znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 425/2011-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú sťažnosť J. K.,   T.,   zastúpenej   advokátom Mgr.   S. T.,   B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom Okresného   súdu Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16 C 67/1999 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Trnava   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 16   C 67/1999 p o r u š i l základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 67/1999 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur),   ktoré   j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva   eur   a sedemdesiattri   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokáta   Mgr.   S.   T.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 425/2011-9 z 29. septembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 67/1999 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania na strane odporcu   vo   veci   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len „BSM“), ktoré sa začalo 26. mája 1999. Uvedené súdne konanie nebolo doteraz právoplatne ukončené. Posledné pojednávanie sa uskutočnilo 19. mája 2011 a okresný súd vo veci ďalej nekoná. Sťažovateľka listom z 15. júla 2011 podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, no nápravu nedosiahla. Uvedený postup okresného súdu považuje sťažovateľka za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosť po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol: „1. Ústavný súd sťažnosti J. K. vyhovuje.

2. Základné práva sťažovateľa J. K. podľa... článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru boli porušené tým, že Okresný súd Trnava vo veci 16C 67/1999 nekoná bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd nariaďuje Okresnému súdu Trnava, aby vo veci 16C 67/1999 konal.

4.   Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   J.   K.   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 10.000,- €, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. S. T., do 15 dní odo dňa tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. 1 SprV. 425/2011 z 31. októbra 2011 a právny zástupca sťažovateľky listom z 18. novembra 2011.

2.1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov   uviedla,   že   skutkovo   a právne „ide   o   zložitý   spor,   nakoľko   sa   jedná   o   žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s veľmi rozsiahlou masou vecí patriacich   do   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov...   s   nutnosťou   rozsiahleho dokazovania“. Podľa   jej   názoru   k prieťahom   v konaní   čiastočne   prispela   aj   sama sťažovateľka,   keďže „nepreberala   zásielky   súdu,   nezdržiavala   sa   v   mieste   bydliska, označeného   v   súdnom   spise,   neoznámila   zmenu   bydliska,   nezúčastnila   sa   obhliadky nehnuteľnosti“.

V závere   vyjadrenia   predsedníčka   okresného   súdu   konštatovala,   že   z   prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že vec prejednávajúci sudcovia vykonávali úkony v spise priebežne, preto nezistila, že by prieťahy v konaní boli spôsobené okresným súdom.

2.2.   Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniu   okresného súdu uviedol:

«Sťažovateľke nie je úplne zrejmé, čo mal súd na mysli „rozsiahlou masou vecí patriacich   do   BSM“,   keďže   hnuteľné   veci   boli   vyporiadané   Dohodou   účastníkov, nehnuteľné veci do BSM v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 01. 1999 č. k. 3 Cdo   130/98   nepatria   a   predmetom   BSM   ostávajú   len   navrhovateľom   deklarované a nepreukázané   investície   do   nehnuteľností.   V   zmysle   uvedeného   teda   rovnako   nie   je pravdou, že ide o právne zložitý spor s nutnosťou rozsiahleho dokazovania.... Súd si musí tiež uvedomiť, že právna zložitosť veci, na ktorú sa odvoláva aj napriek tomu, že na to nie je dôvod v predmetnom konaní, nezbavuje súd ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené   nesprávnou   organizáciou   práce,   nedokonalým   poznaním   obsahu   samotnej podstaty veci, odbornou nepripravenosťou na pojednávanie, neodborným využitím času na pojednávanie a nariaďovaním dokazovania bez náležitého zistenia procesne významných skutočností pre toto dokazovanie (I. ÚS 47/96).

V ďalšej časti Súd vymenoval procesné úkony, ktoré boli vo veci vykonané s tým, že viackrát poukázal na nespoluprácu účastníkov konania, v dôsledku čoho vznikli prieťahy v konaní. Sťažovateľka má za to, že ak je v konaní vykonaných toľko procesných úkonov, že ich zoznam má rozsah 4 strany formátu A4, konanie trvá 12 rokov, a napriek tomu vec nie je   právoplatne   skončená,   resp.   ani   úkony   súdu   nesmerujú   ku   skončeniu   veci,   ide   tu jednoznačne o nesprávnu organizáciu práce súdu, a teda dochádza k prieťahom, za ktoré je Súd objektívne zodpovedný...

Rovnako má sťažovateľka za to, že ide jednoznačne o nesprávny postup Súdu, ak tri roky   nevie   využiť   prostriedky,   ktoré   mu   poskytuje   O.   s.   p.,   aby   prinútil   navrhovateľa spolupracovať   s ustanoveným   znalcom.   Pracovná   neschopnosť   zákonného   sudcu   taktiež nemôže byť na ujmu účastníkom konania a odročovanie pojednávania z tohto dôvodu, čo rovnako prispelo k prieťahom v konaní, je taktiež dôsledkom nesprávnej organizácie práce Súdu v tomto konaní.

Tvrdenia   Súdu   o nespolupráci sťažovateľky   sú tiež   nepravdivé,   nakoľko nemožno hovoriť o nespolupráci, keď nesprávne rozhodnutia, ktorými boli sťažovateľke povinnosti uložené, boli v dôsledku procesnej obrany sťažovateľky odvolacím súdom zrušené. Súd viackrát uvádza, že sťažovateľka spôsobila prieťahy, keď nepreberala zásielky súdu, nezdržiavala sa v mieste bydliska označeného v súdnom spise, neoznámila zmenu bydliska.   Uvedené   tvrdenie   Súdu   je v úplnom rozpore   s realitou.   Práve skutočnosť,   že sťažovateľka ako odporkyňa v konaní oznámila zmenu svojej doručovacej adresy a Súd túto informáciu ignoroval a postupoval tak, že odňal sťažovateľke právo konať pred súdom bola dôvodom, pre ktorý Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením zo dňa 09. 11. 2010 č. k. 24C O /238/2010-424 rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   zrušil   a   vec   vrátil   na   ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov má sťažovateľka za to, že Súd jednoznačne v predmetnom konaní prieťahy svojím postupom spôsobil, pričom za tieto objektívne zodpovedá.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 C 67/1999:

Dňa 26. mája 1999 podal Dr. J. K. (ďalej aj „navrhovateľ“) na okresnom súde žalobu proti sťažovateľke na vyporiadanie BSM.

Prvé pojednávanie konané 24. júna 1999 (za prítomnosti právnych zástupcov oboch účastníkov)   bolo   odročené   (z   dôvodu   predloženia   písomného   vyjadrenia   sťažovateľky k žalobe)   na 31. august 1999.   Tento   termín   pojednávania   na   žiadosť   právneho   zástupcu navrhovateľa   (z 23. augusta 1999)   bol   zmenený   na   28. september 1999.   Pojednávanie konané (za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov) 28. septembra 1999 bolo pre nemoc   zákonnej   sudkyne   odročené   na   26. október 1999.   Pojednávanie   bolo   odročené na 30. november 1999.

Na   pojednávaní   konanom   30. novembra 1999   (prítomní   účastníci   konania   a ich právni zástupcovia) boli vypočutí účastníci konania, ktorí si vzájomne odsúhlasili nesporné položky vecí patriacich do BSM. Pojednávanie bolo odročené na 25. január 2000 z dôvodu predvolania a vypočutia svedkov R. K. a F. D. (obaja z T.).

Pojednávanie   stanovené   na   25. január 2000   bolo   pre   ospravedlnenú   neúčasť sťažovateľky   (nemoc)   a právneho   zástupcu   navrhovateľa   (kolízia   termínov   pojednávaní) odročené na 13. apríl 2000.

Na pojednávaní konanom 13. apríla 2000 (prítomní účastníci, ich právni zástupcovia a predvolaní svedkovia) boli vypočutí predvolaní svedkovia–F. D. (matka sťažovateľky) a svedok R. K. (brat navrhovateľa). Pojednávanie bolo odročené na 30. máj 2000 pre účely predvolania a vypočutia svedkyne.

Na pojednávaní konanom 30. mája 2000 (prítomní účastníci a ich právni zástupcovia) bolo   predložené   rozhodnutie   o prejednaní   dedičstva   po   nebohej   M.   L.   sp. zn. D 5/95. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia zdravotnej spôsobilosti svedkyne E. K. zúčastniť sa na pojednávaní a vypovedať, pripojenia dedičského spisu po nebohej M. L.,   predloženia   dôkazov   o pôžičke   matky   sťažovateľky   a dokladov   (dôkazov) podporujúcich   tvrdenia   navrhovateľa,   že sťažovateľka   predáva   nehnuteľnosti   (resp.   ich časti).Okresný súd 4. a 27. júla 2000 urgoval u právnych zástupcov účastníkov predloženie požadovaných potvrdení, resp. dokladov (predložené 13. a 21. júla 2000).

Navrhovateľ 21. decembra 2000 predložil návrh na vydanie predbežného opatrenia (z obavy predaja nehnuteľností, resp. ich častí sťažovateľkou) obmedzujúceho sťažovateľku disponovať so spornými nehnuteľnosťami.

Okresný súd uznesením č. k. 16 C 67/1999-59 zo 16. januára 2001 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Okresný súd 5. februára 2001 predložil odvolanie navrhovateľa spolu s vyjadrením sťažovateľky Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie.

Dňa 21. septembra 2001 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu potvrdzujúce prvostupňové rozhodnutie.

Pokynom   z   5. januára 2002   bolo   uložené   súdnej   kancelárii   pripojiť   spisy   sp. zn. D 65/95 a sp. zn. 16 C 67/1099 (dedičský spis pripojený 14. februára 2002).

Dňa 5. apríla 2002 bol daný pokyn sudkyne na vykonanie výsluchu svedkyne E. K. 25. apríla 2002 v mieste jej bydliska. Dňa 22. apríla 2002 bola okresnému súdu doručená lekárska správa neodporúčajúca (zo zdravotných dôvodov) vykonať výsluch tejto svedkyne. Pokyn na vykonanie výsluchu svedkyne bol 23. apríla 2002 zrušený a 30. mája 2002 bol právny zástupca   navrhovateľa   vyzvaný, aby oznámil, či trvá na jej výsluchu. (Dňa 7. júna 2002   bolo   okresnému   súdu   oznámené,   že   navrhovateľ   na vykonaní   výsluchu svedkyne netrvá).

Okresný   súd   10. júla 2002   vyzval   navrhovateľa,   aby   preukázal   vykonanie   ním tvrdených investícií sťažovateľkou na oprave sporných nehnuteľností (odpoveď doručená 25. júla 2002).

Okresný   súd   2.   decembra   2002   vyzval   účastníkov   na   oznámenie   dôkazov podporujúcich   ich   tvrdenia,   na ktoré   bude   prihliadnuté   v rámci   budúceho   znaleckého dokazovania   (navrhovateľ   odpovedal   27. decembra 2002,   výzvu   pre   sťažovateľku   pošta vrátila späť 10. decembra 2002 a doručila ju jej právnemu zástupcovi 23. decembra 2002).Navrhovateľ   29. januára 2003   predložil   opätovný   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia a návrh na prikázanie predmetnej veci inému sudcovi.

Okresný   súd   9.   júla   2003   vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za návrh (uhradený 24. júla 2003).

Uznesením č. k. 16 C 67/1999-103 z 8. júla 2003 okresný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie napadol 26. augusta 2003 navrhovateľ odvolaním   (sťažovateľka   bola   20.   októbra   2003   vyzvaná   na   predloženie   stanoviska k odvolaniu).

Po zaplatení súdneho poplatku, ktorému predchádzala žiadosť navrhovateľa o jeho oslobodenie   od   povinnosti   platiť,   okresný   súd   22.   apríla   2004   predložil   odvolanie navrhovateľa krajskému súdu.

Okresnému   súdu   bolo   6.   októbra   2004   doručené   uznesenie   krajského   súdu z 31. augusta 2004,   ktorým   bolo   prvostupňové   rozhodnutie   v časti   zrušené   a konanie zastavené   a v ďalšej   časti   zrušené   a vec   vrátená   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie (uznesenie krajského súdu bolo doručené účastníkom 20. a 26. októbra 2004).

Dňa   26.   novembra   2004   bol   spis   zapožičaný   ústavnému   súdu   z dôvodu navrhovateľom podanej ústavnej sťažnosti.

Dňa   6.   decembra   2004   bol   spis   vrátený   z   ústavného   súdu   s nálezom   sp.   zn. I. ÚS 88/04   zo   16.   decembra   2004,   v ktorom   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva navrhovateľa (Dr. K.) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Dňa   15.   decembra   2004   sudkyňa   urgovala   advokáta   sťažovateľky   na   oznámenie ďalších návrhov na vykonanie dôkazov pred nariadením znaleckého dokazovania pre účely ustálenia rozsahu BSM. Keďže advokát sťažovateľky ani na urgenciu nereagoval, sudkyňa 3. februára 2005 vydala uznesenia o ustanovení znalcov Ing. V. S. z odboru odhadu hodnoty cestných vozidiel, Ing. S. Č. z odboru oceňovania nehnuteľností, L. Š. z odboru oceňovania hnuteľných vecí, ktoré boli doručené účastníkom konania a znalcom.

Znalec L. Š. 15. februára 2005 oznámil, že nesmie podať posudok, pretože je vo veci zaujatý.

Dňa 18. februára 2005 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniam z 3. februára 2005.Uznesením   z   1.   marca   2005   sudkyňa   zmenila   uznesenie   o ustanovení   znalca a ustanovila Ing. P. S. za znalca z odboru oceňovanie hnuteľných vecí.

Navrhovateľ 24. marca 2005 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky.   Dňa   6.   apríla   2005   podal   advokát   navrhovateľa   vyjadrenie   k   odvolaniu sťažovateľky.

Dňa 18. apríla 2005 znalec Ing. S. oznámil, že nedostal od sťažovateľky žiadne podklady k motorovým vozidlám, ktoré má ohodnotiť.

Dňa 4. mája 2005 vyššia súdna úradníčka vyzvala navrhovateľa a sťažovateľku, aby poskytli znalcom vysvetlenia a doklady potrebné na vypracovanie znaleckých posudkov.Dňa 7. júna 2005 bol spis zaslaný znalcovi Ing. S.Znalec Ing. S. 27. júna 2005 oznámil, že pre svoju práceneschopnosť nebude môcť pravdepodobne   do   konca   júla   2005   vykonať   obhliadku   a   vyhotoviť   znalecký   posudok. Okresný súd rozhodol o predĺžení lehoty do 15. septembra 2005.

Dňa 19. septembra 2005 znalec Ing. S. vrátil späť súdny spis na okresný súd, keďže na   výzvu   s   termínom   obhliadky   12.   septembra   2005   sa   dostavil   len   navrhovateľ a sťažovateľka sa nedostavila.

Dňa 22. septembra 2005 predložila sudkyňa spis vyššej súdnej úradníčke na uloženie poriadkovej pokuty sťažovateľke a 8. novembra 2005 vyššia súdna úradníčka predložila spis sudkyni s tým, že poriadková pokuta bude uložená po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní sťažovateľky; spis bol 16. novembra 2005 predložený krajskému súdu.

Krajský   súd uznesením   z 30.   novembra 2005   zrušil   napadnuté uznesenia v   časti preddavkovej povinnosti sťažovateľky a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 15. decembra 2005.

Dňa 9. marca 2006 sudkyňa zrušila uznesením ustanovenie znalca Ing. S. a Ing. S. Č.Spis   bol   12.   mája   2006   opätovne   zaslaný   znalcovi   Ing.   S.   na   vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 31. júla 2006 bol znalec urgovaný o zaslanie posudku so spisom. Znalec 7. augusta 2006 oznámil, že nemôže vypracovať znalecký posudok z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa, a 21. augusta 2006 požiadal okresný súd o vyjadrenie, ako má ďalej postupovať, keď bez obhliadky u navrhovateľa posudok nevypracuje.

Uznesením 5. septembra 2006 sudkyňa uložila navrhovateľovi povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť znalcovi pod hrozbou pokuty. Uznesenie bolo doručované účastníkom a znalcovi bolo oznámené, že ak navrhovateľ odmietne opakovane súčinnosť, treba túto skutočnosť oznámiť. Navrhovateľ zásielku neprevzal a 5. októbra 2006 mu bola opätovne doručovaná. Dňa 3. novembra 2006 znalec zaslal späť súdny spis a žiadal vymenovať iného znalca z dôvodu maximálnej nespolupráce účastníkov konania.

Dňa   10.   novembra   2006   bola   navrhovateľovi   a   sťažovateľke   opätovne   uložená povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   9.   januára   2007   sudkyňa   požiadala   znalca   o   zaslanie   posudku   a   znalec 28. februára 2007 oznámil, že súdny spis zaslal 2. novembra 2006 okresnému súdu spolu so žiadosťou o určenie nového znalca.

Dňa 26. marca 2007 okresný súd stanovil termín pojednávania na 19. apríl 2007 a navrhovateľ   18.   apríla   2007   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní,   preto   bolo pojednávanie odročené a bola poskytnutá lehota advokátovi navrhovateľa na zabezpečenie stretnutia účastníkov so znalcom do 30. mája 2007.

Dňa 12. júna 2007 okresný súd stanovil termín pojednávania na 18. september 2007. Dňa 17. septembra 2007 advokát sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a na   pojednávanie   sa   nedostavil   navrhovateľ   a   jeho   zástupca,   preto   bolo   pojednávanie odročené   na   13.   november   2007,   ktoré   však   bolo   zrušené   z   dôvodu   práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 22. januára 2008 okresný súd stanovil termín pojednávania na 14. február 2008 a 12. februára 2008 advokát sťažovateľky oznámil odvolanie plnej moci na zastupovanie. Na pojednávanie sa dostavil osobne navrhovateľ a jeho advokát, ako aj sťažovateľka, kde navrhovateľ uviedol, že je ochotný spolupracovať so znalcom, a zároveň účastníci uviedli, že dohoda účastníkov je možná, pokiaľ ide o hnuteľné veci, aj bez znalca, približne v lehote 2 mesiacov, preto bolo pojednávanie odročené na 3. apríl 2008 s tým, že účastníci písomne oznámia, či došlo k čiastočnej dohode účastníkov konania.

Dňa 1. apríla 2008 sťažovateľka zaslala súdu dohodu o vyporiadaní hnuteľných vecí zo spoločnej domácnosti.

Pojednávanie   konané   3.   apríla   2008   bolo   odročené   na 22.   apríl   2008 s   tým,   že účastníci   do   5   dní   predložia   záverečné   návrhy.   Navrhovateľ   predložil   záverečný   návrh 11. apríla 2008, sťažovateľka 15. apríla 2008 a pojednávanie 22. apríla 2008 bolo z dôvodu, že   účastníci   nepodali   kvalifikovaný   záverečný   návrh,   z   ktorého   bude   zrejmé,   ktoré konkrétne veci   žiadajú prikázať do svojho vlastníctva, v akej cene, aký podiel   má byť vyplatený a kde sa ktoré veci nachádzajú, odročené na 13. máj 2008.

Navrhovateľ zaslal záverečné vyjadrenie 7. mája 2008 a sťažovateľka 6. mája 2008. Pojednávanie   z   13.   mája   2008   bolo   po   výsluchu   účastníkov   konania   odročené na 15. máj 2008 pre účely vyhlásenia rozsudku, ktorý bol 15. mája 2008 vyhlásený. Rozsudok bol 2. júna 2008 zaslaný účastníkom konania, proti ktorému navrhovateľ podal   odvolanie   a bolo   zaslané   sťažovateľke   na   písomné   vyjadrenie.   Sťažovateľka vyjadrenie k odvolaniu nezaslala a spis bol 26. augusta 2008 predložený krajskému súdu.Krajský súd uznesením z 13. januára 2009 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil 30. januára 2009 okresnému súdu na ďalšie konanie. Uvedené uznesenie bolo doručované účastníkom konania, ktoré sťažovateľka neprevzala, preto bolo 11. marca 2009 opätovne doručované prostredníctvom pošty a 16. apríla 2009 prostredníctvom polície, ktorá 14. mája 2009 oznámila, že sťažovateľka sa na adrese svojho bydliska už nejaký čas nezdržiava a inú adresu sa jej nepodarilo zistiť.

Dňa 21. mája 2009 okresný súd stanovil termín pojednávania na 18. jún 2009, pričom sťažovateľke ustanovil opatrovníka pre konanie.

Pojednávanie 18. júna 2009 bolo odročené na 23. jún 2009 pre účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa   23.   júna   2009   bol   vyhlásený   rozsudok vo   veci,   ktorý   bol   2.   júla   2009 doručovaný účastníkom konania.

Dňa 24.   júla 2009   advokát navrhovateľa   podal   návrh   na nariadenie   predbežného opatrenia, ktorý okresný súd 4. augusta 2009 zamietol.

Dňa 27.   novembra 2009   bolo   vydané opravné uznesenie a 12.   marca 2010   bolo vydané ďalšie uznesenie o oprave výroku.

Dňa 30. apríla 2010 podala sťažovateľka odvolanie proti rozsudku z 23. júna 2009 a 30. apríla 2010 podala tiež návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa   13.   mája   2010   okresný   súd   nariadil   predbežné   opatrenie   a   zaslal   odvolanie na vyjadrenie navrhovateľovi.

Advokát navrhovateľa sa vyjadril 31. mája 2010 k odvolaniu a 1. júna 2010 podal odvolanie   proti   uzneseniu   o   nariadení   predbežného   opatrenia.   Spis   bol   9.   júna   2010 predložený krajskému súdu.

Krajský súd uznesením z 20. júla 2010 napadnuté uznesenie okresného súdu prvého stupňa potvrdil a nariadil opravu zrejmých chýb a nesprávností vo výroku napadnutého uznesenia.

Krajský   súd   uznesením   z   9.   novembra   2010   rozsudok   z   23.   júna   2010   spolu s opravnými uzneseniami zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 22. novembra 2010.

Vzhľadom   na   dlhodobú   práceneschopnosť   zákonnej   sudkyne   bola   vec   pridelená 9. novembra 2010 inej sudkyni na prerokovanie.

Dňa   25.   januára   2011   okresný   súd   vydal   opravné   uznesenie   a   zrušil   uznesenie o ustanovení opatrovníčky sťažovateľke.

Dňa 14. marca 2011 okresný súd stanovil termín pojednávania na 14. apríl 2011, ktoré bolo následne odročené na 19. máj 2011 z dôvodu doplnenia dokazovania.

Na základe žiadosti o doplnenie chýbajúcich údajov Správy katastra T. okresný súd uznesením z 19. apríla 2011 zrušil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia z dôvodov pominutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené.

Dňa 16. mája 2011 bolo doručené okresnému súdu odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu o zrušení vydaného predbežného opatrenia.

Pojednávanie konané 19. mája 2011 bolo odročené z dôvodu odvolania a predloženia spisu krajskému súdu. Spis bol s odvolaním predložený krajskému súdu 7. júna 2011.Krajský súd uznesením z 28. júna 2011 zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu. Spis bol doručený okresnému súdu 7. júla 2011.

Dňa 21. júla 2011 okresný súd stanovil termín pojednávania na 6. september 2011. Pojednávanie   konané   6.   septembra   2011   bolo   po   výsluchu   účastníkov   odročené na 27. október 2011 pre účely výsluchu navrhnutých svedkov.

Pojednávanie 27. októbra 2011 po výsluchu svedka bolo odročené na neurčito s tým, že spis bude predložený ústavnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 67/1999 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom konaní, v ktorom sa rozhoduje o vyporiadaní BSM, môže predstavovať určitý stupeň   zložitosti   súvisiaci   s určovaním   jej   hodnoty   znaleckým   dokazovaním.   Na   túto skutočnosť ústavný súd prihliadol pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Napriek uvedenému doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub právnej a faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov vykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiu napadnutého konania prispela čiastočne aj samotná sťažovateľka v poskytovaní súčinnosti pri   vypracovaní   znaleckého   posudku,   pričom   napadnuté   konanie   sa   v dôsledku   toho samozrejme   celkovo   predlžovalo.   Napriek   uvedeným   skutočnostiam   v danom   prípade podiel   sťažovateľky   na   vzniknutých   prieťahoch   podľa   názoru   ústavného   súdu neospravedlňuje nečinnosť súdu a celkové správanie sťažovateľky nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo k zbytočným prieťahom (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   takmer   12-ročné   trvanie   preskúmavaného   konania (od podania   návrhu   26.   mája   1999   až   dosiaľ)   je   už   samo   osebe   celkom   jednoznačne neprimerané (aj keď sa spis nachádzal určitú dobu aj na krajskom súde, za ktoré obdobie okresný súd nezodpovedá).

Ústavný   súd   však   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v posudzovanom   konaní   aj opakovane nečinný, a to konkrétne (ako to už vyslovil ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 88/04 zo 16. decembra 2004) od 13., resp. 21. júla 2000 (predloženie požadovaných dokladov účastníkmi konania) do 26. októbra 2004 (doručenie rozhodnutia krajského súdu o druhom návrhu účastníkov), t. j. v trvaní vyše troch rokov (po odpočítaní doby, počas ktorej   bola   vec   na   odvolacom   súde),   keď   okresný   súd   nevykonával   úkony   smerujúce k rozhodnutiu   v merite   veci,   ale   takmer   výlučne   sa   zaoberal   návrhmi   navrhovateľa z 21. decembra 2000 a 29. januára 2003 na vydanie predbežného opatrenia. V uvedenom období okresný súd pripojil 14. februára 2002 dedičský spis sp. zn. D 65/95, 10. júla 2002 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na preukázanie tvrdení o investíciách sťažovateľky do   sporných   nehnuteľností   a 21.   decembra   2002   vyzval právnych   zástupcov   účastníkov na predloženie   ďalších   dôkazov.   Okrem   uvedeného   v období   po   náleze ústavného   súdu sp. zn. I.   ÚS   88/04 (vo vzťahu k inému účastníkovi)   opakovane došlo   ku   krátkodobým prieťahom   v postupe   okresného   súdu   napr.   od   15.   decembra   2005   do   9.   marca   2005 (tri mesiace), od 3. novembra 2006 do 9. januára 1997 (tri mesiace) a pod.; táto skutočnosť je vzhľadom   na predošlé   rozhodnutie   ústavného súdu   a na celkové   neobyčajne zdĺhavé trvanie napadnutého konania neospravedlniteľná.

Okresný súd teda počas vyše štyroch rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v danej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.   I. ÚS 41/02).   K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   a iba   sčasti v dôsledku správania účastníkov, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno systémové nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   najmä   vzhľadom   na   celkovo   neobyčajne   dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci, a pretože ústavný súd už pred siedmimi rokmi   v napadnutom   konaní   vyslovil   porušenie   označených   základných   práv   účastníka konania, považuje za primerané v sume 4 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti z 18. augusta 2011, písomné vyjadrenie z 18. novembra 2011). Za jeden úkon vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume 123,50 € a režijný paušál 7,41 €. V zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   celkovú   sumu 392,73 €.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011