znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 428/08-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   novembra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť L. N., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   a na   inú   právnu   ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   v spojení   s čl.   12   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Košice I pod sp. zn. ORP-197/2-OVK-K1-2006,   Okresnou   prokuratúrou   Košice   I pod   sp.   zn.   3 Pv 297/06, Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 2 T 21/2007, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky   pod   sp.   zn.   XV/1   Pz   100/08-5   a   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky pod sp. zn. 6468/08-61/D/328 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. N.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra 2008   doručená   sťažnosť   L.   N.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného   práva na súdnu   ochranu   a na inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46 ods. 1   a 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Košice I (ďalej len „polícia“) pod sp. zn. ORP- 197/2-OVK-K1-2006, Okresnou prokuratúrou Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. 3 Pv 297/06, Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 T 21/2007,   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“)   pod   sp.   zn.   XV/1   Pz   100/08-5   a Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pod sp. zn. 6468/08-61/D/328. Sťažnosť bola podaná osobne do podateľne ústavného súdu 17. októbra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený 29. decembra 2005 podal polícii trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu J. U. (ďalej len „páchateľ“). Uznesením polície sp. zn. ORP-197/2-OVK-K1-2006 z 30. júna 2006 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie M. D., Ľ. D. a Ľ. T. (ďalej len „obvinení“). Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 18. júla 2006. Sťažovateľ podal proti nemu sťažnosť z dôvodu, že obvinených nepoznal a nikdy s nimi nejednal. Jednal iba s páchateľom. Uznesením okresnej prokuratúry   sp.   zn.   3 Pv   297/06   z 22.   augusta   2006   bola   sťažnosť   zamietnutá   ako nedôvodná.   Podaním   z 20. septembra   2006   požiadal   sťažovateľ   o preskúmanie   postupu polície.   Namietal,   že   stíhaný   by   mal   byť   jedine   páchateľ.   Keďže   nedostal   odpoveď, 24. januára 2007 podal okresnej prokuratúre sťažnosť pre neodôvodnené prieťahy v konaní vedenom   políciou.   Zamietavú   odpoveď   dostal   22.   februára   2007.   S odpoveďou   nebol spokojný,   preto   2. marca   2007   požiadal   o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   podnetov. Podľa odpovede okresnej prokuratúry zo 6. marca 2007 o jeho návrhoch na doplnenie dokazovania nebolo možné rozhodnúť, lebo už bola vo veci podaná obžaloba. Sťažovateľ sa neuspokojil ani s touto odpoveďou, a preto 27. marca 2007 podal okresnej prokuratúre sťažnosť.   Z jej   odpovede   z 20.   apríla   2007   vyplynulo,   že   dokazovanie   navrhované sťažovateľom   nie   je   potrebné   vykonať.   Podaním   zo   7.   mája   2007   sa   sťažovateľ   ako poškodený domáhal preskúmania zákonnosti vybavenia svojich predchádzajúcich podnetov. Z odpovede   okresnej   prokuratúry   doručenej   2.   júla   2007   vyplývalo,   že   obžaloba   na obvinených bola podaná ešte 8. februára 2007. Tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého jednal s páchateľom, a nie s obvinenými, ostalo bez povšimnutia. Trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 2 T 21/2007 z 18. mája 2007 boli dvaja obvinení uznaní vinnými z trestného činu podvodu. Sťažovateľ podal proti trestnému rozkazu odpor, v ktorom naďalej trval na tom,   že   súdený   a odsúdený   by   mal   byť   páchateľ.   Ani   okresný   súd   nevykonal   dôkazy navrhované sťažovateľom. Jeden z obvinených bol napokon 19. októbra 2007 oslobodený spod obžaloby. Sťažovateľ podal aj proti tomuto rozsudku opravný prostriedok, o ktorom dosiaľ   nebolo   rozhodnuté.   Urobil   tak   pre   absenciu   výroku   o vine   a treste   páchateľa. Požiadal tiež generálnu prokuratúru o podanie dovolania proti rozsudku okresného súdu z rovnakého dôvodu. Generálna prokuratúra dostala podnet 10. marca 2008 a postúpila ho ministerstvu. Podľa stanoviska ministerstva sp. zn. 6468/08-61/D/328 z 5. septembra 2008, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 16. septembra 2008, nie je možné podať proti rozsudku okresného súdu dovolanie vzhľadom na uplynutie zákonnej trojmesačnej lehoty.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy v konaní vedenom políciou pod sp. zn. ORP-197/2-OVK-K1-2006, okresnou prokuratúrou pod sp. zn. 3 Pv 297/06, okresným súdom pod sp. zn. 2 T 21/2007, generálnou prokuratúrou pod sp. zn. XV/1 Pz 100/08 a ministerstvom pod sp. zn. 6468/08-61/D/328 s tým,   aby   sa   polícii   prikázalo   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   zakázalo   jej pokračovať v porušovaní základného práva, ako aj obnoviť stav pred porušením základného práva, ktorý vznikol po podaní trestného oznámenia. Požaduje tiež finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk a náhradu trov konania v sume 6 632 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v časti   smerujúcej   proti   polícii,   okresnej   prokuratúre,   okresnému   súdu a generálnej prokuratúre treba považovať za oneskorene podanú.

Vo   vzťahu   ku   konaniam   vedeným   políciou   pod   sp.   zn.   ORP-197/2-OVK-K1-06 a okresnou prokuratúrou pod sp. zn. 3 Pv 297/06 nie je ústavnému súdu presne známe, kedy bolo   policajné   vyšetrovanie   ukončené   a kedy   došlo   k odovzdaniu   spisu   okresnej prokuratúre. Naproti tomu sám sťažovateľ uvádza, že z listu okresnej prokuratúry z 2. júla 2007   vyplývalo,   že   obžaloba   okresnému   súdu   bola   podaná   8.   februára   2007.   Z toho vyplýva,   že   polícia   svoju   prácu   vo   veci   sp.   zn.   ORP-197/2-OVK-K1-06   ukončila   pred 8. februárom 2007 a okresná prokuratúra vo veci sp. zn. 3 Pv 297/06 zasa 8. februára 2007. Preto   sťažnosť   podaná   osobne   do   podateľne   ústavného   súdu   17.   októbra   2008   je oneskorená.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 2 T 21/2007 ústavný súd uvádza, že podľa údajov sťažovateľa konanie bolo ukončené rozsudkom z 19. októbra 2007, ktorý bol sťažovateľovi doručený 3. januára 2008. Aj v tomto prípade treba preto sťažnosť považovať za oneskorene podanú.

K rovnakému záveru treba dospieť aj vo vzťahu ku konaniu vedenému generálnou prokuratúrou   pod   sp.   zn.   XV/1   Pz   100/08.   V tomto   prípade   podľa   údajov   sťažovateľa generálna prokuratúra postúpila podnet sťažovateľa na podanie dovolania ešte 10. marca 2008 ministerstvu. To znamená, že namietaná aktivita generálnej prokuratúry sa ukončila uvedeného dňa. Preto sťažnosť mala byť podaná najneskôr do dvoch mesiacov od tohto dňa, ak mala byť podaná v zákonnej lehote.

Odlišná   je   situácia   vo   vzťahu   k tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu vedenému   ministerstvom   pod   sp.   zn.   6468/08-61/D/328.   Keďže   stanovisko   ministerstva z 5. septembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené podľa vlastného tvrdenia 16. septembra 2008, treba sťažnosť v tejto časti považovať za včas podanú. Ústavný súd ju však považuje sčasti za zjavne neopodstatnenú a sčasti nie je v jeho právomoci o nej rozhodnúť.

V súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy ministerstvo dospelo k záveru, že neprichádza do úvahy podanie dovolania pre uplynutie zákonnej trojmesačnej lehoty. Správnosť údajov týkajúcich sa počítania tejto lehoty sťažovateľ nespochybňuje. Tvrdí totiž, že jeho cieľom bolo dosiahnuť, aby bol trestne stíhaný páchateľ.

Ústavný   súd   považuje   postup   ministerstva   za   zákonný.   Ministerstvo   totiž   nemá nijakú právomoc pri rozhodovaní o tom, proti komu bude začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie.   Prípadným   podaním   dovolania   by   sa   preto   vôbec   nemohol   dosiahnuť   cieľ sledovaný sťažovateľom.

Táto časť sťažnosti je preto zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s namietaným porušením práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zo strany ministerstva nie je daná právomoc ústavného súdu.

Podľa § 250t ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Ministerstvo je nepochybne orgánom verejnej správy (nie je všeobecným súdom). Preto v prípade prieťahov (nečinnosti) z jeho strany sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom v rámci správneho   súdnictva   (piata   časť   štvrtá   hlava   Občianskeho   súdneho   poriadku).   Tým   je zároveň vzhľadom na subsidiaritu právomoci ústavného súdu vyplývajúcu z čl. 127 ods. 1 ústavy vylúčená jeho právomoc.

Nad rámec už uvedeného možno dodať, že sťažovateľovi nič nebráni, aby požiadal príslušnú   krajskú   prokuratúru,   resp.   generálnu   prokuratúru   o preskúmanie   správnosti postupu   polície   a okresnej   prokuratúry,   ktoré   nerozhodli   o začatí   trestného   stíhania a vznesení obvinenia proti páchateľovi, teda voči tej osobe, ktorú podľa názoru sťažovateľa je namieste trestne stíhať, súdiť a odsúdiť.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008