znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 426/09-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., S., vo veci porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Humenné   pod   sp.   zn. 19 P 188/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. O. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra 2009   doručená   sťažnosť   JUDr.   O.   M.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), vo veci   porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 19 P 188/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. novembra 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ   je účastníkom   konania vo   veci   úpravy   práv a povinností k mal. A. M. vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 P 188/2007. Vec bola pôvodne vedená Okresným súdom Kežmarok, ktorý sťažovateľovi v dôsledku jeho úplnej hluchoty ustanovil opatrovníka¬advokáta JUDr. P. Sťažovateľ s tým súhlasil, lebo uvedený advokát   ho   obhajoval   aj   v jeho   trestnej   veci.   JUDr.   P.   sa   však   písomným   podaním adresovaným Okresnému súdu Kežmarok opatrovníctva vzdal. Následne bola vec prikázaná okresnému   súdu.   Okresný   súd   Kežmarok   o odvolaní   JUDr.   P.   z funkcie   opatrovníka nerozhodol. Po prikázaní veci okresný súd konal v roku 2007 bez toho, aby včas rozhodol o odvolaní JUDr. P., resp. o ustanovení nového opatrovníka. Za tohto stavu vydal okresný súd predbežné opatrenie, ktoré nebolo sťažovateľovi, ale ani JUDr. P. doručené. Nebolo doručené ani neskôr údajne ustanovenej opatrovníčke advokátke JUDr. Š. Okresný súd vraj 27.   júna   2007   rozhodol   o odvolaní   JUDr.   P.,   avšak   ani   toto   rozhodnutie   nebolo sťažovateľovi   nikdy   doručené.   Rovnako   toho   istého   dňa   okresný   súd   údajne   ustanovil sťažovateľovi za opatrovníčku JUDr. Š. Je zrejmé, že v tom čase ešte uznesenie o odvolaní JUDr. P. nemohlo byť právoplatné. Sťažovateľovi nie je známe, či o odvolaní JUDr. P. a ustanovení   JUDr.   Š.   sa   rozhodlo   súčasne   jedným   uznesením   či   dvoma,   lebo   tieto rozhodnutia mu doručené neboli. Dňa 27. júna 2007 okresný súd údajne rozhodol aj vo veci predbežného   opatrenia,   ktoré   takisto   nebolo   sťažovateľovi,   ale   ani   jeho   opatrovníkom doručené. Navyše v tom čase ani JUDr. P., ale ani JUDr. Š. nebolo možné považovať za opatrovníkov   sťažovateľa.   JUDr.   P.   totiž   od   opatrovníctva   odstúpil   a JUDr.   Š.   pred nadobudnutím   právoplatnosti   uznesenia   o odvolaní   JUDr.   P.   nemohla   mať   postavenie opatrovníčky. Ak podľa názoru okresného súdu bolo u sťažovateľa pre sluchovú poruchu nutné   opatrovníctvo   v osobe   advokáta,   potom   došlo   k porušeniu   jeho   práva   na   právnu pomoc. Dňa 27. júna 2007 totiž sťažovateľ evidentne žiadneho opatrovníka v súlade so zákonom nemal. Ako to vyplýva z listov JUDr. Š. z 31. augusta 2007 a 27. septembra 2007, uznesenie o predbežnom opatrení jej nebolo doručené. Preto sa predbežné opatrenie nikdy nemohlo   stať   právoplatným.   Napriek   tomu   však   okresný   súd   vyznačil   právoplatnosť a sťažovateľ   nemal   a nemá   ani   dnes   možnosť   podať   proti   nemu   odvolanie.   Uznesenie o predbežnom   opatrení,   ktorým   bol   maloletý   syn   sťažovateľa   zverený   do   starostlivosti matky   a sťažovateľ   bol   zaviazaný   na   platenie   výživného,   bolo   teda   urobené   v rozpore s čl. 47 ods. 2 ústavy. Na druhej strane je však diskutabilné, či postup okresného súdu vo veci ustanovenia opatrovníka bol v súlade so zákonom a s čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že je síce obojstranne úplne hluchý, ale dokáže dokonale hovoriť. Takúto situáciu Občiansky súdny poriadok nepredpokladá, pretože nejde o postulačnú vadu. Sťažovateľ má známe miesto pobytu a netrpí ani duševnou poruchou. Za tohto stavu mu teda opatrovník nemal byť ustanovený. Každý účastník súdneho konania, a to aj vo veciach predbežného opatrenia, má právo vyjadriť sa k dôkazom a rozhodnutiam vo veci samej. Nedoručenie rozhodnutia vo veci predbežného opatrenia sťažovateľovi, ktorý k   27.   júnu   2007   nemal   zákonným   spôsobom   ustanoveného   opatrovníka,   hoci   to   súd považoval   za   potrebné,   je   porušením   základného   práva   sťažovateľa   na   právnu   pomoc. Navyše,   ak   opatrovník   vôbec   nemal   byť,   resp.   vôbec   nebol   ustanovený   v súlade   so zákonom,   potom   bolo   porušené   aj právo   sťažovateľa   vyjadriť   sa   ku   všetkým   dôkazom a môcť   konať   ako   účastník   konania.   Sťažovateľ   sa   pred   podaním   sťažnosti   opakovane márne domáhal doručenia uznesenia o predbežnom opatrení z 27. júna 2007. Napokon ho dostal v roku 2009 iba v kópii s vyznačenou právoplatnosťou. Sťažovateľ sa dostal aj do nerovného   postavenia   v porovnaní   s matkou   maloletého   dieťaťa,   lebo   tejto,   resp.   jej právnemu zástupcovi, okresný súd svoje rozhodnutie doručil.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 19 P 188/2007 s tým, aby uznesenie z 27. júna 2007 bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €. V rámci požiadavky   na   ustanovenie   právneho   zástupcu   ústavným   súdom   navrhuje,   aby   trovy právneho zastúpenia uhradil ústavný súd s tým, že okresný súd bude povinný tieto výdavky štátu nahradiť.

Z prípisu JUDr. P. zo 14. marca 2006 adresovaného Okresnému súdu   Kežmarok vyplýva,   že   uznesením   z 25.   novembra   2005   bol   bez   svojho   súhlasu   ustanovený   za opatrovníka   mal.   A.   M.   Vzhľadom   na   to,   že   v tom   čase   ešte   obhajoval   sťažovateľa, ustanovenie   za   opatrovníka   nekomentoval.   Keďže   došlo   k zmene   situácie   a sťažovateľ nesúhlasil, aby ho JUDr. P. ďalej obhajoval, a ani JUDr. P. nechcel ďalej zastupovať syna sťažovateľa v súdnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, požiadal, aby sa toto oznámenie vzalo na vedomie a mal. dieťaťu bol ustanovený iný opatrovník.

Z listu JUDr. Š. z 27. septembra 2007 adresovaného sťažovateľovi vyplýva inter alia, že po ustanovení za opatrovníčku sťažovateľa nahliadla 18. septembra 2007 do súdneho spisu a zistila, že bolo vydané predbežné opatrenie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a o určení výživného pre sťažovateľa vo výške 681 Sk. Toto uznesenie jej nebolo doručené, takže ani nemohla podať proti nemu odvolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podstatou   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   podľa   ktorého   27.   júna   2007   mal okresný   súd   vydať pod   sp.   zn.   19   P   188/2007   predbežné   opatrenie,   ktoré   však   nebolo sťažovateľovi, ale ani JUDr. P. či JUDr. Š. ako do úvahy prichádzajúcim opatrovníkom sťažovateľa   doručené,   no napriek   tomu   okresný   súd   považuje   uznesenie   o predbežnom opatrení   za   právoplatné.   Navyše,   podľa   názoru   sťažovateľa   vôbec   nebolo   namieste ustanoviť mu opatrovníka.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že na základe tvrdení sťažovateľa prichádza do úvahy, aby podal proti predbežnému opatreniu odvolanie. Ak je totiž pravdou, že predbežné opatrenie nebolo ani jemu, ale ani opatrovníkovi doručené, potom nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť a zákonná lehota na podanie odvolania nemohla ani začať plynúť. Právo účastníka konania na podanie odvolania nemožno zmariť tým, že všeobecný súd vyznačí právoplatnosť rozhodnutia, ktoré v skutočnosti právoplatné nie je. Dokonca aj v prípade, že predbežné opatrenie bolo opatrovníkovi doručené, prichádza do úvahy, aby sťažovateľ   podal   proti   nemu   odvolanie,   pretože   namieta,   že   zákonné   podmienky   na ustanovenie opatrovníka neboli v jeho prípade splnené. Teda vlastne tvrdí, že predbežné opatrenie   nebolo   dosiaľ   doručené   legitimovanej   osobe.   Preto   ani   v tejto   alternatíve   by odvolacia lehota dosiaľ nezačala plynúť.

Berúc do úvahy už uvedené skutočnosti právomoc poskytnúť ochranu označeným právam   sťažovateľa   má   príslušný   krajský   súd   v odvolacom   konaní.   Tým   je   zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 15. decembra 2009