SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 424/2022-14 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom, Antona Bernoláka 1400/7, Ružomberok, proti uzneseniam Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2 Tp 8/2022 z 20. apríla 2022 a Krajského súdu v Žiline č. k. 1 Tpo 25/2022 z 10. mája 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ručne písanou ústavnou sťažnosťou zo 14. júna 2022 doručenou ústavnému súdu 20. júna 2022 domáhal vyslovenia porušenia čl. 4 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 a čl. 17 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2 Tp 8/2022 z 20. apríla 2022 (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Žiline č. k. 1 Tpo 25/2022 z 10. mája 2022 (ďalej len „krajský súd“ alebo „napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu“). K podaniu priložil splnomocnenie z 13. júna 2022 pre advokáta JUDr. Petra Svrčeka.
2. Ústavný súd výzvou z 13. júla 2022 podľa § 56 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti, aby pred prerokovaním ústavnej sťažnosti zaslal ústavnému súdu uvedené rozhodnutia všeobecných súdov a súčasne ho upozornil na to, aby v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy doplnil ústavnú sťažnosť sťažovateľa kvalifikovaným spôsobom.
3. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 27. júla 2022 doplnil ústavnú sťažnosť sťažovateľa a v nej v petite žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu bolo konkrétne porušené základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, napadnuté uznesenia zrušiť a priznať mu primerané finančné zadosťučinenia 1 000 000 eur. Zároveň si uplatňuje aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní v sume 410,26 eur. Označené čl. ústavy a dohovoru v bode 1, ktoré uviedol pôvodne v podaní sťažovateľ, už nenamietal. Ústavný súd, súc viazaný týmto kvalifikovaným návrhom právneho zástupcu, sa preto bližšie námietkami sťažovateľa už konkrétnejšie nezaoberal.
4. Z ústavnej sťažnosti vyplývajú nasledovné fakty:
5. Sudca pre prípravného konanie okresného súdu napadnutým uznesením zobral sťažovateľa do väzby. Následne sťažnosť sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením ako nedôvodnú zamietol.
6. V zápisnici z výsluchu sťažovateľa pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby je uvedené: «„Chcel som si zvoliť v tomto konaní obhajcu. Policajt mi oznámil, že sa mu nepodarilo telefonicky skontaktovať s obhajcom so sídlom. Môj otec mi oznámil, že jemu sa podarilo s týmto obhajcom skontaktovať. Zrejme má na neho iné číslo. Ja iné číslo na tohto advokáta nemám. Sudca oboznámil obvineného s tým, že policajt, ako aj súd sa telefonicky pokúsili skontaktovať s označeným advokátom za účelom zistenia, či preberá obhajobu obvineného, a to na verejne dostupnom telefónnom čísle. Na uvedenom telefónnom čísle nebol advokát opakovane dostupný... Na internetovej stránke Slovenskej advokátskej komory je na, sídlo:, uvedené to isté telefónne číslo, ako uviedol sťažovateľ. Sťažovateľ teda prejavil záujem o to, aby ho v trestnom konaní obhajoval uvedený advokát, ktorý ho obhajoval už v minulosti, ktorému dôveroval, a s ktorého službami bol spokojný. Ako ustanovený obhajca som kontaktoval, ktorý mi povedal, že nemá vedomosť o tom, že by ho od 17. apríla 2022 do 20.apríla 2022 niekto z polície alebo súdu v Liptovskom Mikuláši kontaktoval. Navrhujem preto, aby si ústavný súd túto informáciu overil. Pokiaľ by sa preukázala, znamenalo by to, že pri rozhodovaní súdu o väzbe bolo porušené právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, keďže mu nebola umožnená obhajoba advokátom, ktorého si chcel zvoliť. Uvedený nedostatok nebol zhojený ani v opravnom konaní pred krajským súdom.»
II.
Argumentácia sťažovateľa
7. Sťažovateľ kvalifikovane zastúpený advokátom sa domnieva, že napadnutým uznesením okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu bolo porušené jeho základné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy. Počas výkonu väzby je sťažovateľ výrazne obmedzený vo svojej slobode, nemôže tráviť čas s rodinou a viesť normálny súkromný a pracovný život.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Nosným argumentom a jadrom ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že napadnutými uzneseniami všeobecných súdov bolo porušené základné právo sťažovateľa na obhajobu, pretože si nemohol zvoliť svojho obhajcu, ale obhajca mu bol iba ustanovený.
9. Ústavný súd si na tento účel pred predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti vyžiadal 27. júla 2022 od okresného súdu sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa a jeho právneho zástupcu v konaní proti uvedenému uzneseniu okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby, aby zistil, či sťažovateľ uvedenú námietku v sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu ako riadneho opravného prostriedku uplatnil. Sťažovateľ túto sťažnosť ústavnému súdu nepredložil. Zo zhrnutia obsahu jeho sťažnosti uvedeného v uznesení krajského súdu a ani z obsahu ústavným súdom vyžiadanej sťažnosti nebolo zistené, že by porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi namietal.
10. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
11. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
12. Ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľa uvedená v ústavnej sťažnosti o porušení jeho práva na obhajobu je z dôvodu nevyčerpania možnosti uplatniť ju už v rámci riadneho opravného prostriedku z materiálneho hľadiska neprípustná. Sťažovateľ síce podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť ako riadny opravný prostriedok (z formálneho hľadiska teda využil účinný prostriedok ochrany svojich práv), avšak z materiálneho hľadiska vzaté tak neurobil, keďže predmetnú námietku v podanej sťažnosti pred všeobecnými súdmi neuplatnil. Prvýkrát ju uviedol až v ústavnej sťažnosti. Pritom sťažovateľ ani len netvrdí (tým menej preukazuje), že námietku v podanej sťažnosti ako riadnom opravnom prostriedku neuplatnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v dôsledku čoho ani neprichádza do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Preto ústavný súd jeho ústavnú sťažnosť odmietol pre neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s citovanými § 132 ods. 2 a 3 tohto zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2022
Jana Laššáková
predsedníčka senátu