znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 429/2014-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., Cintorínska   2,   Šamorín,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jánom   Floriánom   Gajniakom, Advokátska kancelária, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   DEBUT,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., Cintorínska 2, Šamorín (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2005.  

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:„V predmetnej veci dňa 5. 12. 2005 podala obchodná spoločnosť DEBUT, s. r. o..., ako navrhovateľ, návrh o určenie spoluvlastníckeho podielu v zmysle paragrafov 136, 137, ods. 1, 2 Obč. zákonníka, s prihliadnutím k paragrafom 123 a 124 Obč. zákonníka.“

Sťažovateľka   následne   podrobne   popísala   chronológiu   úkonov   v   namietanej   veci a v ďalšom uviedla:

„Bezdôvodné   prieťahy   v   konaní   Okresného   súdu   Bratislava   I   sa   podľa   jeho jednotlivých   krokov   veľmi   ťažko   exaktne   vyznačuje,   pretože   spis   je   naprosto   chaoticky neusporiadaný,   obsahuje značný počet nezákonných,   listinami potvrdených krokov súdu voči navrhovateľovi...

Preto pre vyznačenie času bezdôvodných prieťahov v konaní v tejto veci bude asi správnejšie   vypočítať   celkový   rozsah   dátumov   od   navrhovateľovho   podania   žalobného návrhu   pretože   jednotlivé   úkony   súdu   vykazovali   také   vady,   čo   spôsobovali   zbytočné prieťahy v konaní, až po dnešné podanie i navrhovateľa na Ústavný súd SR...

Z vyššie uvedeného časového priebehu konania pred súdom vyplýva, že od podania žalobného   návrhu   navrhovateľom,   dňa   5.   12.   2005   až   po   deň   vytýčenia   prvého pojednávania vo veci dňa 6. 10. 2008 uplynulo 1035 dní...

Okresný súd Bratislava I, v nadväznosti na Krajský súd Bratislava boli nečinní spolu 2 643 dní, počas ktorých síce okresný súd realizoval niekoľko technických krokov, ale bez žiadneho pojednávania...

Túto   svoju   sťažnosť   zasielanú   na   Ústavný   súd   SR   na   postup   Okresného   súdu Bratislava I, podávame z toho dôvodu, že o ochrane nami označeného základného práva nerozhoduje iný súd a u súdu v priebehu 2643 dní... prejavil nedostatok tých procesných úkonov   v dôsledku   nesprávneho   posudzovania   meritu   veci,   dôsledkom   čoho   bolo   vážne poškodenie navrhovateľa súdom, hoci nejde o príliš zložitú vec...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., upravené v čl. 48, ods. 2) Ústavy SR v konaní vedenom pod spis. zn. 25C/115/2005 na Okresnom súde Bratislava I, porušené bolo

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   sa   prikazuje,   aby   po   meritórnom   rozhodnutí dovolacieho Najvyššieho súdu SR konal bez zbytočných prieťahov

3. DEBUT-u, s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-Eur,ktoré je Okresný súd Bratislava I, povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

4.   Ústavný súd SR priznáva obchodnej   spoločnosti   DEBUT;   s.   r. o úhradu trov konania   sumou   361,96Eur   vrátane   DPH,   ktoré   je   povinná   kancelária   Ústavného   súdu zaplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   Jána   Floriána   Gajniaka,   advokáta, Šafárikovo   nám.2,...   Bratislava   na   jeho   účet...   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   tvrdí,   že   k   porušeniu   jej   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2005.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   účastníka   konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným prieťahom   v   konaní   na   označenom   súde   už   nemohlo   dochádzať,   je   daný   dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ako vyplýva z obsahu spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zaobstaral, je zrejmé, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 115/2005 bolo skončené uznesením zo 16. júla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. apríla 2013.

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu smerujúcu proti postupu okresného súdu 22. mája 2013, teda v čase, keď o veci už konal Krajský súd v Bratislave, ktorý meritórne rozhodol uznesením sp. zn. 5 Co 636/2012 z 28. februára 2013. Je preto vylúčené, aby v označenom konaní okresného súdu mohlo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu dochádzať k porušovaniu sťažovateľkou označeného základného práva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2014