SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 429/2014-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., Cintorínska 2, Šamorín, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Floriánom Gajniakom, Advokátska kancelária, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2005 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., Cintorínska 2, Šamorín (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2005.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:„V predmetnej veci dňa 5. 12. 2005 podala obchodná spoločnosť DEBUT, s. r. o..., ako navrhovateľ, návrh o určenie spoluvlastníckeho podielu v zmysle paragrafov 136, 137, ods. 1, 2 Obč. zákonníka, s prihliadnutím k paragrafom 123 a 124 Obč. zákonníka.“
Sťažovateľka následne podrobne popísala chronológiu úkonov v namietanej veci a v ďalšom uviedla:
„Bezdôvodné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I sa podľa jeho jednotlivých krokov veľmi ťažko exaktne vyznačuje, pretože spis je naprosto chaoticky neusporiadaný, obsahuje značný počet nezákonných, listinami potvrdených krokov súdu voči navrhovateľovi...
Preto pre vyznačenie času bezdôvodných prieťahov v konaní v tejto veci bude asi správnejšie vypočítať celkový rozsah dátumov od navrhovateľovho podania žalobného návrhu pretože jednotlivé úkony súdu vykazovali také vady, čo spôsobovali zbytočné prieťahy v konaní, až po dnešné podanie i navrhovateľa na Ústavný súd SR...
Z vyššie uvedeného časového priebehu konania pred súdom vyplýva, že od podania žalobného návrhu navrhovateľom, dňa 5. 12. 2005 až po deň vytýčenia prvého pojednávania vo veci dňa 6. 10. 2008 uplynulo 1035 dní...
Okresný súd Bratislava I, v nadväznosti na Krajský súd Bratislava boli nečinní spolu 2 643 dní, počas ktorých síce okresný súd realizoval niekoľko technických krokov, ale bez žiadneho pojednávania...
Túto svoju sťažnosť zasielanú na Ústavný súd SR na postup Okresného súdu Bratislava I, podávame z toho dôvodu, že o ochrane nami označeného základného práva nerozhoduje iný súd a u súdu v priebehu 2643 dní... prejavil nedostatok tých procesných úkonov v dôsledku nesprávneho posudzovania meritu veci, dôsledkom čoho bolo vážne poškodenie navrhovateľa súdom, hoci nejde o príliš zložitú vec...“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., upravené v čl. 48, ods. 2) Ústavy SR v konaní vedenom pod spis. zn. 25C/115/2005 na Okresnom súde Bratislava I, porušené bolo
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby po meritórnom rozhodnutí dovolacieho Najvyššieho súdu SR konal bez zbytočných prieťahov
3. DEBUT-u, s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-Eur,ktoré je Okresný súd Bratislava I, povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
4. Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti DEBUT; s. r. o úhradu trov konania sumou 361,96Eur vrátane DPH, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Floriána Gajniaka, advokáta, Šafárikovo nám.2,... Bratislava na jeho účet... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdí, že k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2005.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným prieťahom v konaní na označenom súde už nemohlo dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ako vyplýva z obsahu spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zaobstaral, je zrejmé, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 115/2005 bolo skončené uznesením zo 16. júla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. apríla 2013.
Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu smerujúcu proti postupu okresného súdu 22. mája 2013, teda v čase, keď o veci už konal Krajský súd v Bratislave, ktorý meritórne rozhodol uznesením sp. zn. 5 Co 636/2012 z 28. februára 2013. Je preto vylúčené, aby v označenom konaní okresného súdu mohlo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu dochádzať k porušovaniu sťažovateľkou označeného základného práva.
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2014