znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 422/2025-5

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , narodeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 15C/333/2015 z 10. marca 2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ a a s kutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. júla 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 a v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Súčasťou sťažnostnej argumentácie sťažovateľa je aj porušenie jeho základných práv zaručených v čl. 12, čl. 13 ods. 4, čl. 16, čl. 19 ods. 1 a ods. 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením okresného súdu sp. zn. 15C/333/2015 z 10. marca 2021 spolu s návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Sťažovateľ uvádza, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 15C/333/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia bol označený ako osoba, ktorá sa údajne obohatila o 210 000 eur na úkor ⬛⬛⬛⬛.

3. Sťažovateľ v rámci sťažnostnej argumentácie poukazuje aj na konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7Cb/6/2018, ku ktorému uvádza, že žalobcom bola spoločnosť GOSI TRADE s.r.o., v ktorej je sťažovateľ jedným zo spoločníkov, a žalovaným bol druhý spoločník, ktorý bol zároveň konateľ danej spoločnosti (ďalej len ako „obchodný spor“). V čase podania tejto žaloby bol sťažovateľ vážne zdravotne indisponovaný a nemal vedomosť o podanej žalobe a právnom zastúpení v súhrne porušujúcich rovnosť spoločníkov obchodnej spoločnosti a spravodlivosť.

II.

A rgumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ uvádza, že tak civilný, ako aj obchodný spor viedli k zásahu do jeho dôstojnosti, duševného zdravia, právnej istoty a rovnosti pred zákonom, keďže prebiehali v čase jeho zdravotnej indisponovanosti a právnej bezbrannosti, čo konajúce súdy nezohľadnili.

5. Sťažovateľ poukazuje na to, že je osobou vyššieho veku, osobou so zdravotným znevýhodnením a bezbrannou osobou. V dôsledku uvedeného nemal možnosť brániť sa a dané konania boli vedené bez dôkazov a vyústili do chybných výrokov. V dôsledku protiprávnych konaní bývalých obchodných partnerov a súdnych výrokov bez skutkového základu sťažovateľovi vznikla ujma, ktorú vyčísľuje na 763 538 eur.

6. Preskúmať zo strany ústavného súdu však sťažovateľ žiada len napadnuté rozhodnutie v civilnom konaní.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

8. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd dedukuje namietanie porušenia sťažovateľom označených základných práv v postavení účastníka konania. V ústavnej sťažnosti absentujú viaceré zákonom stanovené náležitosti návrhu na začatie konania vrátane obligatórneho zastúpenia advokátom. Postup ústavného súdu podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde zameraný na odstránenie nedostatkov náležitostí ústavnej sťažnosti však prichádza do úvahy v prípade, že ústavná sťažnosť netrpí žiadnym neodstrániteľným nedostatkom.

9. Z údajov obsiahnutých v ústavnej sťažnosti nebolo zrejmé, či je zachovaná lehota na podanie ústavnej sťažnosti (§ 124 zákona o ústavnom súde). Keďže oneskorené podanie ústavnej sťažnosti predstavuje neodstrániteľnú vadu, ústavný súd vlastnou činnosťou (dotazom na informačnom centre sťažovateľom označeného porušovateľa) zisťoval stav predmetného súdneho konania. Súdne konanie bolo vo vzťahu k sťažovateľovi právoplatne zastavené 14. júla 2022, a to uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/69/2021 z 27. mája 2022. Konanie naďalej prebieha, ale sťažovateľ v ňom vystupuje ako svedok. Keďže sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenamieta porušenie žiadnych procesných práv spätých so svojím aktuálnym procesným postavením svedka (napr. v súvislosti s právom odoprieť výpoveď, svedočným, poriadkovým opatrením), ale strany sporu, je potrebné ústavnú sťažnosť považovať za podanú oneskorene.

10. Ústavný súd pre úplnosť zisťoval aj stav konania v obchodnej veci, ktoré bolo súčasťou sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, a zistil, že sťažovateľ ako fyzická osoba nebol účastníkom daného konania. Sťažovateľ sa domáhal vstupu do predmetného konania ako intervenient, avšak jeho vstup okresný súd nepripustil (uznesenie č. k. 7Cb/6/2018-246 z 11. februára 2020), pričom odvolanie sťažovateľa bolo odmietnuté uznesením krajského súdu č. k. 21Cob/95/2020-376 z 23. novembra 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. decembra 2021. Aj vo vzťahu k sťažnostnej argumentácii dopadajúcej na obchodnoprávny spor je teda ústavná sťažnosť podaná zjavne oneskorene. Preto ústavný súd ani v tomto prípade neodstraňoval ostatné nedostatky ústavnej sťažnosti.

11. Vzhľadom na už uvedené zistenia ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej oneskorenosti.

12. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu