znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 43/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2003 prerokoval   sťažnosť   Mgr.   K.   Ö.,   bytom   B.,   a MUDr.   E.   Ö.,   bytom   K.,   zastúpených advokátom JUDr. Ing. K. K., K., vo veci porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 4   Ústavy   Slovenskej   republiky   a ich   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   úradu justičnej polície Policajného zboru v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-514/10-KN-2001/Ha a postupom Okresnej prokuratúry v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 847/2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Mgr.   K.   Ö.   a MUDr.   E.   Ö.   o d   m   i e   t   a   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. júla 2002 doručené podanie Mgr. K. Ö., bytom B., a MUDr. E. Ö. (ďalej len „sťažovatelia“), bytom K.,   zastúpených   advokátom   JUDr.   Ing.   K.   K.,   K.,   ktoré   bolo   označené   ako   „Sťažnosť v ústavnoprávnej veci za porušenie práva na súdnu ochranu“. Z jeho obsahu vyplynulo:„1)   Dňa   5.   8.   2001   Okresný   úrad   vyšetrovania   Policajného   zboru   v Komárne   – mjr. Ing. Ľ. H., vyšetrovateľ (ďalej len „štátny orgán I“), uznesením ČVS: OÚV-514/10- KN-2001/Ha začal trestné stíhanie a súčasne začal stíhať ako obvineného: R. N., bydlisko: K., za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 a 3 Trestného zákona.

Obeťou trestného činu sa stal M. Ö., bydlisko: K. Poškodenými sú rodičia obete: Mgr. K. Ö... a MUDr. E. Ö....

2) V období od 5. 8. 2001 do 27. 5. 2002 štátny orgán I v prípravnom konaní a) vypočul obvineného a dve osoby ako svedkov, ktorí sa spoločne s obvineným v osobným motorovým vozidlom prepravili na miesto činu a s ním tak isto spoločne v trojici z miesta činu odišli, b) vypočul ako svedka osobu, ktorému ukradnutie bicykla neznámou osobou predchádzalo trestnému činu, c) vykonal ohliadku miesta činu, d) nariadil pitvu mŕtvoly obete trestného činu, e) zabezpečil expertízne vyhodnotenie zaistených stôp.

Žiadne iné dôkazy sa nevykonali....

3) Dňa 13. 3. 2002 štátny orgán I oznámil splnomocnencovi poškodených: Ing. M. P.,   CSc.,   bydlisko:   N.   Z.   (ďalej   len   „splnomocnenec   poškodených“),   zmenu   právnej kvalifikácie konania obvineného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 a 3 Trestného   zákona   na   trestný   čin   ublíženia   na   zdraví   podľa   §   224   ods.   1   Trestného zákona....

4)   Dňa   27.   5.   2002   splnomocnenec   poškodených   podal   návrhy   na   doplnenie vyšetrovania v rozsahu bodov 1 až 20 záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 27. 5. 2002.

5)   Dňa   2.   7.   2002   Okresná   prokuratúra   v Komárne   –   JUDr.   M.   Z.,   okresný prokurátor (ďalej len „štátny orgán II“), podal na obvineného obžalobu za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 trestného zákona, sp. zn. Pv 847/2001.“

Sťažovatelia v tejto súvislosti namietali:„Vady opatrenia štátneho orgánu I

Opatreniu štátneho orgánu I v konaní vedenom pod č. OÚV-514/10-KN-2001/Ha vytýkam to, že odmietol návrhy splnomocnenca poškodeného na doplnenie vyšetrovania v rozsahu bodov 1 až 20 záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu svedkom – poškodeným zo dňa 27. 5. 2002....

Vady opatrenia štátneho orgánu II Opatreniu štátneho orgánu II v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 847/2001 vytýkam to, že   podal   obžalobu   bez   toho,   aby   vyšetrovateľovi   vrátil   vec   na   došetrenie   v rozsahu navrhovaného doplnenia vyšetrovania...

S poukazom   na   vytýkané   vady   v prípravnom   konaní   pociťujeme   ujmu   spôsobenú štátnym orgánom I a/alebo štátnym orgánom II najmä v tom, že:

1)   Odmietnutím   návrhu   na   doplnenie   vyšetrovania   v prípravnom   konaní   bolo porušené naše subjektívne právo   na to,   aby   sme si v trestnom konaní v plnom rozsahu uplatnili   naše   občianskoprávne   nároky   z trestného   činu,   najmä   objasnenie   všetkých okolností smrti nášho syna, ako aj náhradu za spôsobenú majetkovú a morálnu škodu.

2) Do náhrady za morálnu škodu patrí popri primeranom finančnom zadosťučinení nesporne   aj   zadosťučinenie   morálne,   ktoré   je   v trestnom   konaní   vyjadrené   v identite zisteného   a prejednávaného   skutku,   v jeho   právnom   posúdení,   ako   aj   v druhu   a výmere uloženého trestu. Výsledky prípravného konania neposkytujú v tomto smere úplné podklady pre konanie na súde.

3) Ak trestné konanie na súde prebehne len v rozsahu súčasne zisteného skutkového stavu veci v prípravnom konaní, nebude to zodpovedať materiálnej pravde, ktorá by mohla vyjsť najavo na podklade nami navrhovaného doplnenia vyšetrovania. Morálna satisfakcia obsiahnutá   v právnej   kvalifikácii   skutku   ako   ublíženie   na   zdraví   podľa   §   224   ods.   1 Trestného poriadku a trestná sadzba za tento skutok nebude preto adekvátna skutočnému neobjasnenému   konaniu   páchateľa   (prípadne   páchateľov),   spôsobu   a okolnostiam spáchania činu a jeho následkom voči nám ako poškodených.“

Sťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhli, aby :„Ústavný súd   Slovenskej   republiky   sťažnosť   v ústavnoprávnej   veci   sťažovateľa   I: Mgr.   K.   Ö.,  ...a   sťažovateľa   II:   MUDr.   E.   Ö.,  ...   na   štátny   orgán   I:   Okresný   úrad vyšetrovania Policajného zboru v Komárne – mjr. Ing. Ľ. H., vyšetrovateľ, a štátny orgán II: Okresná prokuratúra v Komárne – JUDr. M. Z., okresný prokurátor, za porušenie ich

a) práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

b) práva na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   súdom   zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych právach podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijal na ďalšie konanie a takto rozhodol:   Konaním štátneho orgánu I a/alebo štátneho orgánu II bolo porušené

a) právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

b)   právo   sťažovateľov   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľom   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk.“

Sťažovatelia doplnili a opravili svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2002. Na základe výzvy ústavného súdu zo 17. septembra 2002 sťažovatelia doplnili svoje podanie 8. októbra 2002 (doručené 9. októbra 2002) o splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a o ďalšie písomné dôkazy.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach upravujú ustanovenia § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“).   Ústavný   súd   preto   podľa   §   25   ods.   1 citovaného   zákona   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľov   a skúmal,   či   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (vrátane toho, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom orgánov činných v prípravnom konaní, a to

  - postupom Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Komárne (predtým Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Komárne) v konaní sp. zn. ČVS: OÚV-514/10-KN-2001/Ha tým, že Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru v Komárne odmietol návrh sťažovateľov na doplnenie vyšetrovania v prípravnom konaní, čím podľa nich bolo porušené ich (ako poškodených) „subjektívne právo na uplatnenie občianskoprávnych nárokov v trestnom konaní“, ako aj

  -   postupom Okresnej   prokuratúry   v Komárne   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. Pv 847/2001,   tým   že   okresný   prokurátor   podal   obžalobu   bez toho,   aby   vyšetrovateľovi vrátil vec na došetrenie v rozsahu navrhovanom sťažovateľmi.

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   „Každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy „Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“.

1. Základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno v spojení s čl. 51 ústavy domáhať len „v medziach zákonov“, ktoré ustanovenia čl. 46 ústavy vykonávajú (predovšetkým Trestný poriadok). Postup orgánu činného v trestnom konaní, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v trestnoprávnej veci - v tomto prípade odmietnutie návrhov na doplnenie vyšetrovania zo strany vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Komárne 27. mája 2002, pretože to nepovažuje za potrebné podľa § 166 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj nevrátenie veci vyšetrovateľovi   na   došetrenie   prokurátorom   Okresnej   prokuratúry   v   Komárne   v zmysle návrhu sťažovateľov ako poškodených osôb a podanie obžaloby podľa § 176 Trestného poriadku, nie je možné považovať za porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. za porušenie ich práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že namietaným postupom Okresného   úradu   justičnej   polície   Policajného zboru   v Komárne   a Okresnej   prokuratúry v Komárne nemohlo dôjsť k porušeniu tých základných práv a slobôd sťažovateľov, ktoré sťažovatelia označili (právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), a to pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označenými postupmi a základným právom, ktorého porušenie namietali. Možnosť porušenia označených práv prichádza do úvahy iba v štádiu konania a rozhodovania pred súdom,   a nie   v tomto   type   konania,   to   znamená,   že   predpokladá   štádium   rozvinutého súdneho procesu. Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 4 ústavy ústavný súd uvádza, že obsahom tohto   článku   nie   je   základné   právo,   ale   len   povinnosť   štátu   upraviť   podmienky a podrobnosti súdnej a inej ochrany zákonom, preto sťažnosť sťažovateľov je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2003