znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 424/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   a   sudcu Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 13990/2012, sp. zn. Rvp 13991/2012, sp.   zn.   Rvp   14053/2012,   sp.   zn.   Rvp 14089/2012   až   sp.   zn.   Rvp   14092/2012,   sp.   zn. Rvp 14815/2012, sp. zn. Rvp 14816/2012, sp. zn. Rvp 16202/2012, sp. zn. Rvp 16207/2012 až sp. zn. Rvp 16209/2012 a sp. zn. Rvp 12678/2013 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   a   uzneseniami Okresného súdu Trenčín sp. zn. 60 Er 442/2007 z 10. októbra 2011, sp. zn. 61 Er 6/2007 z 30.   mája   2011,   sp. zn.   62 Er 1530/2009   z 27.   marca   2012,   sp.   zn.   23 Er 3900/2003 z 23. februára   2012,   Okresného   súdu   Bánovce   nad   Bebravou   sp.   zn.   4 Er 454/2009 z 19. júna   2012,   sp.   zn.   3 Er 296/2008   z 12.   decembra   2011,   sp.   zn.   5   Er   133/2009 z 5. marca 2012, sp. zn. 4 Er 3113/2008 zo 14. júna 2012, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5 Er 2103/2008 z 24. januára 2012, sp. zn. 1 Er 131/2008 z 25. apríla 2012, sp. zn. 4 Er 131/2008 z 12. apríla 2012 a Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16 Er 1827/2006 z 12. apríla 2012 a sp. zn. 16 Er 1028/2008 zo 16. augusta 2012, ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   a uzneseniami Krajského   súdu   v   Trenčíne   sp.   zn.   16 CoE   4/2012   z 30.   augusta   2012,   sp.   zn. 19 CoE 6/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 2 CoE 228/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 4 CoE 102/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 185/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 CoE 91/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 95/2011 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 17 CoE 179/2012 z 5. septembra 2012, sp. zn. 4 CoE 56/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 118/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 CoE 144/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 136/2012 zo 7. augusta 2012 a sp. zn. 11 CoE 139/2012 z 9. januára 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod sp.   zn. Rvp 13990/2012, sp. zn. Rvp 13991/2012, sp. zn. Rvp 14053/2012, sp. zn. Rvp 14089/2012 až sp.   zn.   Rvp   14092/2012,   sp.   zn.   Rvp   14815/2012,   sp.   zn.   Rvp   14816/2012,   sp.   zn. Rvp 16202/2012,   sp.   zn.   Rvp   16207/2012   až   sp.   zn.   Rvp   16209/2012   a   sp.   zn. Rvp 12678/2013 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 13990/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. novembra 2012,   27.   novembra   2012,   13.   decembra   2012,   21.   decembra   2012   a 22.   marca   2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 13990/2012, sp. zn. Rvp 13991/2012, sp.   zn.   Rvp   14053/2012,   sp.   zn.   Rvp   14089/2012   až   sp.   zn.   Rvp   14092/2012,   sp.   zn. Rvp 14815/2012, sp. zn. Rvp 14816/2012, sp. zn. Rvp 16202/2012, sp. zn. Rvp 16207/2012 až sp. zn. Rvp 16209/2012 a sp. zn. Rvp 12678/2013, ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Trenčín sp. zn. 60 Er 442/2007 z 10.   októbra   2011,   sp.   zn.   61 Er 6/2007   z 30.   mája   2011,   sp.   zn.   62 Er 1530/2009 z 27. marca 2012, sp. zn. 23 Er 3900/2003 z 23. februára 2012, Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4 Er 454/2009 z 19. júna 2012, sp. zn. 3 Er 296/2008 z 12. decembra 2011, sp. zn. 5 Er 133/2009 z 5. marca 2012, sp. zn. 4 Er 3113/2008 zo 14. júna 2012, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5 Er 2103/2008 z 24. januára 2012, sp. zn. 1 Er 131/2008 z 25. apríla 2012, sp. zn. 4 Er 131/2008 z 12. apríla 2012 a Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresné súdy“) sp. zn. 16 Er 1827/2006 z 12. apríla 2012 a sp. zn. 16 Er 1028/2008 zo 16. augusta 2012 (ďalej spolu len „napadnuté uznesenia okresných súdov“), ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   postupom   a uzneseniami   Krajského   súdu   v   Trenčíne   (ďalej   len „krajský   súd“)   sp. zn.   16 CoE   4/2012   z 30.   augusta   2012,   sp.   zn.   19 CoE   6/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 2 CoE 228/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 4 CoE 102/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 185/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 CoE 91/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 95/2011 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 17 CoE 179/2012 z 5. septembra 2012, sp. zn. 4 CoE 56/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 118/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 CoE 144/2012 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 19 CoE 136/2012 zo 7. augusta 2012 a sp. zn. 11 CoE 139/2012 z 9. januára 2013 (ďalej spolu len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   V   rámci   zmluvného   vzťahu   založeného zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu notárskych zápisníc, resp. rozhodcovskej   doložky   alebo   rozhodcovskej   zmluvy,   ktorá   založila   právomoc   Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne   deklaroval   právo   sťažovateľky   na   úhradu   peňažnej   pohľadávky   a   uložil dlžníkom povinnosť platiť, bola dlžníkom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku spoločne s príslušenstvom. Z   dôvodu   nesplnenia   povinnosti   zo   strany   dlžníkov   bola   sťažovateľka   nútená domáhať sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučného   titulu   (notárskej   zápisnice   alebo   rozsudku   Stáleho   rozhodcovského   súdu, pozn.). Okresné súdy poverili súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými uzneseniami vyhlásili za neprípustné a zastavili; na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdov potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   formuluje   výhrady   voči   právnym   záverom vyplývajúcim   z postupu   okresných   súdov   a   krajského   súdu   a   z   napadnutých   uznesení krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu   vec,   a zároveň   podáva   vlastnú   interpretáciu   príslušných   právnych   predpisov aplikovateľných   na právnu   vec,   ktoré   tvorili   právny   základ   napadnutých   konaní. Za relevantné   pochybenie   v postupe   okresných   súdov   a   krajského   súdu   sťažovateľka považuje predovšetkým   skutočnosť,   že   o   zastavení   uvedených   exekučných   konaní bolo rozhodnuté   bez   toho,   aby boli   predtým   prerušené   konania,   resp.   rozhodnuté   o   návrhu sťažovateľky   na   prerušenie   konaní podľa   §   109   ods.   1   písm.   c)   Občianskeho   súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov v napadnutom konaní, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu v napadnutom konaní, napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie   a zároveň   jej   prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uznesení krajského   súdu   podaný   podľa   § 52   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností,   a   taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   týkajúcich   sa   v záhlaví   tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že v týchto konaniach pred ústavným súdom sťažovateľka namieta porušenie   svojich   práv   v   príčinnej   súvislosti   so v záhlaví   tohto   rozhodnutia   citovanými rozhodnutiami   okresných   súdov   a   krajského   súdu,   voči   ktorým   už   podala   v minulosti ústavnému   súdu   identické   sťažnosti   (to   neplatí   vo   vzťahu   k napadnutým   uzneseniam Okresného súdu Prievidza a napadnutým uzneseniam krajského súdu v zmysle sťažnosti vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   12678/2013),   o ktorých   už   ústavný   súd   rozhodol. V konkrétnostiach   ide   o uznesenie sp.   zn. II.   ÚS   220/2014 z 24.   apríla 2014 (k sp.   zn. Rvp 13990/2012 a sp. zn. Rvp 13991/2012), uznesenie sp. zn. II. ÚS 224/2014 z 24. apríla 2014   (k   sp.   zn.   Rvp 16207/2012   a sp.   zn.   Rvp   16208/2012),   uznesenie   sp.   zn. II. ÚS 203/2014   z 24.   apríla   2014   (k   sp.   zn.   Rvp   16209/2012),   uznesenie   sp.   zn. II. ÚS 221/2014 z 24. apríla 2014 (k sp. zn. Rvp 14089/2012 a sp. zn. Rvp 14090/2012), uznesenie sp. zn. II. ÚS 373/2013 z 26. júna 2013 (k sp. zn. Rvp 14815/2012 a sp. zn. Rvp 14816/2012),   uznesenie   sp.   zn.   II. ÚS   208/2014   z 24.   apríla   2014   (k   sp.   zn. Rvp 16202/2012)   a uznesenie   sp.   zn.   III. ÚS 53/2014   z   29.   januára   2014   (k   sp.   zn. Rvp 14053/2012).   Čo   sa   týka   napadnutých   uznesení   Okresného   súdu   Bánovce   nad Bebravou   a napadnutých   uznesení   krajského   súdu   v sťažnostiach   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 14091/2012   a   sp.   zn.   Rvp   14092/2012,   ústavný   súd   dopĺňa,   že   aj   voči   týmto rozhodnutiam   sťažovateľka   už   podala   v minulosti   ústavnému   súdu   identické   sťažnosti, avšak   tieto   boli   ústavnému   súdu   doručené   neskôr   ako   sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 14091/2012 a sp. zn. Rvp 14092/2012.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom   na   uvedené   zistenia   ústavný   súd   konštatuje,   že   keďže   ústavný   súd v identickej veci sťažovateľky (t. j. vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami Okresného súdu Trenčín, ako aj porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu) už rozhodol (uznesenie sp. zn. II. ÚS 220/2014 z 24. apríla 2014, uznesenie sp. zn. II. ÚS 224/2014 z 24. apríla 2014, uznesenie sp. zn. II. ÚS 203/2014 z 24. apríla 2014, uznesenie sp. zn. II. ÚS 221/2014 z 24. apríla 2014, uznesenie sp. zn. II. ÚS 373/2013 z 26. júna 2013, uznesenie sp. zn. II. ÚS 208/2014 z 24. apríla 2014 a uznesenie sp. zn. III. ÚS 53/2014 z 29. januára 2014), pričom podmienky konania zostali nezmenené, ústavný súd   sťažnosti   (vynímajúc   sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   14091/2012,   sp.   zn. Rvp 14092/2012 a sp. zn. Rvp 12678/2013) odmieta pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností (vrátane sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14091/2012, sp. zn. Rvp 14092/2012 a sp. zn. Rvp 12678/2013) k ich preskúmaniu aj z pohľadu možnej existencie ďalších   dôvodov, ktoré by mali za následok ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 13990/2012, sp. zn. Rvp 13991/2012, sp. zn. Rvp 14053/2012, sp. zn. Rvp 14089/2012 až sp.   zn.   Rvp   14092/2012,   sp.   zn.   Rvp   14815/2012,   sp.   zn.   Rvp   14816/2012,   sp.   zn. Rvp 16202/2012,   sp.   zn.   Rvp   16207/2012   až   sp.   zn.   Rvp   16209/2012   a   sp.   zn. Rvp 12678/2013,   týkajúcich   sa   v záhlaví   tohto   rozhodnutia   citovaných   rozhodnutí okresných súdov a krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia   sťažovateľky   v podaných   sťažnostiach   je   totožná   s jej   právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov, a ktoré skončili odmietnutím sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   na   ich   prerokovanie   (v   častiach   týkajúcich   sa rozhodnutí   okresných   súdov),   resp.   z dôvodu   ich   zjavnej   neopodstatnenosti   (v   častiach týkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdu tak na problematiku týkajúcu sa použitia ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993   o   nekalých   podmienkach   v   spotrebiteľských   zmluvách,   ako   aj   na námietku sťažovateľky týkajúcej povinnosti krajského súdu na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267   zmluvy   o   fungovaní   EÚ   rozhodnúť   o prerušení   konania   podľa   §   109   ods.   1 písm. c) OSP a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v sťažovateľkinej veci.

S prihliadnutím   na   totožnosť   tak   osoby   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   použitej právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných súdov,   ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   sťažovateľkinu   znalosť   dôvodov odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názor   ústavného   súdu na danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutých   rozhodnutí všeobecných súdov a sťažovateľkou použitú argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne   stotožňuje   s dôvodmi   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutí   (najmä   sp.   zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. III. ÚS 488/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. IV. ÚS 91/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku   čoho   pristúpil   k odmietnutiu   týchto   sťažností   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   ich   prerokovanie   (v   častiach týkajúcich   sa   napadnutých   uznesení   okresných   súdov),   resp.   z dôvodu   ich   zjavnej neopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa napadnutých uznesení krajského súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014