znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 428/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životnápoisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom,Advokátska   kancelária,   Němcovej   22,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   jejzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva slobôd,   ako   aj   jej   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 166/2008a jeho uznesením z 24. novembra 2011, postupom Krajského súdu v Košiciach v konanívedenom   pod   sp.   zn.   2   Co   22/2012   a jeho   uznesením   zo   14.   marca   2013   a postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 36/2014 a jehouznesením z 26. februára 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Rapid   life   životná   poisťovňa,   a.   s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľačl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len„listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v spojení   s čl.   2   ods.   2,   čl.   144   a čl.   152   ods.   4   ústavypostupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenompod sp. zn. 15 C 166/2008 a jeho uznesením z 24. novembra 2011, postupom Krajskéhosúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 22/2012a jeho uznesením zo 14. marca 2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 36/2014 a jeho uznesenímz 26. februára 2015.

Sťažovateľka v obsahu sťažnosti uviedla: „Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o postavení jeho sudcov a konaní pred ním v znení neskorších predpisov a aby o nej v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s tým, že o sťažnosti rozhodne takto:

1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   ako   i   právo   sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 2 ústavy SR

• postupom Najvyššieho súdu SR v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Č1. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil   sťažovateľove   základné   a   ústavne   práva   na   spravodlivé   prejednanie   veci garantované Čl. 46 ods 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods 1 Listiny a Čl. 6 ods 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktornost konania garantované v Čl. 48 ods 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst 2 Listiny a to konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 2. 2015 sp. zn. 7Cdo/36/2014

• a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods 1 Listiny a Čl. 6 ods 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktornost konania garantované v Čl. 48 ods 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst 2 Listiny a to konaním a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 3. 2013 sp. zn. 2Co/22/2012

• a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods 1 Listiny a Čl. 6 ods 1 Dohovoru ako i právo na rovnosť účastníkov v konaní   dané   čl.   47   ods3   ústavy   v   spojení   s   Čl.   37   ods   3   Listiny   a   právo   na kontradiktornost konania garantované v Čl. 48 ods 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst 2 Listiny a to konaním a rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 24. 11. 2011 pod sp. zn. 15C/166/2008

• porušené boli.

2.   Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   zo   dňa 26. 2. 2015   sp.   zn. 7Cdo/36/2014   a   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   zo   dňa   14.   3.   2013   sp.   zn. 2Co/22/2012   a   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   24.   11.   2011   pod   sp.   zn. 15C/166/2008 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur, ktorú   je   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   povinný   vyplatiť   na   účet   JUDr.   Gabriela Gulbiša,   advokáta,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu.   Najvyšší   súd Slovenskej republiky platbu vykoná na číslo účtu, ktorý advokát JUDr. Gabriel Gulbiš oznámi dodatočne.“

V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla zoznam príloh pripojených k sťažnosti.

Sťažnosť nebola podpísaná sťažovateľkou, resp. jej štatutárnym orgánom oprávnenýmkonať za sťažovateľku, ani jej právnym zástupcom v zmysle priloženého splnomocneniaz 15.   mája   2015,   ktorým   sťažovateľka   splnomocnila   na   zastupovanie   v konaní   predústavným súdom advokáta JUDr. Gabriela Gulbiša.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“) každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí spĺňať všeobecné náležitostipodľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 50 zákona o ústavnom súde:„(1)   Sťažnosť   okrem   všeobecných   náležitostí   uvedených   v   §   20   musí   obsahovaťoznačenie,

ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili...“

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, žesťažovateľka   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   –   advokátom,   nespĺňazákonom   predpísané   náležitosti   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdomustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu, neobsahuje žiadne odôvodnenie, nieje podpísaná sťažovateľkou (jej štatutárnym orgánom) ani jej zvoleným právnym zástupcom.Z   obsahu   sťažnosti   nie   je   zrejmé,   v   čom   sťažovateľka   vidí   porušenie   svojich   v petiteoznačených práv.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobodysa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať nielen právneoznačením   článkov   ústavy   alebo   inej   medzinárodnej   zmluvy,   ale   aj   skutkovo(IV. ÚS 124/08). V petite sťažnosti sú síce označené články ústavy, listiny a dohovoru, ktorémali   byť   postupom   okresného   súdu,   krajského   súdu   a najvyššieho   súdu   v označenýchkonaniach   porušené,   avšak sťažovateľka   ničím   neodôvodnila   namietané   porušenie   ňouoznačených   práv.   V sťažnosti   absentuje   okrem   opísania   skutkového   stavu   aj   právnaargumentácia a právne posúdenie predloženého sporu.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súdpripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúžiinštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšejrozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzujenedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania(napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   zneníneskorších   predpisov   advokát   je   povinný   dôsledne   využívať   všetky   právne   prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom.“

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietolpodľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015