SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 426/2010-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S 9/2010-36 z 31. marca 2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2010 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 S 9/2010-36 z 31. marca 2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. júla 2010.
Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom doručeným krajskému súdu 1. februára 2010 domáhala v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku vyslovenia povinnosti konať a rozhodnúť vo veci jej odvolania proti rozhodnutiu Správy katastra v P. (ďalej len „správa katastra“) č. C 22/09 z 21. októbra 2009, ktorým správa katastra rozhodla o námietke sťažovateľky v konaní podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov tak, že námietke nevyhovela. Sťažovateľka proti rozhodnutiu správy katastra podala 9. novembra 2009 odvolanie, o ktorom Katastrálny úrad v T. rozhodol 24. januára 2010. Krajský súd konanie o návrhu sťažovateľky uznesením č. k. 11 S 9/2010-36 z 31. marca 2010 zastavil, pretože odpadli dôvody na ďalšie konanie.
Podľa názoru sťažovateľky: „Uznesením Krajského súdu v Trenčíne 11S/9/2010 zo dňa 31.03.2010... bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... výrokom o zastavení konania.“ Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd zrušil namietané uznesenie krajského súdu a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.
Pretože sťažnosť nespĺňala náležitosti podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd výzvou z 24. augusta 2010 vyzval sťažovateľku na predloženie splnomocnenia pre advokáta na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň ju upozornil, že ak nepredloží splnomocnenie v uvedenej lehote, ústavný súd môže jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na túto výzvu sťažovateľka reagovala podaním z 9. septembra 2010 doručeným ústavnému súdu 14. septembra 2010, ku ktorému pripojila diplom ako potvrdenie o absolvovaní celoživotného vzdelávania na Univerzite tretieho veku pri Univerzite Komenského v Bratislave v študijnom odbore „právo“. Podľa názoru sťažovateľky: „Nakoľko som absolvovala právo na UK Bratislava som dostatočne vzdelaná po právnej stránke, aby som sa na konaniach zastupovala sama.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jej sťažnosť odmietnutá, toto splnomocnenie v lehote určenej ústavným súdom nepredložila dôvodiac tým, že vzhľadom na to, že má právnické vzdelanie, je dostatočne kvalifikovaná na to, aby sa v konaní pred ústavným súdom zastupovala sama.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru (podobne III. ÚS 37/02, I. ÚS 93/02 a I. ÚS 125/03) konštatuje, že ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje upustiť v konaní pred ústavným súdom od splnenia procesnej podmienky povinného právneho zastúpenia advokátom, a to ani v prípadoch, ak sťažovateľ má právnické vzdelanie.
Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľku, že v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jej sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľka v lehote určenej ústavným súdom a ani do dňa jej predbežného prerokovania splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepredložila, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2010