znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 423/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. H., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   poverením   na   vykonanie   exekúcie   vydaným   Okresným   súdom Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 4238/2011 č. 5104*070587 z 27. októbra 2011, uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 Er 4238/2011 zo 16. februára 2012, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 18. apríla 2012 v spojení   s opravným uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave sp.   zn. 22   CoE   158/2012 z 20. júna 2012, postupom súdneho exekútora JUDr. T.P. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 444/2011 a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2013 doručená sťažnosť Ing. D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“),   čl.   12   ods.   1   ústavy   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) poverením na vykonanie exekúcie vydaným Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 4238/2011, č. 5104*070587 z 27. októbra 2011, uznesením okresného súdu sp. zn. 15 Er 4238/2011 zo 16. februára 2012, uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 18. apríla 2012 v spojení s opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 20. júna 2012, postupom súdneho exekútora JUDr. T. P. v exekučnom konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   EX   444/2011   a postupom   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky.

2. Sťažnosť sťažovateľa sa týka exekučného konania vedeného proti sťažovateľovi ako povinnému. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza priebeh exekučného konania a k predmetu konania pred ústavným súdom uvádza:

«1. O tom, že sa proti mojej osobe vedie exekúcia EX 444/2011 som sa dozvedel z listu   exekútora   JUDr.   T.   P.   z   12.   12.   2011,   kde   uviedol,   že   exekúciu   na vymoženie pohľadávky: 3389.-Eur a príslušenstva: 688,030 Eura vykoná prikázaním z účtu.

2. Dňa 15. 12 2011 som na prísl. Okresnom súde BA 4 podal námietky voči exekúcii č. Ex 444/2011,15 Er 4238/ 11, voči istine i trovám, lebo dňa 9. 12. 2011 som zaplatil 3389 Eur...

3.   Okresný   súd   Bratislava   IV.   rozhodol   UZNESENÍM   č.   k.   15   Ex/4238/2011-41 zo dňa 16. 02. 2012 a čiastočne môjmu odvolaniu vyhovel, exekúciu o 3389.-Eur zastavil, námietky   proti   trovám   odmietol   lebo,   že   exekútor   založil   do   spisu   obálku,   že   mnou podpísanú,   že   som   dňa   10.   12.   2011   neprevzal   zásielku   exekútora   hoci   som   bol,   že o následkoch odmietnutia poučení čo nie je pravda, exekútor ma nič nepoúčal a môj podpis sfalšoval!

4. Dňa 13. 3. 2012 som sa voči UZNESENIU 1. st. súdu čo do zbytku odvolal a moje odvolanie som doplnil podaním na 2. st. súd dňa 23. 4. 2012, keď som zistil nedostatok splnomocnenia, ktoré splnomocnenie brat Ľ. podpísal advokátovi JUDr. B. na inú kauzu vydania podielov. Obidva súdy si neprečítali splnomocnenie...

5.   Krajský   súd   v   Bratislave   rozhodol   o   mojom   odvolaní   UZNESENÍM č. k. 22 Coe/158/2012-58 dňa 18. 4. 2012 a opravným UZNESENÍM zo dňa 20. 6. 2012 pričom   opomenul   skúmať   základnú   vec   a   to   konkrétnosť   a   určitosť   splnomocnenia nevydaného pre účely exekučného konania.

6. Listom zo dňa 8. 1. 2012 som sa obrátil na Min. spravodlivosti SR a exekútora so sťažnosťou   na   prieťahy   a   nesprávny   úradný   postup   a   diskrimináciu   v   odmeňovaní znalcov kontra exekútorov,   že súd porušil moje právo vyjadriť sa ku všetkým návrhom vedeným   proti   mojej   osobe   na   súde   čiže   aj   k   návrhu   na   začatie   -   poverenie   vykonať exekúciu, že v exekučnom titule OSVEDČENÍ o DEDIČSTVE nie je uvedená forma resp. účet oprávneného a že i napriek tomu, že som zaplatil 3389.-Eur na účet brata, exekútor mi i tak strhol peniaze z dôchodk. účtu.

7.   Na   moju   sťažnosť   odpovedala   predsedníčka   OS   BA4   dňa   30.   7.   2011,   že hodnotenie procesného postupu sudcu nespadá do jej kompetencie a že súd postupoval v exekučnej veci podľa zákona. V tejto súvislosti poukazujem na rozpor v exekučnom zákone sústavou,   kde   je   zakotvené   právo   občana   na   právnu   pomoc   podľa   čl.47   odst.2,   preto 3 dňová lehota na vznesenia námietok proti trovám exekúcie je prikrátka nato, aby sa občan napr.   od   doručenia   v   piatok do pondelka   poradil   s advokátom preto   je   3   dni   (lehota) je v rozpore   s   čl.47   odst.2.   Ústavy   SR.   Aj   keď   mne   vôbec   exekútor   UPOVEDOMENIE o začatí exekúcie nedoručil.

Pri posudzovaní otázky, či došlo v súdnom konaní a správnom konaní k zbytočným prieťahom a k porušeniu základného práva podľa článku 48 odseku 2. Ústavy a článku 6 odseku 1, Dohovoru, Ústavný súd SR... zohľadňuje tri základné kritéria...

1. Právna a faktická zložitosť veci o ktorej súd v tejto exekučnej veci rozhoduje nie je zložitá.

2.   Správanie   sa   účastníkov   konania:   sťažovateľ   sa   nijakým   spôsobom   nesnažili o prieťahy.

3.   Postup   súdu:   Súd   povolil   vykonať   exekúciu   bez   toho,   aby   sa   k návrhu, ku kompletnému návrhu s priloženým exekučným titulom vč. nezameniteľného a určitého splnomocnenia k návrhu oprávneného na vykonanie účastník konania: sťažovateľ vyjadril či splnil, alebo nesplnil záväzok z exekučného titulu. Tak postupom 1. stupňového súdu došlo   k   prieťahom   vo   veci   a   k   nesprávnym   následným   rozhodnutiam   súdov.   Došlo k porušeniu   základných   ľudských   práv   sťažovateľa   citovaných   v   záhlaví   tejto   sťažnosti a napriek tomu, že exekútor pohľadávku nevymohol exekútor si nárokuje odmenu vo výške ktorú si tento „živnostník“ svojvoľne bez dozoru súdu už 13 mesiacov pravidelne strháva zo starobného   dôchodku   sťažovateľa   čím   zo   zbytku   dôchodku   sťažovateľ   nevie   zaplatiť bytné, energie, svoje lieky a životné náklady a nevie ani zaplatiť splátky z pôžičky z ktorej zaplatil   pohľadávku   z   DEDIČSKÉHO   ROZHODNUTIA.   Okrem   toho   exekútor   dal „blombu“   na   dve   nehnuteľnosti   čím   znemožnil,   aby   so   svojím   majetkom   disponoval sťažovateľ   tak   exekútor   plní   ciele   v   prospech   svojho   kamaráta   advokáta   JUDr.   B.   na dosiahnutie cieľa získať pre vyvoleného ich klienta spoluvlastnícke podiely sťažovateľa tak dochádza k zneužitiu úradu exekútora i advokátskeho postavenia, keď títo zabezpečujú aj obchody s nehnuteľnosťami.»

3. Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„a/. že postupom 1. stup.súdu a 2. stup. súdu a exekútorského úradu boli porušené základné ľudské práva sťažovateľa zaručené čl. 48 odst. 2 Ústavy SR... ako i právo podľa čl. 20 odst. 1 Ústavy SR... a čl. 46... a čl. 47 odst. 2... a čl. 12 odst. 1... a práva zaručené Európskym   dohovorom   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd: čl. 1... a čl. 6 odst. 1... a čl. 13...

b/. aby Ústavný súd SR zrušil a vrátiť na ďalšie konanie nasledovné rozhodnutia:

1. Rozhodnutie - Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. 10. 2011 o poverení č.5104-070587 na exekúciu exekútorovi JUDr. T. P. pod zn. spisu 15 Er/4238/2011.

2. Rozhodnutie   -   UPOVEDOMENIE   o   spôsobe   vykonania   exekúcie   č.   k. EX 444/2011 zo dňa 12. 12. 2011 vydané exekútorským úradom JUDr. T. P. a EXEKUČNÉ PRÍKAZY vydané exekútorom dňa 2. 1. 2012 adresované bankám a Sociálnej poisťovni – ústredie B. pod č. EX 444/2011 na zablokovanie účtov a strhnutie 3389.-Eur s prísl. všade.

3. Rozhodnutie   -   UZNESENIE   Okresného   súdu   Bratislava   IV č. k. 15 Er/4238/2011-41 zo dňa 16.02.2012 v spojitosti s UZNESENÍM Krajského súdu v Bratislave č. k. 22 CoE/158/2012-58 zo dňa 18. 4. 2012 a opravným UZNESENÍM KS č. k. 22 CoE/158/2012-61 zo dňa 20. 6. 2012.

c/. prikázal Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislava bez zbytočných prieťahov obnoviť v katastrálnom operáte predošlý stav na listoch vlastníctva: č. 8996 a č. 4089 kat. územie B., spoluvlastníkovi K. D., Ing. nar. 17. 08. 1945 vymazať Exekučné záložné právo na   LV   č.   8996   a   Upovedomenie   o   začatí   exekúcie   predajom   nehnuteľnosti   v   prospech oprávneného: Ľ. K. (10. 3. 1948) na spoluvlastnícky podiel k pozemku LV č. 4089 parc. č. 8475/1 - 2, podľa EX 444/2011-4 zo dňa 4. 11. 2011.

d/. aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi:

- Od subjektu 1. Okresného súdu Bratislava IV, za majetkovú a nemajetkovú ujmu   krátením   dôchodku   a   obmedzením   vlastníckeho   práva   zo   spoluzodpovednosti zadosťučinenie   vo   výške   6000.-Eur   a   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   za prieťahy 3000.-Eur.

- Od subjektu 2. Krajského súdu v Bratislave za majetkovú a nemajetkovú ujmu krátením   dôchodku   a   obmedzením   vlastníckeho   práva   zo   spoluzodpovednosti zadosťučinenie   vo   výške   3000.-   Eur   a   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie za prieťahy 1500.- Eur.

-   Od   subjektu   3.   Ministerstvo   spravodlivosti   SR   z   titulu   spoluzodpovednosti za nedodržiavanie   Ústavy   SR   a   medzinárodného   DOHOVORU   a   neplnenie   povinnosti upraviť   vnútroštátnu   legislatívu,   najmä   O.s.p.   a   exekučný   poriadok,   za   majetkovú a nemajetkovú   ujmu   nekonečným   krátením   dôchodku   a   obmedzením   vlastníckeho   práva finančné zadosťučinenie vo výške 6000.-Eur a priznal primerané finančné zadosťučinenie za prieťahy 3000.-Eur.

- Od subjektu 4. JUDr. T. P., Exekútorský úrad, IČO: 35497335, za majetkovú a nemajetkovú   ujmu   dodnes   pokračujúcim   krátením   starobného   dôchodku   a obmedzením vlastníckeho práva za všetky neprimerané opatrenia a prieťahy finančné zadosťučinenie 9000.- Eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 9000.-Eur odo dňa 2. 1. 2012 do dňa zaplatenia.

- trovy právneho zastúpenia, ako budú vyčíslené na účet právneho zástupcu.“

II.

4. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Podľa § 50 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii...

9. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

10. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

11. Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

12. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,   inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

15. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli   porušené,   musí   mať   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred   národným   orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

16.   Podľa   čl.   1 dodatkového   protokolu   každá   fyzická   alebo právnická   osoba   má právo pokojne užívať svoj   majetok.   Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku   s výnimkou verejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,   aby   upravili   užívanie   majetku   v   súlade   so   všeobecným   záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

17. Podstatou   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušenie   jeho   práv   postupom a rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom proti nemu ako povinnému. Vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky   sťažovateľ   namieta   predovšetkým „neplnenie povinnosti   upraviť   vnútroštátnu legislatívu, najmä O.s.p. a exekučný priadok...“. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza skutkové tvrdenia a svoje názory na postup a rozhodnutia orgánov verejnej moci exekučnej veci. Zo sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   nesúhlasí   s postupom   orgánov   verejnej   moci a nestotožňuje sa s vedením exekučného konania voči svojej osobe, avšak v odôvodnení sťažnosti absentuje konkrétne právne odôvodnenie tvrdeného ústavne nesúladného postupu a rozhodovania orgánov verejnej moci.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 15 Er 4238/2011 zo 16. februára 2012 a poverením na vykonanie exekúcie č. 5104*07058 z 27.októbra 2011

18. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie označených práv uznesením okresného súdu sp. zn. 15 Er 4238/2011 zo 16. februára 2012.

Z   príloh   pripojených   k sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu okresného súdu sp. zn. 15 Er 4238/2011 zo 16. februára 2012 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 18. apríla 2012.

19. Právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane označených   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľov   (porušenie   ktorých   sa   namieta) nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje každú fyzickú a právnickú osobu.   Ak   teda   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   ústavnej   sťažnosti   zistí,   že o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený rozhodovať iný súd na základe dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v systéme všeobecného súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.

20.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   v   časti   namietajúcej porušenie jeho základných práv a slobôd označeným uznesením okresného súdu ústavný súd zistil existenciu práve takejto situácie, pretože proti jeho rozhodnutiu mal sťažovateľ k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   na   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd poskytovaný zákonom (odvolanie), ktorý aj využil. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie účinnej   ochrany   práv   údajne   porušených   uznesením   okresného   súdu   mal   sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

21.   Pokiaľ   ide   o namietané   porušenie   práv   sťažovateľa   vydaním   poverenia na vykonanie   exekúcie   č.   5104*070587   z 27.   októbra   2011,   ústavný   súd   uvádza,   že sťažovateľ   neuviedol   žiadne   konkrétne   dôvody   tvrdeného   porušenia   základných   práv označeným poverením na vykonanie exekúcie. V zmysle § 57 Exekučného priadku mal sťažovateľ aj vo vzťahu k vydanému povereniu na vykonanie exekúcie účinný prostriedok nápravy,   ktorým   je   podanie   návrhu   na   zastavenie   exekúcie.   Keďže   sťažovateľ   mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy poskytovaný všeobecným súdom, bolo potrebné jeho   sťažnosť   v tejto   časti   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 18. apríla 2012 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 20. júna 2012

22.   Sťažovateľ namietal porušenie svojich   označených   práv uznesením krajského súdu sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 18. apríla 2012 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 20. júna 2012.

Ústavný súd zistil, že predmetné uznesenie krajského súdu sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 18. apríla 2012 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 20. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2012.

23.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie   v   lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde.   Táto   lehota   je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 18. apríla 2012 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 22 CoE 158/2012 z 20. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2012 a že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť 25. februára 2013 (t. j. 6 mesiacov po právoplatnosti predmetného uznesenia krajského súdu), ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sťažnosť sťažovateľa nebola podaná v dvojmesačnej lehote od relevantnej skutočnosti, a preto ju ústavný súd v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom súdneho exekútora v konaní vedenom pod sp. zn. EX 444/2011

25.   Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   postupom   súdneho exekútora,   a to   upovedomením   o spôsobe   vykonania   exekúcie   sp.   zn.   EX   444/2011 z 12. decembra 2011 a exekučnými príkazmi súdneho exekútora z 2. januára 2012.

26. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, I. ÚS 153/2010).

27. Ústavný súd konštatuje, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje proti upovedomeniu o začatí exekúcie účinný právny prostriedok nápravy, ktorým je námietka podľa § 50 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie účinnej ochrany práv údajne porušených upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. EX 444/2011 z 12. decembra 2011 mal sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, ktorý aj využil (15. decembra 2011 podal námietky proti exekúcii), bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto   časti   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu.

28.   Pokiaľ   ide   o tvrdené   porušenie   označených   práv   sťažovateľa   exekučným príkazom sp. zn. Ex 444/11 z 2. januára 2012, ústavný súd konštatuje, že exekučný príkaz je procesný úkon exekútora, ktorým sa začína vlastné vykonávanie exekúcie. Exekučný príkaz konkretizuje, akým spôsobom budú pohľadávky oprávnenej vymáhané. Proti exekučnému príkazu zo zákona nie je opravný prostriedok prípustný.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   treba   dospieť   k   záveru,   že   nie   je   daná bezprostredná príčinná súvislosť medzi exekučným príkazom sp. zn. Ex 444/11 z 2. januára 2012 a označenými právami sťažovateľa podľa ústavy a dodatkového protokolu. Povinnosť sťažovateľa   zaplatiť   vymáhanú   sumu   totiž   nevyplývala   z   exekučného   príkazu, ale z predchádzajúceho upovedomenia o začatí exekúcie. Pokiaľ sťažovateľ napriek tomu podal ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej namieta porušenie základného práva na ochranu vlastníctva   vydaním   exekučného   príkazu,   treba   túto   sťažnosť   považovať   za   zjavne neopodstatnenú (podobne I. ÚS 272/06, II. ÚS 296/06).

K namietanej legislatívnej nečinnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

29.   Vo   vzťahu   k Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   sťažovateľ namieta predovšetkým „neplnenie povinnosti upraviť vnútroštátnu legislatívu, najmä O.s.p. a exekučný priadok...“, avšak v odôvodnení sťažnosti, ako ani v petite výslovne neuvádza, že by touto nečinnosťou malo dôjsť k zásahu do jeho základných práv a slobôd (sťažovateľ neuvádza,   ktoré   konkrétne   základné   práva   a   slobody   mali   byť   označenou   nečinnosťou porušené,   pozn.),   a žiada „za   majetkovú   a nemajetkovú   ujmu   nekonečným   krátením dôchodku a obmedzením vlastníckeho práva finančné zadosťučinenie vo výške 6000,-Eur a... primerané finančné zadosťučinenie za prieťahy 3000 Eur“.

Právomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti sú vymedzené v ustanoveniach čl. 124 až čl. 129 ústavy. Ústavný súd nemá právomoc v rámci konania o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovať o legislatívnej nečinnosti orgánu verejnej moci. Ústavný súd tiež konštatuje, že sťažnosť v tejto časti neobsahuje základné náležitosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, najmä neobsahuje označenie základných   práv   a slobôd,   ktoré   mali   byť namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci porušené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu, ako aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

30. Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003   Z. z.   o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky   právne   prostriedky   a   uplatňuje   v   záujme   klienta   všetko,   čo   podľa   svojho presvedčenia považuje za prospešné. Uvedené ustanovenie upravuje povinnosť advokáta pri výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne   prostriedky,   a   takto   chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.

Ústavný   súd   vzhľadom   na uvedené   konštatuje,   že   je   zarážajúce,   že   v doručenej sťažnosti sťažovateľa absentuje akékoľvek ústavnoprávne odôvodnenie tvrdeného porušenia základných práv a slobôd, a to napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym   zástupcom   –   advokátom.   Ústavný   súd   uvádza,   že   vzhľadom   na   požiadavku materiálnej ochrany práv sťažovateľa sa podanou sťažnosťou zaoberal, aj keď v odôvodnení sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného právnym zástupcom, v niekoľkých ohľadoch chýbali základné právne relevantné súvislosti a petit sťažnosti v časti nezodpovedal požiadavkám ustanoveným zákonom o ústavnom súde.

31. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013