znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 429/08-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   novembra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. O., P., zastúpeného advokátkou JUDr. A. D., P., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   na   primerané   hmotné   zabezpečenie   v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím S. p. č. 260 414 1670 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. O.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2008   doručená   sťažnosť   J.   O.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodnutím   S.   p.   (ďalej   len   „S.   p.“) č. 260 414 1670. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. októbra 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   poberateľom   starobného   dôchodku. Rozhodnutím S. p. č. 260 414 1670 z 19. januára 2007 bol jeho starobný dôchodok zvýšený. Podľa názoru sťažovateľa S. p. nesprávne vypočítala jeho priemerný mesačný zárobok, v dôsledku čoho bol nesprávne vypočítaný aj starobný dôchodok. Preto podal 16. februára 2007 proti rozhodnutiu S. p. návrh na jeho preskúmanie všeobecným súdom. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Sd 39/2007 z 11. júna 2007 bolo   rozhodnutie   S.   p.   potvrdené.   Sťažovateľ   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu odvolanie. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.   7   So   188/2007   z 11.   decembra   2007   bol   rozsudok krajského   súdu potvrdený.   Proti rozsudku najvyššieho súdu podal sťažovateľ dovolanie. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 29/2008 (sťažovateľ neuvádza dátum vydania uznesenia) bolo dovolacie konanie zastavené.

Keďže uvedenými podaniami sťažovateľ využil všetky právne prostriedky na to, aby sa dovolal spravodlivosti, týmto sa obracia na ústavný súd a žiada vydať nález, ktorým by bolo vyslovené porušenie označeného článku ústavy rozhodnutím S. p. č. 260 414 1670 z 19. januára 2007. Žiada vrátiť vec S. p. na nové konanie, priznať mu náhradu škody 2 000 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   označeného   základného   práva   S.   p.   rozhodnutím č. 260 414 1670 z 19. januára 2007.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Ústavnému súdu nie je presne známe, kedy bolo sťažovateľovi doručené napadnuté rozhodnutie S. p., avšak návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia podal sťažovateľ podľa vlastného tvrdenia 16. februára 2007. Znamená to, že rozhodnutie mu muselo byť doručené najneskôr 16. februára 2007. Preto sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 27. októbra 2008 bola podaná viac ako jeden a pol roka po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odhliadnuc od už uvedeného nie je ani v právomoci   ústavného súdu   posúdiť,   či napadnutým   rozhodnutím   S.   p.   došlo   k porušeniu   označeného   základného   práva.   Proti napadnutému rozhodnutiu bol totiž prípustný riadny opravný prostriedok,   a to návrh na preskúmanie rozhodnutia všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva. Bola teda daná právomoc   všeobecnému   súdu,   čo   vylučuje   v zmysle   zásady   subsidiarity   vyplývajúcej z čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu.

Pokiaľ sťažovateľ chcel dosiahnuť preskúmanie správnosti rozhodnutí všeobecných súdov o jeho veci, potom mala sťažnosť smerovať proti rozhodnutiu najvyššieho súdu.Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008