znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 423/09-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2009   predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 81/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 81/2006.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu 16. októbra 2006 a predmetná vec nie je do dnešného dňa rozhodnutá. Sťažnosť bola ústavnému súdu postúpená   bez   príloh,   čo   sťažovateľ   odôvodňuje   nedostatkom   peňazí   na   vyhotovenie nových fotokópií, a z toho dôvodu žiada pripojiť spis ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 45/08 a tiež   žiada   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným súdom.

Zo spisu sp. zn. I. ÚS 45/08 ústavný súd zistil, že sťažovateľ namieta v napadnutom konaní okresného súdu to, že „zákonná sudkyňa(...) používa prekrucovanie skutočnosti na neoslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov, potom rozhodne tak chybne a sťažovateľa neoslobodí   od   poplatkov,   čím   si   vynucuje   odvolacie   konanie,   ktoré   je   úplne   zbytočne, pretože sťažovateľ je prototypom na oslobodenie od súdnych poplatkov(...) Súd koná tak, že brutálne a systematicky marí základné práva sťažovateľa nepomôže ani to že tieto práva mu garantuje Ústava SR čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 a čl. 6 medzinárodného dohovoru.“ Ďalej uviedol,   že «(...)   okrem   obštrukcii   nebolo   vo   veci   vykonané   nič.   Vo   veci   bolo   vydané uznesenie   o   nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   hoci   podľa   zákona   má sťažovateľ plne právo na oslobodenie. Sudkyňa túto „fintu“ použila len na účely oddialiť konanie vo veci samej a dúfa, že sťažovateľ to nevydrží a zrúti sa mŕtvy skôr, ako niečo vykoná. Sťažovateľ požiadal o odstránenie prieťahov dňa 24. 08. 2009.».

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v konaní 8 C 81/2006 konať bez ďalších prieťahov a vec ukončiť v lehote 3 mesiace, nakoľko ide o jednoduché konanie.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu 2 000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8 C 81/2006   došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   zo   spisu   sp.   zn.   I.   ÚS   45/08   zistil,   že   predmetné   konanie   začalo 16. októbra   2006   a   okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   81/2006-22   z   30.   januára   2007 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorého sa v žalobe domáhal. Proti   tomuto   uzneseniu   (doručenému   sťažovateľovi   9.   februára   2007)   podal   sťažovateľ odvolanie doručené okresnému súdu 13. februára 2007 a 1. októbra 2007. V označenom období   sa   posudzovala   otázka   oslobodenia   sťažovateľa   od   súdnych   poplatkov,   ktoré (rozhodovanie)   bolo   v   dôsledku   odvolania   sťažovateľa   na   Krajskom   súde   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Z citovaného spisu ústavného súdu vyplýva, že konanie vedené okresným súdom trvajúce 15 mesiacov, počas ktorých sa posudzovala otázka oslobodenia sťažovateľa od súdnych poplatkov na oboch stupňoch súdov, ústavný súd nepovažoval za zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. I. ÚS 45/08-7 zo 7. februára 2008 (doručené sťažovateľovi 3. apríla 2008) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Ústavný súd zistil, že od doručenia uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 45/08-7 zo 7. februára   2008,   t.   j.   od   3.   apríla   2008,   bolo   v označenom   konaní   okresného   súdu krajským súdom ako súdom odvolacím uznesením č. k. 5 Co 255/08-41 z 27. januára 2009 potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 8 C 81/2006-22 z 30. januára 2007 v spojení s opravným uznesením č. k. 8 C 81/2006-32 z 2. júla 2008 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkoch a tiež bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 8 C 81/2006-31 z 2.   júla   o uložení   poriadkovej   pokuty.   Predmetné   uznesenie   krajského   súdu   nadobudlo právoplatnosť   27.   februára   2009.   Sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   krajského   súdu dovolanie. Okresný súd vyzýval sťažovateľa na zdokladovanie jeho príjmov z dôvodu jeho žiadosti o ustanovenie advokáta v súvislosti s podaním dovolania. Dňa 24. augusta 2009 podal sťažovateľ okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne i v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov,   sa   v napadnutom   konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno označený postup okresného súdu považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   sťažovateľ   namietal,   že   označeným   postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase od rozhodnutia ústavného súdu uznesením č. k. I. ÚS 45/08-7 zo 7. februára 2008 (doručeným sťažovateľovi 3. apríla 2008) v rozpore s čl. 20 ods. 1 ústavy, t. j. bez odôvodnenia návrhu a navrhovaných dôkazov.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   odmietol   aj   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009