znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 424/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 35/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2008 doručená sťažnosť Ing. F. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 35/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „... Dňa 15. 4. 1996 podal sťažovateľ trestné oznámenie na Útvar inšpekcie Ministerstva vnútra na K. H.... na tom skutkovom základe, že dňa 5. 4. 1995 v B. v pobočke firmy Z., K. H.... predstierajúc, že je schopný vybaviť úver v banke   na   základe   zmluvy   o   uschovaní   finančnej   hotovosti,   prevzal   od   Ing.   F.   K. (sťažovateľa) sumu 400.000,- Sk ako províziu pre osobu, ktorá vybaví úver. Napriek tomu, že úver nevybavil, peniaze Ing. K. nevrátil a použil ich pre vlastnú potrebu. Dňa 20. 4. 1995 v B. v pobočke firmy Z. predstieral, že od japonskej E. je vybraný úver 95 miliónov Sk pre bližšie neurčenú firmu. Táto mala byť ochotná úver postúpiť za províziu 3.700.000,- Sk. Dňa 13. 4. 1995 na základe zmluvy o uschovaní finančnej hotovosti, prevzal od Ing. K. sumu 3.700.000,- Sk. Napriek tomu, že prevod úveru nevybavil, peniaze Ing. K. nevrátil a predstieral,   že   ich   prevzal   Ing.   N.   dňa   24.   4.   1995   v sume   3.200.000,-   Sk   na   základe potvrdenia, ktoré bolo nepravdivé, čím obžalovaný spôsobil Ing. K. celkovú škodu v sume 4.100.000,- Sk.

Dňa 25. 8. 1999 podal prokurátor Okresnej prokuratúry B. obžalobu na obv. K. H. pre   pokračujúci   trestný   čin   podvodu   podľa   §   250   ods.   1,   ods.   4   Trestného   zákona. Sťažovateľ bol v obžalobe označený ako poškodený....

Dňa 1. 12. 2003 vydal predseda senátu opatrenie, že vo veci sa bude konať ako proti ušlému v zmysle § 305 Tr. por....

Dňa 20. 9. 2004 Okresný súd Bratislava I vydal na hlavnom pojednávaní rozsudok sp. zn. 2 T 35/99, ktorým uznal obž. K. H. za vinného z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a odsúdil ho k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Obž. K. H. zároveň zaviazal k náhrade škody sťažovateľovi v sume 4.100.000,- Sk, pričom sťažovateľa so zvyškom nároku odkázal na občianskoprávne konanie.

Dňa 16. 11. 2004 podal sťažovateľ odvolanie proti rozsudku zo dňa 20. 9. 2004 v časti o náhrade škody, pretože súd mu nepriznal nárok na úroky z omeškania, ktoré si v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky taktiež uplatnil. Odvolanie v zákonnej lehote podal aj obhajca obžalovaného.

Dňa 19. 1. 2005 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie sp. zn. 8 To 380/04, ktorým zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil   súdu prvého stupňa na ďalšie konanie   z   dôvodu,   že   konanie   predchádzajúce   napadnutému   rozsudku   trpí   podstatnou chybou.

Dňa 12. 12. 2005 Okresný súd Bratislava I vydal na hlavnom pojednávaní rozsudok sp. zn. 2 T 35/99, ktorým uznal obž. K. H. za vinného z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a odsúdil ho k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Obž. K. H. zároveň zaviazal k náhrade škody sťažovateľovi v sume 4.100.000,- Sk aj s uplatnenými úrokmi z omeškania.

Dňa 8. 11. 2007 podal sťažovateľ predsedníčke súdu sťažnosť na prieťahy Okresného súdu Bratislava I so žiadosťou, aby zabezpečila konanie vo veci bez zbytočného odkladu. Dňa 27. 11. 2007 bola sťažovateľovi zaslaná odpoveď predsedníčky súdu na jeho sťažnosť, v ktorej bolo uvedené, že prieťahy boli zistené, avšak len z objektívnych dôvodov, pričom tie boli už odstránené a spis bude predložený zákonnému sudcovi.

Dňa 27. 11. 2007 s doplnením zo dňa 3. 12. 2007 podal obžalovaný odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 35/99 zo dňa 12. 12. 2005. …

Súd   v   danej   trestnej   veci   vydal   posledný   rozsudok   dňa   12.   12.   2005,   ktorý   do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť....

Mám za to, že vec nie je právne zložitá, pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované v judikatúre súdov. Okrem uvedeného v konaní vystupoval len jeden obvinený a dvaja poškodení. Taktiež nebolo potrebné vykonávať zložité dokazovanie. To bolo   založené   len   na   výsluchoch   dvoch   poškodených,   piatich   svedkov   a   na   listinných dôkazoch - čítaní výpovedí ďalších svedkov. Nebolo potrebné zabezpečovať napr. znalecké posudky am iné osobitné dôkazné prostriedky. Taktiež rozsiahlosť spisového materiálu nie je veľká.

V   súhrne   možno   správanie   sťažovateľa   hodnotiť   tak,   že   nespôsobilo   prieťahy v konaní. Jedinou skutočnosťou, ktorá mohla prispieť k predlžovaniu súdneho konania, je nespolupráca obžalovaného, ktorý sa skrýval a nedostavoval sa na pojednávania.

Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava I v posudzovanom konaní, z analýzy dosiaľ   vykonaných   úkonov   súdu   vyplýva,   že   súd   bol   v   spore   sťažovateľa   málo   činný. Nečinnosť súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 2 T 35/99 ako celok, a preto nemá význam hodnotiť sporadické úkony súdu (do dnešného dňa vydané rozhodnutie, t. j. po   takmer   13   rokoch   od   spáchania   skutku   nenadobudlo   právoplatnosť).  ...Od   vydania rozsudku zo dňa 12. 12. 2005 prešli už viac ako dva roky, pričom do dnešného dňa nedošlo k jeho správoplateniu. V odpovedi predsedníčky súdu zo dňa 27. 11. 2007, ktorou reagovala na sťažnosť zaslanú sťažovateľom dňa 8. 11. 2007, bolo uvedené, že došlo k odstráneniu prieťahov a spis bude predložený zákonnému sudcovi. Podľa telefonických informácií zo spisovej kancelárie nebol spis do dnešného dňa predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu obžalovaný pritom podal ešte dňa 27. 11. 2007 s doplnením zo dňa 3. 12. 2007....

Vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania Okresného súdu Bratislava I vedená pod   sp.   zn.   2   T   35/1999,   konkrétne   na   okolnosti   prípadu,   najmä   neefektívny   prístup prvostupňového súdu, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že vo veci nebolo ku dňu podania tejto   sťažnosti   právoplatne   rozhodnuté,   sťažovateľ   považuje   priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia   za   dôvodné.   Napadnuté   prieťahy   v   konaní   Okresného   súdu Bratislava I u sťažovateľa vyvolali psychicky stav neistoty a očakávania, ako bude vo veci rozhodnuté, ako aj či bude v prípade jeho úspechu vo veci možné ešte uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko svoju pohľadávku si uplatnil len v trestnom konaní a predpokladom jej vymáhania je exekučný titul v podobe právoplatného rozsudku Prieťahmi v konaní sa neistota   sťažovateľa   neustále   zvyšuje   a   zmenšuje   sa   pravdepodobnosť,   že   uplatnená pohľadávka bude v budúcnosti uspokojená, a to najmä vzhľadom na jej výšku. Sťažovateľ preto navrhuje, aby mu Ústavný súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy, ktorou by aspoň čiastočne kompenzoval škodu, ktorú štát sťažovateľovi spôsobil prieťahmi v súdnom konaní....“

2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Ing. F. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn. 2 T 35/99.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod sp. zn.   2   T   35/99   konal   bez   zbytočných   prieťahov   v   súlade   s   ustanoveniami   Trestného poriadku.

Ústavný súd priznáva Ing. F. K. primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   ukladá   povinnosť   vyplatiť   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie vo výške 200 000,- Sk a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 8.011,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa - ktorý vystupuje v napadnutom konaní v postavení poškodeného, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 35/99.

Ústavný súd konštatuje, že zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu   bolo ukončené rozsudkom   12. decembra 2005,   pričom   sťažovateľ   podal proti   rozsudku   okresného   súdu   odvolanie „dňa   27. 11. 2007   s   doplnením   zo   dňa 3. 12. 2007“.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ okresného   súdu,   ktorého   označil   za   účastníka   tohto   konania.   V napadnutom   konaní   sa sťažovateľ o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr 27. novembra 2007, keď podal odvolanie proti I. stupňovému rozsudku. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (21. februára 2008), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberať opodstatnenosťou   námietok   uvedených   v sťažnosti   vo   vzťahu   k okresnému   súdu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Okrem uvedeného treba konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie   stavu   právnej   neistoty.   Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania   sťažovateľa   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde skončené 12. decembra 2005. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou   až   podaním   z 18.   februára   2008,   t.   j.   v čase,   keď   porušenie   označeného základného   práva   na   súde,   ktorý   sťažovateľ   označil   za   účastníka   konania,   už   netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu   k základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti podanej ústavnému súdu aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008