znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 423/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. T., B., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. Ď.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001 a EX 94/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. T. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2008 doručená sťažnosť Ing. E. T., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 1104/2001 a EX 94/2001.

1. Z obsahu sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti: «Sťažovateľka je občanom Slovenskej republiky. Dňa 16. 11. 2007 z Okresného súdu Bratislava III prevzala uznesenie čís. k.: 39 Er 1104/2001, EX 94/2001, o zastavení exekúcie a určení výšky trov konania.  ...   Dňa   30. 08. 1993...   podpísala   „Zmluvu   o sprostredkovaní“   s   obchodnou spoločnosťou   I.   a.   s.   Dňa   16.   11.   1993   jej   I.   a.   s.,   vypovedala   predmetnú   zmluvu o sprostredkovaní k termínu 31. 12. 1993...

Veľmi lukratívna 7. poschodová administratívna budova v B., z podivných dôvodov až 3x (!) menila svojho majiteľa (z I. na A. a potom na N.). Za týmito prevodmi budovy však stáli   zásadne   tí   istí   muži...   z   výsledku   poctivej   a   čestnej   práce   sprostredkovateľky (sťažovateľky) pani Ing. E. T., ktorá sprostredkovala skvelého a veľmi solventného nájomcu S., a. s., do administratívnych priestorov budovy povinného, mali postupne bohatý a značný osoh: obchodná spoločnosť I., a. s., potom A., spol. s r. o., a teraz N., spol. s r. o. a najmä ich spoločníci...   Tieto opakujúce sa výdatné plody nájmu Okresný súd Bratislava III   a Exekútorský úrad od 23. 05. 2001 do 19. 10. 2007 (teda vyše 6 1/2 roka) to asi neveľmi zaujímalo, keďže Exekútorský nebol schopný vykonať razantnú exekúciu...

Návrh na exekúciu bol podpísaný dňa 23. 05. 2001. Nemôžeme predsa všetci iba bezmocne   zatvárať   oči   nad   očividnou   benevolenciou   a   ľahostajnosťou   Okresného   súdu Bratislava   III   a   Exekútorského   úradu,   ktorý...   vyše   6   1/2   roka...   nariadenej   exekúcii nevenoval náležitú pozornosť a predchádzajúce dispozície s budovou ignoroval...

Štatutárny orgán I., a. s., konateľ obchodnej spoločnosti A. i N. totiž niekoľko rokov pred podaním súdnych návrhov i predmetného exekučného návrhu a tiež s prihliadnutím na jeho   dlhodobo   negatívne   a   špekulatívne   správanie,   spoločne   robil   všetky   negatívne reštrikcie,   aby   Ing.   E.   T.   nevyplatil   žiadnu   sprostredkovateľskú odmenu   t. j.   istinu   501 040,09 Sk s príslušenstvom a nezaplatil trovy súdneho a exekučného konania. Robil to úmyselne a   cielene,   za   výdatnej právnej   pomoci advokáta   JUDr.   J.   L.,   pravdepodobne príbuzného Ing. M. L. (štatutárny orgán), ktorý celých 5 rokov vytrvalo podával nezmyselné odvolania a súdne návrhy s cieľom získať potrebný časový priestor a poslať I., a. s., do likvidácie (a výmazu z OR). Počas prejednávania veci cca na ôsmych (!) súdnych sporoch sa mu to nakoniec aj podarilo. Tým sa mal vyhnúť zaplateniu sprostredkovateľskej odmeny sťažovateľke...

Sťažovateľka   je   nespokojná   s   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava III zo   dňa 19. 10. 2007 o zastavení exekučného konania. Návrh na vykonanie exekúcie bol podľa jej názoru   naozaj   dôvodný   a   oprávnený.   Podľa   jej   názoru   samotná   exekúcia   však   nebola vykonaná dôsledne, resp. nebola vykonávaná vôbec.

...   povinná   I.,   a.   s.,   a   ani   ďalší   nasledovní   vlastníci   lukratívnej   7-poschodovej administratívnej budovy v B., dodnes dobrovoľne neuhradili sťažovateľke Ing. E. T. ani 1,- Sk z jej oprávneného nároku... obchodná spoločnosť I., a. s., medzitým úspešne previedla predmetnú administratívnu budovu za 18 000 000.-Sk na obchodnú spoločnosť A., spol. s r. o., ktorú vlastnila skupina stále tých istých - vzájomne spriaznených ľudí, aby perfektne vykázala svoju nemajetnosť a tým nemožnosť vykonania exekúcie aj na tento majetok... Okresný   súd   i   exekútorský   úrad   bol   voči   obchodnej   spoločnosti   I.,   a.   s.   zjavne nečinný,   nedôrazný   a   zhovievavý.   Dokonca   prehliadol   i   dôležité   ustanovenie   v   kúpnej zmluve zo dňa 16.05. 1995, kde všetky práva a povinnosti z uzavretých zmlúv o nájme prechádzajú na nadobúdateľa... Mysleli sa tým najmä finančné plody nájmu. Každý má rozčarujúci pocit keď zistí, že stále v tom rozhodnom čase - bol sprostredkovaný nájomca – S., a. s., v nebytových priestoroch (administratívnej budove) aj naďalej...

Domnievame sa, že došlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. že orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci, bol nečinný.

... došlo aj k „nesprávnemu úradnému postupu“... Nesprávnym úradným postupom môže   byť   aj   nevydanie   alebo   oneskorené   vydanie   rozhodnutia   v   dôsledku   porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu   má   aj   nečinnosť   štátneho   orgánu   alebo   jeho   činnosť,   ktorá   nie   je   vykonaná v stanovenej   lehote   alebo   v   lehote,   ktorá   zodpovedá   právu   na   prejednanie   veci   „bez zbytočných prieťahov“ (pozri čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Domnievame sa, že bezzubé exekučné konanie v dĺžke 6 1/2 roka bolo zjavne pridlhé a svedčilo o skôr nečinnosti a nezáujmu Okresného súdu Bratislava III, ktorý dôsledne nekontroloval činnosť Exekútorského úradu a nestaral sa o priebeh a stav vykonávanej exekúcie...

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   priznanie   primeraného   zadosťučinenia   ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je možné napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu. Daný prípad je práve takýto.

Vychádzajúc z uvedeného a zohľadňujúc skutočnosť, že Okresný súd Bratislava III, svojim konaním v predmetnej veci zapríčinil prieťahy v konaní, sťažovateľka žiada v zmysle čl.   127   ods.   3   Ústavy   SR,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznal   sťažovateľke finančné zadosťučinenie v celkovej výške 551 960.- Sk.»

2. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

«Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   Bratislava   - III., v   konaní vedeného na Okresnom súde Bratislava – III., pod sp. zn.: 39 Er 1104/2001 a EX 94/2001, porušila právo sťažovateľky: Ing. E. T., upravené v čl. 48., ods. 2., Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1., Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 551 960.- Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   -   III   povinný   jej   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   - III je   povinný   nahradiť   do   15   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 16 500.- Sk v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb..., a to všetko na bežný účet advokáta JUDr. M. Ď.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo sťažnostného návrhu (petitu) vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 39 Er 1104/2001 a EX 94/2001.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania   sťažovateľky   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde skončené 19. októbra 2007. Samotná sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že: „Dňa 16. 11. 2007 z Okresného súdu Bratislava III prevzala uznesenie čís. k.: 39 Er 1104/2001, EX 94/2001, o zastavení exekúcie a určení výšky trov konania.“ Sťažovateľka sa napriek uvedeným   skutočnostiam   na   ústavný   súd   obrátila   so   svojou   sťažnosťou   až   podaním zo 7. januára 2008, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľka   sa   v predmetnej   veci domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj čl. 6 ods. 1   dohovoru)   v čase,   keď   v označenom   konaní   pred   okresným   súdom   namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   predmetné   rozhodnutie neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   takže   v prípade   zrušenia   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn. 39 Er 1104/2001, EX 94/2001 z 19. októbra 2007 odvolacím súdom a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, zostáva sťažovateľke zachovaná možnosť domáhať sa ochrany jej označených základných práv a slobôd kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008