SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 429/08-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. O., P., zastúpeného advokátkou JUDr. A. D., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím S. p. č. 260 414 1670 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. O. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2008 doručená sťažnosť J. O., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím S. p. (ďalej len „S. p.“) č. 260 414 1670. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. októbra 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je poberateľom starobného dôchodku. Rozhodnutím S. p. č. 260 414 1670 z 19. januára 2007 bol jeho starobný dôchodok zvýšený. Podľa názoru sťažovateľa S. p. nesprávne vypočítala jeho priemerný mesačný zárobok, v dôsledku čoho bol nesprávne vypočítaný aj starobný dôchodok. Preto podal 16. februára 2007 proti rozhodnutiu S. p. návrh na jeho preskúmanie všeobecným súdom. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Sd 39/2007 z 11. júna 2007 bolo rozhodnutie S. p. potvrdené. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 So 188/2007 z 11. decembra 2007 bol rozsudok krajského súdu potvrdený. Proti rozsudku najvyššieho súdu podal sťažovateľ dovolanie. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 29/2008 (sťažovateľ neuvádza dátum vydania uznesenia) bolo dovolacie konanie zastavené.
Keďže uvedenými podaniami sťažovateľ využil všetky právne prostriedky na to, aby sa dovolal spravodlivosti, týmto sa obracia na ústavný súd a žiada vydať nález, ktorým by bolo vyslovené porušenie označeného článku ústavy rozhodnutím S. p. č. 260 414 1670 z 19. januára 2007. Žiada vrátiť vec S. p. na nové konanie, priznať mu náhradu škody 2 000 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažovateľ namieta porušenie označeného základného práva S. p. rozhodnutím č. 260 414 1670 z 19. januára 2007.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Ústavnému súdu nie je presne známe, kedy bolo sťažovateľovi doručené napadnuté rozhodnutie S. p., avšak návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia podal sťažovateľ podľa vlastného tvrdenia 16. februára 2007. Znamená to, že rozhodnutie mu muselo byť doručené najneskôr 16. februára 2007. Preto sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 27. októbra 2008 bola podaná viac ako jeden a pol roka po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Odhliadnuc od už uvedeného nie je ani v právomoci ústavného súdu posúdiť, či napadnutým rozhodnutím S. p. došlo k porušeniu označeného základného práva. Proti napadnutému rozhodnutiu bol totiž prípustný riadny opravný prostriedok, a to návrh na preskúmanie rozhodnutia všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva. Bola teda daná právomoc všeobecnému súdu, čo vylučuje v zmysle zásady subsidiarity vyplývajúcej z čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu.
Pokiaľ sťažovateľ chcel dosiahnuť preskúmanie správnosti rozhodnutí všeobecných súdov o jeho veci, potom mala sťažnosť smerovať proti rozhodnutiu najvyššieho súdu.Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. novembra 2008