SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 428/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životnápoisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom,Advokátska kancelária, Němcovej 22, Košice, vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva slobôd, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 166/2008a jeho uznesením z 24. novembra 2011, postupom Krajského súdu v Košiciach v konanívedenom pod sp. zn. 2 Co 22/2012 a jeho uznesením zo 14. marca 2013 a postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 36/2014 a jehouznesením z 26. februára 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľačl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len„listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 ústavypostupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 15 C 166/2008 a jeho uznesením z 24. novembra 2011, postupom Krajskéhosúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 22/2012a jeho uznesením zo 14. marca 2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 36/2014 a jeho uznesenímz 26. februára 2015.
Sťažovateľka v obsahu sťažnosti uviedla: „Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o postavení jeho sudcov a konaní pred ním v znení neskorších predpisov a aby o nej v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s tým, že o sťažnosti rozhodne takto:
1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 2 ústavy SR
• postupom Najvyššieho súdu SR v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Č1. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods 1 Listiny a Čl. 6 ods 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktornost konania garantované v Čl. 48 ods 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst 2 Listiny a to konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 2. 2015 sp. zn. 7Cdo/36/2014
• a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods 1 Listiny a Čl. 6 ods 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktornost konania garantované v Čl. 48 ods 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst 2 Listiny a to konaním a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 3. 2013 sp. zn. 2Co/22/2012
• a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods 1 Listiny a Čl. 6 ods 1 Dohovoru ako i právo na rovnosť účastníkov v konaní dané čl. 47 ods3 ústavy v spojení s Čl. 37 ods 3 Listiny a právo na kontradiktornost konania garantované v Čl. 48 ods 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst 2 Listiny a to konaním a rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 24. 11. 2011 pod sp. zn. 15C/166/2008
• porušené boli.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 2. 2015 sp. zn. 7Cdo/36/2014 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 3. 2013 sp. zn. 2Co/22/2012 a uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 24. 11. 2011 pod sp. zn. 15C/166/2008 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Gabriela Gulbiša, advokáta, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Najvyšší súd Slovenskej republiky platbu vykoná na číslo účtu, ktorý advokát JUDr. Gabriel Gulbiš oznámi dodatočne.“
V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla zoznam príloh pripojených k sťažnosti.
Sťažnosť nebola podpísaná sťažovateľkou, resp. jej štatutárnym orgánom oprávnenýmkonať za sťažovateľku, ani jej právnym zástupcom v zmysle priloženého splnomocneniaz 15. mája 2015, ktorým sťažovateľka splnomocnila na zastupovanie v konaní predústavným súdom advokáta JUDr. Gabriela Gulbiša.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí spĺňať všeobecné náležitostipodľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 50 zákona o ústavnom súde:„(1) Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovaťoznačenie,
ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili...“
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, žesťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, nespĺňazákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdomustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu, neobsahuje žiadne odôvodnenie, nieje podpísaná sťažovateľkou (jej štatutárnym orgánom) ani jej zvoleným právnym zástupcom.Z obsahu sťažnosti nie je zrejmé, v čom sťažovateľka vidí porušenie svojich v petiteoznačených práv.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobodysa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať nielen právneoznačením článkov ústavy alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo(IV. ÚS 124/08). V petite sťažnosti sú síce označené články ústavy, listiny a dohovoru, ktorémali byť postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu v označenýchkonaniach porušené, avšak sťažovateľka ničím neodôvodnila namietané porušenie ňouoznačených práv. V sťažnosti absentuje okrem opísania skutkového stavu aj právnaargumentácia a právne posúdenie predloženého sporu.
V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súdpripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúžiinštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšejrozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzujenedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom.“
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietolpodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015