že   k   uvedenému   by   nebolo   spravodlivé   a   aj   s   poukazom na procesné práva sťažovateľa v tu označenej sporovej veci ustáliť, že sťažovateľ svojím správaním   spôsobil   nekonanie   súdu   (napr.   ako   je   to   v   odpovedi   predsedu   súdu z 03.03.2008).   V   tejto   sporovej   veci,   som   toho   názoru,   že   prieťahy   v   konaní   sp.   zn. 9C 192/94 sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na strane okresného súdu...

Pred podaním sťažnosti sa sťažovateľ domáhal nápravy na Okresnom súde Trnava (ak na Krajskom súde v Trnave, na MS SR a tiež u verejného ochrancu práv) sťažnosťami na   prieťahy   v konaní   podľa   §   62   ods.1   zákona   č.   757/2004   Z.z.   o   súdoch   a   o   zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmito sťažnosťami na prieťahy však k náprave nedošlo... Sťažovateľ navrhuje, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky priznal primerané finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5.000   €,   ktorý   návrh   odôvodňuje   vyššie   uvedenými skutočnosťami,   ktoré   pre   poriadok   len   zopakujem.   Dňa   26.07.1994   bol   podaný   návrh na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov B., čo bolo pred viac ako 15-timi rokmi a táto sporová vec nie je právoplatne ukončená...“

Sťažovateľ   napokon   navrhol,   aby   ústavný   súd   o   jeho   sťažnosti   nálezom   takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa R. B., bytom V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní pod sp. zn. 9C 192/94 porušené bolo. Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 192/94 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi R. B., bytom V., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré mu je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Trnava   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   R.   B.,   bytom   V.,   trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Z obsahu sťažnosti a z k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania v predmetnej veci:

-   26.   júla   1994   D.   B.   podala   na   okresnom   súde   návrh   na   začatie   konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva   manželov proti   sťažovateľovi.   Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 C 192/94.

- 21. septembra 1994 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol pripojený spis okresného súdu sp. zn. 8 C 148/92. Pojednávanie bolo odročené na 17. október 1994.

-   17.   októbra   1994   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Bol   pripojený   spis   sp.   zn. 9 C 141/92. Z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým,   že   sťažovateľ   bude   predvolaný   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty.   Mal   byť   tiež pripojený spis okresného súdu sp. zn. 9 C 148/92.

-   19.   októbra   1994   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

-   21.   septembra   1994   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   sťažovateľ prítomný a ktoré bolo odročené na 23. január 1995.

- 23. januára 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a bolo odročené na 13. marec 1995.

- 13. marca 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a bolo odročené na neurčito. Okresný súd uznesením č. k. 9 C 192/94-44 rozhodol o pribratí znalcov z odboru stavebníctva a z odboru geodézie do konania a uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

- 6. apríla 1995 znalkyňa M. D. prevzala spis od okresného súdu.

-   10.   apríla   1995   podala   navrhovateľka   proti   uzneseniu   okresného   súdu č. k. 9 C 192/94-44 z 13. marca 1995 odvolanie.

- 17. apríla 1995 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu z 13. marca 1995.

- 26. apríla 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci konania neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 22. máj 1995 pre účely zistenia stavu znaleckého dokazovania v predmetnej veci u pribratých znalcov.

-   28.   apríla   1995   znalec   (Ing.   A.   H.)   sa   vyjadril   k   výzve   okresného   súdu. Za predpokladaný deň odovzdania znaleckého posudku označil 12. máj 1995.

- 22. mája 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci konania neboli prítomní. Bolo odročené na 19. jún 1995 pre účely zistenia stavu znaleckého dokazovania u znalkyne M. D..

- 22. mája 1995 doručil znalec Ing. H. znalecký posudok.

- 28. mája 1995 doručil znalecký posudok znalec L. Š..

- 28. mája 1995 znalkyňa M. D. oznámila stav znaleckého dokazovania v predmetnej veci a predpokladaný termín predloženia znaleckého posudku – 30. jún 1995.

-   19.   júna   1995   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktorého   sa   sťažovateľ   nezúčastnil a ktoré bolo odročené na 10. júl 1995 pre účely vyčkania na podanie znaleckého posudku znalkyňou M. D.

-10. júla 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa sťažovateľ nezúčastnil a ktoré bolo   odročené   na   23.   august   1995   pre   účely   urgencie   podania   znaleckého   posudku u znalkyne M. D.

- 25. júla 1995 znalkyňa M. D. vrátila okresnému súdu spisový materiál v predmetnej veci bez znaleckého posudku, pretože sťažovateľ úmyselne podľa nej maril jej znaleckú činnosť.

-   11.   septembra   1995   bol   spis   zaslaný   krajskému   súdu,   ktorý   uznesením č. k. 11 Co 369/95-111 z 31.   októbra   1995   zmenil napadnuté   uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 192/94-44 z 13. marca 1995.

- 18. decembra 1995 bol spis vrátený okresnému súdu.

- 15. januára 1995 konajúci sudca vyzval znalkyňu M. D., aby si v tej istej lehote prevzala spis a podala znalecký posudok v predmetnej veci.

-   16.   marca   1996   znalkyňa   M.   D.   predložila   okresnému   súdu   znalecký   posudok č. 57/1996. Súčasne vyčíslila trovy vykonaného znaleckého dokazovania.

-   9.   apríla   1996   boli   znalecké   posudky   sťažovateľovi   a   právnemu   zástupcovi navrhovateľky doručované s výzvou, aby sa k nim v lehote 15 dní vyjadrili.

- 24. apríla 1996 okresný súd uzneseniami č. k. 9 C 192/94-130, č. k. 9 C 192/94-131 a č. k. 9 C 192/94-132 priznal znalečné pribratým znalcom v konaní.

- 9. mája 1996 sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu z 9. apríla 1996.

-   10.   mája   1996   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľa   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C 192/94-131 z 24. apríla 1996.

- 22. mája 1996 sa k podanému odvolaniu sťažovateľa vyjadril znalec L. Š..

- 4. júna 1996 bol spis doručený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu č. k. 9 C 192/94-131 z 24. apríla 1996.

-   25.   júna   1996   sťažovateľ   podal   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia v predmetnej veci.

- 24. októbra 1996 okresný súd uznesením č. k. 9 C 192/94-156 konanie vo veci vydania predbežného opatrenia zastavil.

- 30. septembra 1996 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 257/96-159, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. januára 1997, potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 192/94-131 z 24. apríla 1996 potvrdil.

- 15. novembra 1996 bol spis doručený okresnému súdu.

- 13. januára 1997 konajúci sudca vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k podaným znaleckým posudkom. Právny zástupca navrhovateľky a sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu.

- 2. apríla 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a bolo odročené na neurčito, právnemu zástupcovi navrhovateľky bola uložená povinnosť do   jedného   mesiaca   okresnému   súdu   oznámiť,   či   medzi   účastníkmi   konania   došlo k uzavretiu   mimosúdnej   dohody,   a   sťažovateľovi   povinnosť   predložiť   doklad   o   jeho solventnosti.

-   8.   apríla   1997   právny   zástupca   navrhovateľky   požiadal   okresný   súd o zaslanie znaleckého posudku vyhotoveného znalcom L. Š. a o zistenie devízového účtu odporcu.

- 14. apríla 1997 sťažovateľ splnil povinnosť uloženú mu okresným súdom.

- 4. júna 1997 sťažovateľ zaslal súdu doklady o zložení preddavku navrhovateľky k majetkovému vyporiadaniu nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

- 13. augusta 1997 okresný súd uznesením č. k. 9 C 192/94-193 ustanovil znalca Ing. G.   C.   na   ohodnotenie   elektrických   strojov   patriacich   do   bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

- 7. októbra 1997 okresný súd doručil spis znalcovi G. C.

- 22. októbra 1997 znalec Ing. G. C. doručil okresnému súdu vyhotovený znalecký posudok č. 10/1997/02.

- 7. januára 1998 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že nemá pripomienky k zaslanému znaleckému posudku. Sťažovateľ svoje stanovisko k zaslanému znaleckému posudku doručil 1. februára 1998.

- 16. februára 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a bolo odročené na neurčito vzhľadom na dohodu účastníkov, že sa pokúsia o uzavretie mimosúdnej dohody v lehote 14 dní.

- 17. marca 1998 sťažovateľ oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

-   5.   júna   1998   okresný   súd   uznesením   č.   k.   9   C   192/94-242   priznal   znalcovi Ing. G. C. náhradu znalečného.

- 23. júna 1998 okresný súd uznesením č. k. 9 C 192/94-246 opravil výrok uznesenia z 5. júna 1998.

- 9. novembra 1998 okresný súd urgoval znalkyňu M. D. na podanie znaleckého posudku.

- 10. decembra 1998 znalkyňa reagovala na výzvu.

-   8.   februára   1999   sťažovateľ   oznámil,   že   účastníci   konania   si   na   základe mimosúdnej dohody rozdelili hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

-   9.   marca   1999   sťažovateľ   zaslal   okresnému   súdu   svoj   návrh   na   vyporiadanie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

- 27. decembra 1999 požiadal sťažovateľ okresný súd o vykonanie „zmierovacieho konania“.

- 24. januára 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sa účastníci konania pokúsia o mimosúdnu dohodu alebo zmier.

-   30.   januára   2000   sťažovateľ   zaslal   okresnému   súdu   dohodu   o   vyporiadaní nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

-   3.   februára   2000   vyzval   navrhovateľku,   aby   oznámila,   či   na   podanom   návrhu v predmetnej veci i naďalej trvá.

- 7. marca 2000 navrhovateľka okresnému súdu oznámila, že na podanom návrhu trvá.

-   10.   júla   2000   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o   prerušenie   konania až „do právoplatnosti   rozhodnutia   o   právach   a   povinnostiach   vyplývajúcich   zo   zmlúv vysporiadania BSM dohodou“.

- 10. júla 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom   bol sťažovateľ prítomný a bolo odročené na neurčito s tým, že bude následne pripojený spis okresného súdu sp. zn. 19 C 60/00.

-   9.   októbra   2000   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil,   pod   akým   číslom   konania sa na Okresnom súde Piešťany vedie konanie o neplatnosť zmluvy.

- 24. októbra 2000 sťažovateľ oznámil číslo konania – sp. zn. 12 C 44/00.

- 26. októbra 2000 konajúci súd vyzval Okresný súd Piešťany na oznámenie, či sa na ňom   vedie   konanie   sp.   zn.   12   C   44/00,   ktorého   účastníkmi   sú   sťažovateľ a navrhovateľka.

-   6.   novembra   2000   Okresný   súd   Piešťany   odpovedal   na   výzvu   okresného   súdu z 26. októbra 2000.

- 22. marca 2001, 12. júla 2001, 28. novembra 2001, 19. marca 2002 a 2. júla 2002 zisťoval   na   Okresnom   súde   Piešťany,   či   konania,   ktorých   účastníkmi   sú   sťažovateľ a navrhovateľka,   boli   na   tomto   súde   právoplatne   skončené.   Okresný   súd   Piešťany   mu odpovedal   listami   z   2.   mája   2001,   25.   júla   2001,   7.   decembra   2001   a   13.   mája 2002, v ktorých   okresnému   súdu   oznámil,   že   predmetné   konania   neboli   dosiaľ   právoplatne skončené.

-   17.   septembra   2003   konajúci   sudca   vyžiadal   od Okresného súdu   Piešťany   spis sp. zn. 12 C 44/00 v prípade,   že predmetná vec je právoplatne skončená. Okresný   súd Piešťany   listom   z   30.   septembra   2003   okresnému   súdu   oznámil,   že   jeho   spis   sp.   zn. 12 C 44/00 nie je možné zapožičať, pretože ide o vec, ktorá nie je právoplatne skončená a termín pojednávania je nariadený na 27. október 2003.

- 14. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli účastníci prítomní a   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   do   konania   bude   pribratý   znalec   pre   účely ohodnotenia nehnuteľnosti – domu.

-   26.   októbra   2004   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   9   C   192/94   ustanovil   znalca Ing. J. L. z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností. Znalecký posudok mal vypracovať do 30 dní.

- 23. novembra 2004 sťažovateľ podal „námietku proti osobe znalca“.

- 9. marca 2005 navrhovateľka sa vyjadrila k námietke sťažovateľa k osobe znalca.

- 27. októbra 2005 bol spis doručený krajskému súdu (11 Co 329/05).

-   6. apríla 2006   bol   spis   doručený   okresnému súdu   s uznesením   krajského   súdu z 28. februára   2006   č.   k.   11   Co   329/2005-363,   ktorým   v   napadnutej   časti   týkajúcej sa preddavku na znalečné sťažovateľa potvrdzuje a ktoré bolo právoplatné 3. mája 2006.

- 30. mája 2006 okresný súd vyzval navrhovateľku na uhradenie preddavku trov.

- 18. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. 9 C 192/1994-371 rozhodol, že znalec, Ing. J. L. nie je vylúčený z vypracovania znaleckého posudku.

- 20. júna 2006 sťažovateľ podal „opakovanú námietku proti osobe znalca“.

- 14. novembra 2006 okresný súd vyzval znalca na doručenie znaleckého posudku.

- 9. januára 2007 navrhovateľka doručila okresnému súdu kópiu dokladu o zaplatení preddavku na znalecký posudok.

-   9.   mája   2007   okresný   súd   urgoval   u   znalca   vypracovanie   posudku   v   lehote 1 mesiaca.

- 19. júla 2007 Okresné oddelenie Policajného zboru Piešťany oznámilo, že zásielku adresovanú Ing. L. sa nepodarilo doručiť, lebo nebol zastihnuteľný a sám si pre zásielku neprišiel.

- 30. júla 2007 Ing. L. oznámil, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky mu pozastavilo výkon znaleckej činnosti, preto posudok nemôže podať.

- 15. augusta 2007 okresný súd uznesením č. k. 9 C 192/1994-394 ustanovil znalca Ing. Š.

- 30. októbra 2007 Ing. Š. požiadal o súhlas na použitie súkromného motorového vozidla.

-   5.   novembra   2007   okresný   súd   dal   súhlas   znalcovi   na   použitie   súkromného motorového vozidla.

- 6. novembra 2007 podal sťažovateľ sťažnosť na znalca Ing. J. Š.

- 27. novembra 2007 okresný súd vyzval znalca, aby sa vyjadril, či sa cíti byť vo veci zaujatý.

- 17. decembra 2007 Ing. Š. doručil znalecký posudok a vyúčtoval znalečné.

- 28. decembra 2007 Ing. Š.– znalec, oznámil, že sa necíti byť zaujatý.

- 11. januára 2008 navrhovateľka oznámila, že nesúhlasí so znaleckým posudkom Ing. Š.

- 21. januára 2008 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že so znaleckým posudkom súhlasí.

- 25. januára 2008 právny zástupca navrhovateľky namietol, že znalecký posudok bol vypracovaný   k   roku   1992,   preto   treba,   aby   bola   trhová   cena   stanovená   k   súčasnému obdobiu.

- 28. januára 2008 právny zástupca navrhovateľky JUDr. S. oznámil súdu, že mu navrhovateľka vypovedala plnú moc.

- 5. februára 2008 sťažovateľ podal protinávrh.

- 25. februára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa účastníci nezúčastnili a bolo odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľky v lehote 15 dní oznámi, či berie návrh späť alebo oznámi, či došlo k mimosúdnej dohode.

- 6. marca 2008 sťažovateľ doručil stanovisko k návrhu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

- 14. apríla 2008 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 15 dní oznámila, či trvá na návrhu, alebo ho berie späť, pod hrozbou poriadkovej pokuty.

- 7. mája 2008 právna zástupkyňa navrhovateľky oznámila, že trvá na návrhu.

- 28. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ v lehote 14 dní oznámi, kedy bude schopný   preukázať   svoju   solventnosť   na   vyplatenie   navrhovateľky   z   nehnuteľnosti a súčasne   predloží   zoznam   hnuteľných   vecí,   ktoré   mu   zostali   v   rámci   vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou.

- 6. júna 2008 sťažovateľ reagoval na uznesenie súdu z 28. mája 2008.

- 15. júla 20008 sťažovateľ doručil „dodatočné vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. Š.

- 21. júla 2008 navrhovateľka podala odvolanie proti uzneseniu z 25. júna 2008 sp. zn. 9 C 192/1994 proti jeho výroku o uložení povinnosti zaplatiť preddavok na znalecký posudok.

-   28.   júla   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril   k   odvolaniu navrhovateľky.

- 19. augusta 2008 bol spis doručený krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 24 Co 212/08.

-   20.   augusta   2008   sťažovateľ   podal „opätovnú   sťažnosť   na   odstránenie   chýb v znaleckom posudku 4/2007“.

- 3. septembra 2008 sťažovateľ podal „žiadosť o vykonanie kontrolného znaleckého posudku“.

- 17. septembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia.

- 2. októbra 2008 okresný súd zaslal spis na doplnenie znaleckého posudku č. 4/2007 znalcovi Ing. Š.

- 11. novembra 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 9 C 192/1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. decembra 2008, nariadil znalcovi určiť aktuálnu hodnotu nehnuteľnosti.

- 4. decembra 2008 sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu z 11. novembra 2008 odvolanie.

-   10.   decembra   2008   okresný   súd   požiadal   právnu   zástupkyňu   navrhovateľky na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.

- 23. decembra 2008 vyjadrenie znalca Ing. Š.

- 31. decembra 2008 zaslanie vyúčtovania znalcom.

- 5. februára 2009 okresný spis požiadal znalca o vrátenie spisu.

-   12.   februára   2009   znalec   doručil   znalecký   posudok   č.   2/2009   a   vyúčtovanie znalečného (cena domu bola určená na 1 572 577, 20 Sk).

-   17.   februára   2009   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľky a sťažovateľa, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k znaleckému posudku.

- 6. marca 2008 bol spis predložený krajskému súdu (bol zaevidovaný pod sp. zn. 24 Co 60/09).

- 26. marca 2009 Okresný súd Piešťany požiadal krajský súd o zapožičanie spisu.

- 7. apríla 2009 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k znaleckému posudku.

- 8. apríla 2009 Okresný súd Piešťany vrátil krajskému súdu zapožičaný spis.

- 5. mája 2009 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením sp. zn. 24 Co 60/2009 z 28. apríla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. mája 2009 a ktorým odvolací súd odmietol odvolanie sťažovateľa.

- 18. augusta 2009 sťažovateľ doručil návrh na doplnenie dokazovania.

- 7. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný sťažovateľ a   právna   zástupkyňa   navrhovateľky.   Bolo   odročené   na   16.   september   2009   s tým, že účastníci predložia návrh na súdny zmier.

-   16.   septembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   sťažovateľ prítomný.   Navrhovateľka   ani   právna   zástupkyňa   navrhovateľky   neboli   prítomné.   Bolo odročené na 19. október 2009 s tým, že bude predvolaná právna zástupkyňa navrhovateľky s tým, aby sa obratom vyjadrila k zmieru.

- 16. septembra 2009 navrhovateľka doručila „návrh na dohodu“.

-   19.   októbra   2009   navrhovateľka   požiadala   o   odročenie   pojednávania   určeného na 19. október 2009.

-   19.   októbra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   prítomný   len sťažovateľ, a ktoré bolo odročené na 30. november 2009.

-   25.   novembra   2009   navrhovateľka   doručila   žiadosť   o   odročenie   pojednávania z dôvodu, že nastupuje na kúpeľnú liečbu.

-   30.   novembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   prítomný   len sťažovateľ a ktoré bolo odročené na neurčito.

- 15. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a ktoré bolo odročené s tým, že do konania má byť pribratý znalec.

-   30.   marca   2010   okresný   súd   uznesením   pribral   do   konania   Ústav   súdneho inžinierstva   Žilinskej   univerzity   (ďalej   len   „ústav“).   Znalecký   posudok   mal   byť vypracovaný v lehote 2 mesiacov.

-   30.   apríla   2010   ústav   požiadal   o   predĺženie   lehoty   na   3   mesiace   a   zloženie preddavku   500   €   na   vypracovanie   posudku   (spis   dosiaľ   nebol   ústavu   zaslaný,   pretože okresný súd koná vo veci žiadosti navrhovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov).

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 192/94 došlo k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   už   vo   veci   prieťahov   v   označenom   konaní rozhodoval   na základe   sťažnosti   navrhovateľky   D.   B. O   porušení jej   základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy rozhodol nálezom z 20. mája 2004.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   a   postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný súd sa do 20. mája 2004, teda do rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľky D. B. nálezom sp. zn. III. ÚS 10/04, stotožnil s posúdením týchto troch kritérií tak, ako to je uvedené v citovanom náleze.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z obsahu súdneho spisu ani   z   listín   na   vec   sa   vzťahujúcich   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   skutočnosť   svedčiacu o právnej   zložitosti   veci,   avšak   po   skutkovej   stránke   možno   konštatovať,   že   v   danom prípade ide o vec skutkovo zložitú, vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré môže spôsobiť predĺženie konania.

2.   Správanie sťažovateľa   ako   účastníka   konania   nebolo,   podľa   názoru   ústavného súdu,   vždy   aktívne.   Z   celkovo   dvadsaťjeden   nariadených   pojednávaní   sa   nezúčastnil na šiestich. Súd musel z toho dôvodu pojednávanie odročovať. Súd ho musel predvolať aj pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty.   Okrem   toho   sťažovateľovi   možno   vytknúť aj neposkytnutie dostatočnej súčinnosti pri zabezpečovaní znaleckých posudkov. Znalkyňa M.   D.   vrátila   okresnému   súdu   spisový   materiál   bez   vypracovania   znaleckého   posudku s tým, že   sťažovateľ maril jej znaleckú činnosť. Voči ďalšiemu ustanovenému znalcovi Ing. J. L. podával opakovane „námietku“, ktorú odvolací súd kvalifikoval ako nedôvodnú. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   sťažovateľ   sa   svojím   konaním negatívne podieľal na prieťahoch v namietanom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní. V období od podania žaloby 26. júla 1994 až do pojednávania konaného 10. júla 2000 okresný   súd   konal   pomerne   plynulo,   vyskytlo   sa   len   niekoľko   krátkodobých   období nečinnosti   (predovšetkým   medzi   jednotlivými   úkonmi   okresného   súdu   súvisiacimi so zabezpečovaním   znaleckých   posudkov   od   štyroch   ustanovených   znalcov),   ktoré   síce spôsobili predĺženie konania, avšak príčinou ich existencie v konaní nebol nesprávny postup okresného súdu, ale neposkytnutie súčinnosti zo strany sťažovateľa, ako aj neúplné návrhy účastníkov   konania,   ktorí   dodatočne   v   priebehu   konania   už   po   vyhotovení   znaleckých posudkov rozširovali okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už vyslovil, že dobu, ktorá uplynula v dôsledku zabezpečovania dôkazných prostriedkov (znaleckých posudkov), a s tým súvisiace odročenie pojednávaní okresným súdom, nemožno pričítať na ťarchu súdu v prípade, že na ich zabezpečenie využil prostriedky dané mu zákonom (mutatis mutandis III. ÚS 85/03, III. ÚS 10/04).

Počas spomínaného obdobia v rámci preskúmavaného konania okresný súd rozhodol aj o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia (rozhodnutie vydal po uplynutí takmer štyroch mesiacov).

Na ťarchu konajúceho súdu nemožno pričítať obdobie takmer desiatich mesiacov, keď   sa   spisový   materiál   vo   veci   nachádzal   na   krajskom   súde,   ktorý   rozhodoval o odvolaniach podaných účastníkmi konania proti uzneseniam okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu činnosť okresného súdu v období do 10. júla 2000, keď vykonával   dokazovanie,   zisťoval   hodnotu   hnuteľných   aj   nehnuteľných   vecí   patriacich do bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   smerovala k   odstráneniu   právnej   neistoty účastníkov konania.

K predĺženiu konania v tomto období došlo tým, že okresný súd poskytol účastníkom na základe ich žiadostí viackrát čas na uzatvorenie mimosúdnej dohody (napr. poskytnutie lehoty 1 mesiaca na uzatvorenie mimosúdnej dohody na pojednávaní 2. apríla 1997, ďalej na pojednávaní 16. marca 1998 a pojednávaní 24. januára 2000). Ani tieto obdobia nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.

Od 21.   marca   2001   do   14.   septembra   2004   (3   roky   a   6   mesiacov)   okresný   súd zisťoval stav konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 12 C 44/00 vo veci žaloby sťažovateľa „na ochranu práv vyplývajúcich zo zmluvy o vysporiadaní BSM“. V tejto súvislosti ústavný súd upozorňuje, že okresný súd je podľa § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) oprávnený sám posúdiť aj otázky, ktoré sú   predmetom   samostatného   konania   pred   súdom,   ako   prejudiciálne   za   predpokladu, že o týchto otázkach už nebolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie a súčasne nejde o rozhodnutia vo veciach, ktorými je okresný súd viazaný podľa § 135 ods. 1 OSP. Keďže okresný súd mal možnosť v predmetnom konaní postupovať plynulo a rozhodnúť v merite veci,   a   tak   odstrániť   stav   právnej   neistoty   účastníkov   konania.   Ústavný   súd   označené obdobie posudzuje ako obdobie zbytočných prieťahov.

Na ťarchu okresného súdu v predmetnom konaní posúdil aj obdobie od 18. júla 2006 (po rozhodnutí krajského súdu o tom, že znalec Ing. L. nie je vylúčený z vypracovania znaleckého posudku) až do 15. augusta 2007 (13 mesiacov), keď okresný súd uznesením sp. zn. 9 C 192/94-394 ustanovil za znalca Ing. Š., hoci podľa uznesenia okresného súdu z 26. októbra 2004 sp. zn. 9 C 192/94 bola Ing. L. uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok   v   lehote   30   dní.   Okresný   súd   znalca   na   doručenie   znaleckého   posudku niekoľkokrát urgoval avšak bez využitia akéhokoľvek poriadkového opatrenia, prípadne kratšej   komunikácie s ním (telefonicky,   mailom), z ktorej by bol   skôr   zistil,   že tomuto znalcovi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pozastavilo činnosť.  

V   období   od   augusta   2007   do   novembra   2009   okresný   súd   konal   plynulo. Aj v tomto období sa spis opakovane nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaniach   sťažovateľa   (proti   záverom   znaleckého   posudku)   aj   navrhovateľky   (proti uloženej povinnosti zaplatiť preddavok na znalecký posudok).

Okresnému súdu v tomto období možno pričítať na ťarchu len jeho málo efektívnu činnosť, toleroval opakovanú neúčasť navrhovateľky na pojednávaní a na zabezpečenie jej účasti nevyužil žiadne poriadkové opatrenie.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už 16 rokov. Z uvedenej doby 4 roky a 10 mesiacov tvoria obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom   v   predmetnom   konaní.   Túto   dobu   nemožno   vo   vzťahu   k   základnému   právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať za ústavne   akceptovateľnú.   Ústavný   súd   preto   dospel   k   záveru,   že   uvedené   právo sťažovateľa bolo porušené.

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol prikázať okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zakázať mu pokračovať v porušovaní ním označených práv. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ vo veci právoplatne nerozhodol, ústavný súd podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil „dlhodobou bezdôvodnou nečinnosťou súdu“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   ale   tiež   jeho   podiel   na   prieťahoch   v   konaní a na celkovú dĺžku trvania konania považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľa trovy za právne zastúpenie nevyúčtoval.Ústavný   súd   úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   v   sume   240,46   €   (za   dva   úkony   právnej   služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 254,88 €.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010