znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 43/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2009   predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 112/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 12 ods.   1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1,   čl.   13   a   čl.   14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn. 22 C 112/07.

Zo sťažnosti najmä vyplýva, že „(...) Žaloba podaná dňa 06. 07. 2007, ale vo veci nebolo nič vykonané, hoci súd bol požiadaný o zabezpečenie dôkazov ešte pred hlavným pojednávaním. (...)

Predsedkyňa súdu JUDr.   G.   B.   označila sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú z dňa 21. 05. 2008.

Okresný súd Bratislava I tým, že zostáva nečinný marí súdne konanie, umožňuje zmariť výpovede svedkov, umožňuje nespoznať skutkový stav vo veci, ktorý odmieta poznať Generálna prokuratúra SR a Ministerstvo vnútra SR.

Vskutku ide o bezočivú nespravodlivosť a neplnenie si povinnosti súdu konať podľa zákona, súd je povinný spoznať skutkový stav vo veci a nie sa pripravovať na skreslený výklad skutkového stavu s tým, že nevykoná predbežný výsluch, aby tak zabezpečil dôkazy pre ďalšie konanie, o čo tomuto súde nejde. Súd vykazuje všetky známky insuffiocientie a porušuje tak brutálne čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie. Súd nekoná ani po upozornení predsedom súdu zo dňa 21. 05. 2008. Sťažovateľ bol študovať spis a zistil, že sudca nič nevykonal. (...)“.

Sťažovateľ navrhol vydať nález tohto znenia:„Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl. 12 ods. 1 a ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 5,000.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania OS BA I je povinný zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 17,6 % od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

Okresný súd Bratislava I je povinný konať bez ďalších prieťahov a obštrukcií, je povinný zabezpečiť dôkazy výsluchom svedkov pre ďalšie konanie a policajné spisy do súdneho spisu bezodkladne.

Okresný súd Bratislava I je povinný ukončiť konanie v lehote do konca roku 2008 s spravodlivým verdiktom. Inak môže D. B. žiadať bez súdneho konania od OS BA I sumu ako satisfakciu vo výške 10,000.000.- Sk, iba na požiadanie musí súd satisfakciu vyplatiť.“

2.   Sťažovateľ   žiadal   aj   o   ustanovenie   advokáta   na   zastupovanie   pred   ústavným súdom z dôvodov, že „bude jasne úspešný, je plne invalidný, nositeľom ŤZP, od mája 2006 nemá žiadny príjem, žije na dlh, nemá možnosť zárobku“.

3.   Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   319/09-6   zo   7.   októbra   2009   bolo rozhodnuté, že sudca ústavného súdu Lajos Mészáros nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 43/09-6 zo 4. februára 2009 bolo rozhodnuté o   nevyhovení   žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   tomto   konaní. V odôvodnení uznesenia bol sťažovateľ vyzvaný, aby do 15 dní od doručenia uznesenia predložil   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie v   konaní pred   ústavným súdom s tým, že ak tak   neurobí,   jeho sťažnosť   môže   byť odmietnutá pre   nesplnenie zákonom predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Uznesenie   bolo sťažovateľovi doručené 27. februára 2009, pričom na túto výzvu dosiaľ žiadnym spôsobom nereagoval.

Vzhľadom na to, že jednou z náležitostí sťažnosti je aj povinné právne zastúpenie sťažovateľa,   ústavný   súd   potom,   ako   nevyhovel   jeho   žiadosti   o   ustanovenie   právneho zástupcu,   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta.   Sťažovateľ napriek   výzve   žiadneho   advokáta   nesplnomocnil.   V   plnej   miere   teda   obstojí   záver,   že sťažnosť nespĺňa jednu z náležitostí predpísaných zákonom, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a z toho dôvodu už nepripadalo do úvahy rozhodovať o merite sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2009