znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 425/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., P., zastúpenej advokátom JUDr. M. F., Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 S 6/2012 z 15. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 9. mája 2013 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 S 6/2012 z 15. februára 2013.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Konaním, ktorým došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky, je rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 S 6/2012 z 15. 02. 2013. Rozsudok   Krajského   súdu   v   Prešove   nadobudol   právoplatnosť   dňa   07.   03.   2013. Sťažovateľka sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 30. januára 2012 domáhala,   aby   súd   určil,   že   odporkyňa   (Správa   katastra   P.)   je   povinná   nepokračovať v porušovaní   práva navrhovateľky,   obnoviť   stav pred   zásahom a   zrušiť záznam -   zápis na LV, k. ú. P., v častí C ťarchy: vecné bremeno - právo stavby - cintorín, cestná, miestna a účelová komunikácia...

Sťažovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že je výlučnou vlastníckou vyššie uvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., zapísaných na LV.

Sťažovateľka poukázala na to, že dňa 23. 08. 2011 zistila, že Správa katastra P. zapísala na LV v kat. území P. vecné bremeno tak, ako už bolo vyššie citované, v rozpore s § 4   ods.   1   zákona č.   66/2009 Z.   z.   Sťažovateľka zdôraznila,   že vecné   bremeno   v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká vo verejnom záujme iba vtedy, ak ide o stavbu   povolenú   podľa   platných   právnych   predpisov,   čo   mesto   P.   v návrhu   na   zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností nepreukázalo.

Sťažovateľka namietala, že k zápisu vecného bremena sú nevyhnutné listiny, ktoré preukazujú, potvrdzujú právo k nehnuteľnostiam, a to, že stavby: cintorín a dokonca aj miestna komunikácia, ku ktorej Správa katastra P. zapísala vecné bremeno, boli povolené podľa platných právnych predpisov a takýmito listinami sú: územné rozhodnutie, stavebné povolenie, súhlas vlastníka pozemku a kolaudačné rozhodnutie. Podľa sťažovateľky Správa katastra P. sa mýli, pokiaľ tvrdí, že právo vecného bremena v prospech vlastníka stavby vzniká predložením návrhu na zápis a nie aj preukázaním, že ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov.

Podľa   sťažovateľky   stavebník nemal v čase   stavby cintorína k   pozemku...   žiadne právo, ktoré by ho oprávňovalo na vykonanie stavby. Vlastníkom pozemku bola fyzická osoba M. M., rod. B., po ktorej smrti zdedila túto nehnuteľnosť... jej dcéra MUDr. V. K. Mesto P. a ani MsNV P. nikdy neboli vlastníkmi predmetných pozemkov, teraz vo vlastníctve sťažovateľky, na ktorých sa nachádza stavba cintorína a cestnej komunikácie.“

Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že   «Stavby   cintorína   a   cestnej   komunikácie   boli postavené na sporných pozemkoch bez súhlasu vlastníka pozemkov. Tieto stavby zriadilo MsNV P.

Podľa   legislatívy   platnej   v   čase   výstavby   cintorína,   neoprávnenú   stavbu   mohol zriadiť iba občan (§ 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného do 01. 01. 1992). Pokiaľ teda zriadila stavbu tzv. socialistická organizácia bez toho, aby mala k zriadeniu stavby na cudzom pozemku riadny právny titul, nebolo možné túto stavbu vyporiadať podľa § 221 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného v znení pred novelou č. 50/1991 Sb.. To však neznamenalo, že by takáto stavba bola oprávnená.

Podľa sťažovateľky postupom Správy katastra P. - zapísaním vecného bremena došlo k hrubému zásahu do vlastníckych práv sťažovateľky, a to práva vlastniť a pokojne užívať svoj majetok, čo vyplýva ako zo samotného znenia ustanovenia § 151n ObčZ, tak aj z textu zápisu na LV, v kat. území P., v Časti C: ťarchy...

Podľa § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z., návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Ak Správa katastra P. vykonala zápis vecného bremena do katastra nehnuteľnosti bez toho, aby mala „inou listinou“ preukázanú skutočnosť - že ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, postupovala v rozpore so zákonom a zasiahla tak do vlastníckych práv sťažovateľky...

Správa katastra P. teda nechránila vlastníctvo sťažovateľky, napriek tomu, že ho sťažovateľka upozornila, aby vyžiadala od vlastníka stavby listiny preukazujúce v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vznik vecného bremena a následne oprávnenosť zápisu vecného   bremena   do   katastra   nehnuteľností.   Správa   katastra   P.   záznam   vykonala a o predloženie   potrebných   listín   preukazujúcich   povolenie   stavby   podľa   „platných právnych predpisov“ - navrhovateľa záznamu nepožiadala.

Vychádzajúc z obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie a v danom prípade z povinnosti orgánu verejnej moci rozhodnúť vo veci spôsobom, ktorý určuje zákon, treba   v   prvom   rade   uviesť,   že   v   posudzovanej   veci   postupom   správneho   orgánu   došlo k porušeniu   základných   práv   sťažovateľky   a   preto   postup   porušovateľa   nezodpovedá požiadavkám kladeným zákonom na spravodlivé súdne konanie.»

3.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné   právo   spoločnosti   P.,   s.r.o.,   podľa   článku   46   ods.   1,   Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   rozsudkom   Krajského   súdu v Prešove, sp. zn. 2 S 6/2012 z 15. 02. 2013, porušené bolo.

3. Rozsudok   Krajského   súdu   v   Prešove   z   15.   02.   2013,   sp.   zn.   2   S   6/2012 sa zrušuje.

4. Vec sa vracia Krajskému súdu Prešov na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľka   si   uplatňuje   nárok   na   náhradu   trov   konania   a   právneho zastúpenia...   vo   výške   331,14   EUR   (dva   úkony   po   130,16   EUR   -   prevzatie   a   príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na ústavný súd, plus 2 x režijný paušál po 7,81 EUR) a DPH vo výške 55,20 EUR, na účet advokáta JUDr. M. F... ktoré je Krajský súd Prešov povinný uhradiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa   §   20   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sa   návrh na začatie konania ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,   odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

7. Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9.   Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu....

12. Podstatou   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 S 6/2012 z 15. februára 2013, ktorým krajský súd zamietol   návrh   sťažovateľky   v konaní   podľa   §   250v Občianskeho   súdneho   poriadku o určenie, že odporkyňa, Správa katastra P., je povinná nepokračovať v porušovaní práva sťažovateľky,   obnoviť   stav   pred   zásahom   a zrušiť   záznam   –   zápis   vecného   bremena k nehnuteľnosti.

13. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré sú upravené zákonom o ústavnom súde, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha   v   petite   svojej   sťažnosti,   a   vo   vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorý   označil za porušovateľa svojich práv.

14. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza dôvody podania žaloby na krajskom súde a uvádza, v čom   vidí   pochybenie   Správy   katastra   P.   pri   zápise   vecného   bremena   záznamom v prospech   tretej   osoby.   Ďalej   cituje   z napadnutého   rozsudku   krajského   súdu,   cituje relevantné   právne   predpisy,   opisuje   skutkové   okolnosti   vykonania   záznamu   Správou katastra P. a uvádza právnu argumentáciu tvrdeného pochybenia v postupe Správy katastra P. Argumentácia sťažovateľky v sťažnosti sa však zaoberá výlučne postupom správneho orgánu, t. j. Správy katastra P., a to predovšetkým skutkovými zisteniami tohto orgánu, s ktorými sťažovateľka nesúhlasí. K samotnému namietanému porušeniu svojich základných práv rozsudkom krajského súdu sťažovateľka len uvádza, že „v posudzovanej veci postupom správneho orgánu došlo k porušeniu   základných   práv   sťažovateľky   a   preto   postup   porušovateľa   nezodpovedá požiadavkám kladeným zákonom na spravodlivé súdne konanie...“. Z odôvodnenia sťažnosti nie   je   možné   vôbec   identifikovať,   čo   je   predmetom   sťažnosti   vo   vzťahu   k rozsudku krajského súdu.

15. Ústavný   súd   konštatuje,   že   zásadným   nedostatkom   sťažnosti   je   úplná   absencia akýchkoľvek dôvodov a argumentácie k tvrdenému porušeniu označených základných práv napadnutým   rozsudkom   krajského   súdu.   Sťažovateľka   neuviedla   žiadne   konkrétne nedostatky   namietaného   rozsudku   krajského   súdu,   a to   napriek   skutočnosti,   že   v petite sťažnosti označila ako porušovateľa svojich práv krajský súd. Sťažnosť, naopak, obsahuje dôvody nesúhlasu sťažovateľky s postupom Správy katastra P., čo však nie je predmetom konania pred ústavným súdom o tejto sťažnosti.Sťažnosti   teda   chýba   také   náležité   a zrozumiteľné   odôvodnenie   návrhu,   ktoré   by poskytlo nevyhnutný východiskový rámec pre preskúmanie označeného rozsudku krajského súdu   z pozície   sťažovateľkou   namietaného   porušenia   označených   článkov   ústavy a dohovoru.   Ústavnému   súdu   neprináleží   domýšľať   si   alebo   dopĺňať   chýbajúcu ústavnoprávnu argumentáciu sťažovateľky v konaní o ústavnej sťažnosti.

16. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti,   preto ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   zákona o ústavnom súde.

17. Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať   ex   offo (z úradnej   povinnosti).   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 206/2010).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

18. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   vykazuje   nedostatky   náležitostí predpísaných   ústavou   a zákonom   o ústavnom   súde,   a   preto   ju   bolo   potrebné   pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

19.Vzhľadom na požiadavku materiálnej ochrany ústavnosti ústavný súd preskúmal aj namietaný rozsudok krajského súdu sp. zn. 2 S 6/2012 z 15. februára 2013. Krajský súd v namietanom rozhodnutí najmä uviedol:

„Súd musí zdôrazniť, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu považoval za nedôvodné,   pretože   čo   sa   týka   preukázania   podmienok   ustanovených   v   §   4   zákona č. 66/2009 Z. z. sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom odporkyne ohľadom splnenia   podmienok   pre   zápis   listinných   dôkazov   -   stavby   postavenej   v   súlade   s   vtedy platnými   právnymi   predpismi   a   je   toho   názoru,   že   záznam   vykonaný   do   katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. k.ú. P. dňa 19. augusta 2011 pod sp. zn Z 2382/2011 je správny a zákonný.

Ak navrhovateľ v návrhu tvrdí, že postupom odporkyne došlo k nezákonnému zásahu do jeho vlastníckych práv, tieto tvrdenia nemajú oporu v zákonných ustanoveniach podľa ktorých   odporkyňa   pri   zápise   vecného   bremena   na   základe   listinných   dôkazov,   ktoré predložilo Mesto P. postupovala.

Zákon č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v   ustanovení   §   34   ods.   1   upravuje,   že   práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím   štátneho   orgánu,   príklopom   licitátora   na   verejnej   dražbe,   vydržaním, prírastkom   a   spracovaním,   práva   k   nehnuteľnostiam   osvedčené   notárom,   ako   aj   práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby (§ 35 ods. 1 citovaného zákona ).

Ak   je   verejná   listina   alebo   iná   listina   spôsobilá   na   vykonanie   záznamu,   správa katastra vykoná záznam do katastra (§ 36 ods. 2 zákona).

V danej veci správa katastra vydala jeden z troch druhov zápisov a to záznam. K uvedenej problematike už Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval (R 96/1994) pričom vyslovil, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra   nehnuteľnosti   nevznikajú,   nemenia   sa   ani   nezrušujú   oprávnenia   a   povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., a preto takýto zápis údajov formou záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Účelom   konania   o   ochrane   pred   nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy (ktoré   pojem   Občiansky   súdny   poriadok   priamo   definuje)   je   totiž   poskytnutie   súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy,   ktorý   nieje   rozhodnutím,   a   tento   bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením povinnosti nepokračovať v porušení práva a v príkaze,   ak   je   to   možné,   obnoviť   stav   pred   zásahom,   vytvorí   reálny   predpoklad na eliminovanie   nezákonného   stavu,   ktorý   vznikol   protiprávnym   konaním,   prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy...

Jednou zo zásad vyjadrených v článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je, že vlastníctvo nemôže zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými   zákonom.   Z   uvedenej   zásady   aj   v   danom   prípade   vyplýva,   že   nestačí   vec posudzovať len z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci. Správny orgán má chrániť vlastníctvo subjektu, ktorému také právo prislúchalo, v danom prípade   navrhovateľa   a   pokiaľ   žiadateľ   vykonania   záznamu   predložil   listiny,   ktoré zdôvodňovali   potrebu   vykonania   zápisu   vecného   bremena   formou   záznamu,   tak   ako   to v tomto   prípade   bolo   jednoznačne   preukázané   -   verejný   záujem   obyvateľov   Mesta   P. ohľadom   prístupu   do   priestorov   cintorína,   bol   podľa   názoru   súdu   záznam   vykonaný v súlade s ustanoveniami zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj v súlade s uvedeným článkom Ústavy SR.

Súd neakceptoval ani námietku navrhovateľa v tom zmysle, že postup správneho orgánu pri zápise záznamu v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. bol neoprávnený a týmto záznamom bolo zasiahnuté do vlastníckych práv navrhovateľa, pretože predmetný záznam vecného bremena bol vykonaný v prvom rade vo verejnom záujme, čo sa týka pozemku pod stavbou užívanom vlastníkom, t.j. Mestom P. ako miestnej komunikácie, ktorá slúži ako prístupová cesta k cintorínu,   ktorý je vo vlastníctve Mesta P.   V tomto prípade verejný záujem, ktorý tu preukazuje Mesto P. podaným návrhom, jednoznačne je verejným záujmov v prospech všetkých obyvateľov Mesta P.

Správny orgán preto postupoval v súlade s intenciami ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z., ako aj zákona č. 162/1995 Z. z.

Súd zdôraznil, že vykonaným záznamom ako úkonom evidenčným v správe katastra nehnuteľnosti   nedošlo   v   žiadnom   prípade   k zásahu   do   vlastníckych   práv   navrhovateľa, pretože záznam nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik práv k nehnuteľnostiam s poukazom na obsah ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.

S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (10 Sžr 174/2011 a iné) preto krajský súd podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh ako nedôvodný zamietol.“

20. Z uznesenia   krajského   súdu   je   zrejmé,   ktoré   skutočnosti   považoval   krajský   súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Krajský   súd   s odvolaním   sa   na   platnú   a účinnú   právnu   úpravu   relevantných ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku, zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 162/1995   Zb.   o katastri   nehnuteľností   a o zápise   vlastníckych   a iných   práv k nehnuteľnostiam   (katastrálny zákon),   ako   aj na citovaný   čl.   20   ods.   3   ústavy   ústavne súladným   spôsobom   vyjadril   svoj   právny   názor   k jednotlivým námietkam sťažovateľky. Napadnutý rozsudok krajského súdu obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, ktoré ho viedli k   vydaniu   rozhodnutia,   ktorým   návrh   sťažovateľky   zamietol.   Prijaté   právne   závery so zreteľom na skutkový stav nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné   a   neudržateľné.   Krajský   súd   v   napadnutom rozsudku podľa názoru ústavného súdu primeraným spôsobom reagoval na argumentáciu sťažovateľky a vysvetlil dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

21. Okolnosť,   že sťažovateľka sa   s výrokom   napadnutého rozsudku   krajského súdu nestotožňuje,   nezakladá   porušenie   označených   práv   a   slobôd.   Ústavný   súd   k   tomu poznamenáva,   že   základné   právo   na   súdnu   ochranu   a   spravodlivé   súdne   konanie garantované   ústavou   a   Listinou   základných   práv   a slobôd   neznamená   právo   na   úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je   vyhovenie   všetkým   návrhom   účastníka   konania   (napr.   II.   ÚS   4/94,   I.   ÚS   8/96, II. ÚS 157/09).

22. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 S 6/2012 z 15. februára 2013 nemohlo byť porušené. Sťažnosť sťažovateľky bolo preto   potrebné   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

23. Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   o   ďalších   nárokoch   sťažovateľky ústavný súd nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013