znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 426/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Š.,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S 9/2010-36 z 31. marca 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2010 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej práva na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 S 9/2010-36 z 31. marca 2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. júla 2010.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom doručeným krajskému súdu 1. februára 2010 domáhala v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku vyslovenia povinnosti konať a rozhodnúť vo veci jej odvolania proti rozhodnutiu Správy katastra v P. (ďalej len „správa   katastra“)   č.   C   22/09   z 21.   októbra   2009,   ktorým   správa   katastra   rozhodla o námietke   sťažovateľky   v konaní   podľa   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov tak, že námietke nevyhovela. Sťažovateľka proti rozhodnutiu správy katastra   podala   9.   novembra   2009   odvolanie,   o ktorom   Katastrálny   úrad   v T.   rozhodol 24. januára 2010. Krajský súd konanie o návrhu sťažovateľky uznesením č. k. 11 S 9/2010-36 z 31. marca 2010 zastavil, pretože odpadli dôvody na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľky: „Uznesením Krajského súdu v Trenčíne 11S/9/2010 zo dňa 31.03.2010... bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... výrokom o zastavení konania.“ Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd zrušil namietané uznesenie krajského súdu a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

Pretože   sťažnosť   nespĺňala   náležitosti   podľa   §   20   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“),   ústavný   súd   výzvou   z   24.   augusta   2010   vyzval   sťažovateľku   na predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta   na   jej   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným súdom v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň ju upozornil, že ak nepredloží splnomocnenie   v   uvedenej   lehote,   ústavný   súd   môže   jej   sťažnosť   pri   predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   túto   výzvu   sťažovateľka   reagovala podaním   z 9.   septembra   2010   doručeným ústavnému   súdu   14.   septembra   2010,   ku   ktorému   pripojila   diplom   ako   potvrdenie o absolvovaní   celoživotného   vzdelávania   na   Univerzite   tretieho   veku   pri   Univerzite Komenského   v Bratislave   v študijnom   odbore   „právo“.   Podľa   názoru   sťažovateľky: „Nakoľko som absolvovala právo na UK Bratislava som dostatočne vzdelaná po právnej stránke, aby som sa na konaniach zastupovala sama.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že v prípade   nepredloženia   splnomocnenia   môže   byť   jej   sťažnosť   odmietnutá,   toto splnomocnenie v lehote určenej ústavným súdom nepredložila dôvodiac tým, že vzhľadom na to, že má právnické vzdelanie, je dostatočne kvalifikovaná na to, aby sa v konaní pred ústavným súdom zastupovala sama.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd opierajúc sa   o svoju   konštantnú   judikatúru   (podobne   III.   ÚS   37/02, I. ÚS 93/02 a I. ÚS 125/03) konštatuje, že ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje   upustiť   v konaní   pred   ústavným   súdom   od   splnenia   procesnej   podmienky povinného   právneho   zastúpenia   advokátom,   a to   ani   v prípadoch,   ak   sťažovateľ   má právnické vzdelanie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľku, že v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jej sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľka v lehote určenej ústavným súdom a ani do dňa jej predbežného prerokovania splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepredložila, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2010