znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 43/08-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. H., B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. P 61/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. P 61/94   p o r u š i l základné právo A. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. P 61/94 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. H. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 492 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   E.   Ľ.,   B.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 24. januára 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta postup Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. P 61/94.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   predmetom   namietaného   konania   na   okresnom   súde   je návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal zvýšenia výživného. Konanie vedené pod sp. zn. P 61/94 začalo 14. októbra 2002.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 6. apríla 2004, ktorým návrhu čiastočne vyhovel. Po odvolaní sťažovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudok prvostupňového súdu zrušil uznesením z 20. apríla 2005 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Od vrátenia spisu okresnému súdu – 27. mája 2005, tento súd okrem niekoľkých prípisov vyššieho súdneho úradníka adresovaných sťažovateľovi vo veci meritórne nekonal, z čoho sťažovateľ usúdil,   že   dochádza   k zásahom   do   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   upravené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“). Okrem požiadavky na vyslovenie porušenia tohto základného práva a uloženia povinnosti okresnému súdu, aby vo veci konal, si sťažovateľ uplatnil aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, ktoré odôvodnil predmetom sporu, ktorým je výživné na maloleté dieťa. Súčasťou návrhu petitu je aj návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa v sume 6 926 Sk.

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu   ústavný súd   zistil   tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. P 61/94:

-   14.   októbra   2002   podali   navrhovatelia   1.   N.   H.   a 2. A.   H.   (sťažovateľ,   pozn.), zastúpení   JUDr.   E.   Ľ.,   za   účasti   kolízneho   opatrovníka,   návrh   na   zvýšenie   výživného. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. P 61/94;

- 22. mája 2003 sa uskutočnilo pojednávanie;

- 9. septembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie;

- 6. novembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie;

- 27. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie;

- 11. marca 2004 doručil vyjadrenie žalovaný;

- 18. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie;

- 6. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vyhlásený rozsudok;

- 4. júna 2004 sťažovateľ doručil odvolanie;

- 1. júla 2004 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (11 CoP 242/04);

- 27. mája 2005 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením č. k. 11 CoP 242/04-246 z 20. apríla 2005. Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie;

-   19.   októbra   2005   okresný   súd   vyzval   matku   sťažovateľa, právnu   zástupkyňu sťažovateľa a právneho zástupcu žalovaného na doloženie listinných dôkazov;

- 24. novembra 2006 okresný súd opätovne žiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa i právneho zástupcu žalovaného o splnenie výzvy z 19. októbra 2005;

- 13. decembra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa reagovala na urgenciu súdu.

Na výzvu ústavného súdu z 24. januára 2008 doručila podpredsedníčka okresného súdu   25.   marca   2008   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne   konajúcej   vo   veci,   ktorá   zhodne so zistením   ústavného   súdu   chronologicky   popísala   doterajšie   úkony   okresného   súdu. Navyše uviedla, že odporca, otec maloletých detí D. H., býva v SRN. Z dôvodu problémov pri doručovaní písomností muselo byť odročené pojednávanie nariadené na 22. marec 2003. Adresu   odporcu   okresný   súd   zisťoval   aj   prostredníctvom   jeho   právneho   zástupcu (13. septembra 2007), avšak bezúspešne. Podľa tvrdenia právneho zástupcu sa mu s jeho mandantom,   odporcom,   nepodarilo   spojiť.   Skutočnosť,   že   sa   otec   sťažovateľa   zdržuje v zahraničí, sťažuje súdu vykonávanie dôkazov a je prekážkou v plynulosti konania.

Podpredsedníčka okresného súdu oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k otázke konania ústneho pojednávania vo veci vedenej na ústavnom súde nevyjadrila.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   o zvýšenie   výživného   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   P   61/94, v ktorom   sťažovateľ   vystupuje   ako   odporca,   došlo   k porušeniu   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že napadnutá vec nie je právne zložitá. Zo spisu okresného súdu nevyplýva, že by konajúci súd žiadal správy od   odborných   inštitúcií   alebo   vykonával   iné   dokazovanie,   pre   ktoré   by   bolo   možné považovať konanie za skutkovo zložité, avšak skutočnosť, že sa odporca zdržuje v zahraničí a   mení   adresu   pobytu,   sťažuje   doručovanie   písomností   pre   neho.   Túto   okolnosť   treba zohľadniť pri posudzovaní skutkovej zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   nezúčastňoval   nariadených   pojednávaní.   Jeho   právna zástupkyňa   bola   prítomná   na   všetkých   nariadených   pojednávaniach.   Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne až do októbra 2005 poskytoval konajúcemu súdu potrebnú   súčinnosť,   avšak   na   výzvu   okresného   súdu   z 19.   októbra   2005   reagoval   až po urgencii súdu, čo však významnou mierou neprispelo k dlhšiemu trvaniu konania.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd vyhodnotil v rámci doterajšieho konania okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. P 61/94 tieto obdobia:

1. Od podania návrhu na začatie konania po prvé meritórne rozhodnutie Návrh na zvýšenie výživného podal sťažovateľ v októbri 2002. Okresný súd meritórne rozhodol v apríli 2004. V tomto období boli pojednávania nariaďované priebežne, medzi niektorými pojednávaniami však boli viacmesačné obdobia nečinnosti (prvé pojednávanie bolo nariadené až o sedem mesiacov po doručení návrhu, ďalšie potom o štyri mesiace).

2. Od júla 2004 do 27. mája 2005 Keďže   sa   spis   nachádzal   na   Krajskom   súde   v Bratislave,   toto   obdobie   nemožno hodnotiť z hľadiska plynulosti konania vedeného okresným súdom.

3. Od mája 2005 do podania sťažnosti ústavnému súdu v júni 2007V tomto období okresný súd podľa pokynov krajského súdu vykonával dokazovanie, nenariadil však žiadne pojednávanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa názoru ústavného súdu okresnému súdu možno   vyčítať   skutočnosť,   že   v právne   nenáročnom   spore   nebol   schopný   právoplatne rozhodnúť viac ako päť rokov. Svedčí to o tom, že v celkovom hodnotení konania úkony súdu neboli efektívne. V konečnom dôsledku postup okresného súdu neviedol k nastoleniu právnej   istoty   sťažovateľa,   preto   bol   spôsobilý   zasiahnuť   do   jeho   základného   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ   požadoval   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 200 000 Sk.

Ústavný súd je toho názoru, že vyslovením porušenia základného práva nemožno účinne odstrániť porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, preto považoval   za   potrebné   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania vo vzťahu k efektivite jednotlivých úkonov vo veci vedenej pod sp. zn. P 61/94, berúc do úvahy správanie sťažovateľa a zohľadňujúc aj to, o čo v tomto konaní ide, považoval priznanie sumy 40 000 Sk sťažovateľovi za primerané.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2007   patrí   v súlade   s vyhláškou   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk, k tomu 2 x 178 Sk režijný paušál. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 6 296 Sk. Keďže advokátka   je   platcom   dane   z pridanej   hodnoty   (ďalej   len   „DPH“),   uvedená   suma   bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v celkovej sume 7 492 Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008