SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 422/2017-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Marianny Mochnáčovej o dôvodoch jej vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1071/2017 a takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Marianna Mochnáčová j e v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1071/2017.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 13. júna 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného h&h PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., Mäsiarska 6, Košice, v mene ktorej koná JUDr. Tomáš Husovský, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru odborom kriminálnej polície Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-966/1-OVK-PO-2012 a postupom Okresnej prokuratúry Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 726/2012. Vec je vedená pod sp. zn. Rvp 1071/2017 a bola pridelená sudkyni Marianne Mochnáčovej ako sudkyni spravodajkyni, ktorá je členkou I. senátu ústavného súdu.
Sudkyňa spravodajkyňa a členka I. senátu ústavného súdu Marianna Mochnáčová v liste zo 14. júna 2017 v súlade s § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu oznámila, že „... manželka sťažovateľa – ⬛⬛⬛⬛ je mojou externou súdnou poradkyňou a sťažovateľa osobne poznám a bol mojím ošetrujúcim lekárom, preto navrhujem, aby v danej veci bolo ďalej postupované podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov“.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.
Podľa § 28 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje
a) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,
b) tretí senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého senátu,
c) prvý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.
III.
Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, č. k. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej doterajšej judikatúre vo vzťahu k právu na nestranného sudcu, ktorá je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, rozlišuje už viac ako 30 rokov dve previazané stránky nestrannosti sudcu (Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Podľa ustálenej judikatúry ESĽP nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
Podstatou oznámenia sudkyne ústavného súdu Marianny Mochnáčovej o dôvodoch jej vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1071/2017 je skutočnosť, že sťažovateľa v danej veci osobne pozná, pričom bol jej ošetrujúcim lekárom a je zároveň manželom jej externej súdnej poradkyne. Ústavný súd už vo veci sp. zn. II. ÚS 686/2015 zdôraznil, že argument vyvodzujúci zaujatosť izolovane zo vzťahu lekár pacient medzi účastníkom konania a zákonným sudcom nemôže sám osebe bez ďalších skutočností postačovať na založenie pochybnosti o (ne)zaujatosti zákonného sudcu k účastníkovi konania.
V prerokúvanej veci však skutočnosť kolegiálneho vzťahu medzi zákonnou sudkyňou a manželkou sťažovateľa, ktorá pôsobí na ústavnom súde v pozícii externej poradkyne zákonnej sudkyne, v rámci objektívneho testu nestrannosti odôvodňuje vznik objektívnej pochybnosti o jej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1071/2017. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného súdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 1071/2017 si vyžaduje vylúčenie sudkyne Marianny Mochnáčovej z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1071/2017, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júna 2017