znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 43/05-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   1.   decembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu   Alexandra Bröstla v konaní o sťažnosti Ing.   K. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   K.   P.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e,   aby v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. K. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. K. P. trovy právneho zastúpenia   5   302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   právneho zástupcu JUDr. R. Ž., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. februára 2005 doručené podanie Ing. K. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   14 C   43/98   a 14   C   44/98.   Sťažovateľ   namietal,   že prieťahy   v konaní   sú   spôsobené   niekoľkoročnou   nečinnosťou   okresného   súdu   v konaní o jeho návrhu proti Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorým žiada o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Som účastníkom konania 14 C 43/98 a 14 C 44/98 vedenom na Okresnom súde Bratislava II.

Konanie vo veci je vedené od roku 1998. Konštatujem, že aj napriek skutočnosti, že od podania žaloby uplynula doba 7 rokov, vec nie je doposiaľ právoplatne skončená. Prieťahy   vidím   v rámci   celého   súdneho   konania   o čom   svedčí   dĺžka   samotného súdneho sporu. Zastávam názor, že vec nie je tak právne zložitá, aby ju bolo potrebné riešiť v tak dlhodobom časovom slede...

Celú   záležitosť   som   sa   pokúšal   riešiť   sťažnosťou   adresovanou   predsedovi označeného   súdu...   Predseda   označeného   súdu   vo   svojej   odpovedi   na   sťažnosť   vo   veci 14 C 43/98 sťažnosť uznal, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní a za prieťahy sa mi ospravedlnil. Vo veci 14 C 44/98 som do dnešného dňa neobdržal žiadnu odpoveď predsedu súdu.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v konaní   sp.   zn.   14   C   43/98 a 14 C 44/98 na Okresnom súde Bratislava II porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   prikazuje,   aby   v konaní   sp.   zn.   14   C   43/98 a 14 C 44/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   Sk 75.000.-,   slovom sedemdesiat   päť   tisíc   korún   slovenských,   ktoré   je   porušiteľ   práva   povinný   zaplatiť   do 2 mesiacov od právoplatnosti Nálezu ústavného súdu SR k rukám sťažovateľa.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa vo výške vyčísleného osobitným podaním.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol 16. februára 2005 uznesením č. k. II. ÚS 43/05-9 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Predsedníčka   okresného   súdu   poverená   zastupovaním   vo   svojom   vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 2037/05 z 18. marca 2005 (doručenom 24. marca 2005) ústavnému súdu okrem iného oznámila, že „... predmetnú sťažnosť považujem za dôvodnú, čo som skonštatovala aj vo vyjadreniach k sťažnostiam sťažovateľa zo dňa 14. 1. 2005 a 23. 2. 2005. Súčasne Vám oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania“.

Sťažovateľ sa vyjadril, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci svojej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania   upustil,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   14   C   43/98 a 14 C 44/98   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

Predseda   II.   senátu   ústavného   súdu   Ján   Mazák   vyslovil   24.   augusta   2005   svoju predpojatosť vo veci sťažovateľa. O námietke rozhodol III. senát ústavného súdu uznesením sp. zn. III. ÚS 269/05 z 29. septembra 2005 tak, že predseda senátu II. ÚS Ján Mazák je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. II. ÚS 43/05. Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2005 ak bol z rozhodovania vylúčený predseda II. senátu, zastupuje ho predseda I. senátu, konkrétne Štefan Ogurčák.

II.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a porušenia   práva   upraveného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaniach okresného súdu vedených pod sp. zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu   účastníka   konania   v zásade   považovať   také,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci.

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veciach sp. zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98 podľa uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   vecí,   predmetom   sporov   sú   žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a o náhradu škody spôsobenej takýmto neplatným právnym úkonom. Ide o spory, ktoré nie sú skutkovo ani právne zložité. Takéto spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. V konkrétnom prípade sa však súd ani po viac ako siedmich rokoch stále nezaoberal podstatou sporov a nerozhodoval vo veci samej.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania, ústavný súd konštatuje, že jeho správanie prispelo k spomaľovaniu postupu okresného súdu, a tým aj k prieťahom v označených konaniach (oznámenie okresnému súdu dlhodobej neprítomnosti v dôsledku pobytu v zahraničí v období júl 2002 – august 2003, čiastočné späťvzatie časti žalôb   podaných   v mene   navrhovateľa   v 2.   a 3.   rade   5. augusta   2003,   odstraňovanie formálnych nedostatkov podaného dovolania koncom roka 2004).

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v konaniach sp. zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98, bol postup okresného súdu.

Pôvodnú   žalobu   o určenie   neplatnosti   právneho   úkonu   –   odstúpenia   od   kúpnej zmluvy – sťažovateľ podal okresnému súdu 2. februára 1998 spolu so žalobou o určenie náhrady škody spôsobenej týmto neplatným právnym úkonom odstúpenia od kúpnej zmluvy ako súkromná osoba (navrhovateľ v 1. rade), ako konateľ (navrhovateľ v 2. rade) a ako podnikateľ (navrhovateľ v 3. rade).

Okresný   súd   za   celé   obdobie   od podania   oboch   návrhov   konal   iba   vo   vzťahu k zaplateniu súdneho poplatku.

Po ôsmich mesiacoch vyzval sťažovateľa vo veci sp. zn. 14 C 43/98 na zaplatenie súdneho   poplatku   500 Sk.   Po   podaní   žiadosti   sťažovateľa   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov   15.   decembra   1999   ho   okresný   súd   vyzval   17.   augusta   1999   na   predloženie potvrdenia   o majetkových   a zárobkových   pomeroch.   Sťažovateľ   podklady   doručil 30. septembra 1999 okresnému súdu. Okresný súd uznesením č. k. 13 C 43/98-24 z 9. apríla 2001   rozhodol,   že   sťažovateľa   neoslobodzuje   od   súdnych   poplatkov.   Sťažovateľ podal 7. mája 2001 odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozhodol   tak,   že   potvrdil   uznesením   sp.   zn.   16   Co   318/01 z 21. novembra   2001   rozhodnutie   okresného   súdu.   Proti   rozhodnutiu   krajského   súdu sťažovateľ   podal   2. januára   2002   dovolanie   okresnému   súdu.   Sťažovateľ   ďalej   vzal 25. augusta   2003   žalobu   o neplatnosť   právneho   úkonu   späť   v mene   navrhovateľov v 2. a 3. rade. Po výzve okresného súdu z 13. decembra 2004 sťažovateľ doplnil dovolanie o splnomocnenie   pre   právneho   zástupcu   12.   januára   2005.   Spis   okresného   súdu   bol predložený 21. marca 2005 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na konanie a rozhodnutie o dovolaní. Najvyšší súd o dovolaní rozhodol uznesením sp. zn.   3   Cdo   59/2005   z 29. júna   2005   tak,   že   dovolanie   odmietol.   Okresný   súd   ďalej uznesením   č.   k.   14   C   43/98-49   z 11.   júla   2005   zastavil   konanie   v časti   návrhu navrhovateľov v 2. a 3. rade a nariadil prvé pojednávanie vo veci na 14. september 2005.

Vo   veci   sp.   zn.   14   C   44/98   okresný   súd   od   podania   návrhu   (2.   februára   1998) zisťoval iba majetkové a zárobkové pomery sťažovateľa. Sťažovateľ ďalej vzal 25. augusta 2003   žalobu   o určenie   náhrady   škody   z   neplatného   právneho   úkonu   späť   v mene navrhovateľov v 2. a 3. rade. Okresný súd rozhodol uznesením č. k. 14 C 44/98-29 zo 17. februára 2005 o zastavení konania v tejto časti. O oslobodení sťažovateľa od zaplatenia súdneho poplatku rozhodol 18. mája 2005 a nariadil   pojednávanie na 12. október 2005 a ďalej na 19. december 2005.

Predseda   okresného   súdu   uznal   25.   januára   2005   opodstatnenosť   sťažnosti sťažovateľa na zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98 došlo k zbytočným prieťahom, keď sa ani po viac ako siedmich rokoch od podania návrhov vo veciach neuskutočnilo žiadne pojednávanie a okresný súd rozhodoval iba o otázke súdnych poplatkov. Postupom okresného súdu v označených konaniach bolo teda porušené základné právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

1.   Ústavný   súd   v nadväznosti   na   svoje   rozhodnutie   o porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veciach sp. zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 43/98 a 14 C 44/98 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy.

Hoci   ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.   V dôsledku   toho považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 75 000 Sk, pričom   svoju   žiadosť   odôvodnil   postupom   okresného   súdu   a   stavom   právnej   neistoty, v ktorom sa nachádza vzhľadom na dĺžku súdneho sporu. Pri určení sumy primeraného finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného súdu,   ktorý   vykazoval   znaky   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a   zohľadňujúc   konkrétne okolnosti prípadu možno sumu 40 000 Sk považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3.   Ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľovi   vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. Ž. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania 5 302 Sk za dva úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania   pred   ústavným   súdom,   vrátane   režijného   paušálu   za   tieto   úkony   (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2005