znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 422/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   a uznesením   vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície vo Z. sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012, postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Z. č. k.   3   Pv   347/12-7   z 15.   októbra   2012   v spojení   s postupom   a   rozhodnutím   Krajskej prokuratúry v B. sp. zn. 1 KPt 541/12 a postupom a upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 19. decembra 2012 doručená sťažnosť M. B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície vo Z. (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp.   zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012,   postupom   a uznesením Okresnej prokuratúry Z. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 3 Pv 347/12-7 z 15. októbra 2012 v spojení   s postupom   a   rozhodnutím   Krajskej   prokuratúry   v B.   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) sp. zn. 1 KPt 541/12 a postupom a upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   sp.   zn.   IV   Pz   230/12   z 5. decembra 2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Uvedenú sťažnosť podávam pre konanie vyššie uvedených OČTK, ktorí svojim konaním a rozhodovaním vo veci porušili moje základné práva na spravodlivý proces.

- porušenie základného práva na zákonnosť konania

- porušenie základného práva na obhajobu. Tieto základné práva boli porušené konaním OR PZ OKP ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 a O.P. Z. sp. zn. 3 Pv 347/12-7 zo dňa 15. 10. 2012 a tiež GP SR sp. zn. IV Pz 230/12-5 zo dňa 5. 12. 2012 ako aj konaním, ktoré ich rozhodnutiam predchádzalo...

Dôvodom   stíhania   môže   byť   len   odôvodnené   podozrenie   zo   spáchania   tr. činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Tr. poriadkom. Táto zásada procesne dopĺňa hmotnoprávnu zásadu „Nullum crimen sine lege“, ktorá v tr. práve predstavuje zásadu zákonnosti. Pokiaľ ide o namietaný rukopisne opravovaný dátum vydania tohto uznesenia, kde porušenie vyhlášky MS-SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku v znení neskor.   zákonov,   GP-SR   vo svojom   upovedomení   píše,   že   sa táto vyhláška na predmetnú   zákonnú   úpravu   nevzťahuje.   Toto   ich   tvrdenie   je   v hrubom   rozpore s ustanovením tr. zákona a tr. poriadku, ktoré hovorí, že písomnosti podávané v tr. veci musia byť riadne označené preberacou pečiatkou s vyznačením dátumu a času podania, aby si   obvinený   mohol   skontrolovať   včasnosť   podania   dokumentu.   Neoznačenie   písomnosti, alebo zásah do opravy dátumu sa zakazuje z titulu zákonnosti.

Tiež   sa   GP-SR   nevysporiadala   vo   svojom   rozhodovaní,   že   začatie   tr.   stíhania a vznesenia   obvinenia   je   vážny   zásah   do   osobnej   slobody   a nesprávne   a protiprávne vznesenie   obvinenia,   ktoré   je   z titulu   nesprávnej   právnej   kvalifikácie,   je   zásadným porušením procesného úkonu a javí sa ako hrubá procesná chyba a nezákonným uznesením obvinenia nemôže byť zo zákona tr. stíhaný.

Vyjadrenie GP-SR vyznieva ako prejav arogancie moci pričom práve prokuratúra v prípravnom konaní je zo zákona v zmysle § 230 T. P. garantom dodržiavania zákonnosti a je počudovania hodné a priam výsmešné zdôvodnenie GP-SR a tiež záverečná veta ich vyjadrení, že skutočnosť že spoločnosť, ktorá predmetný úver riešila si odo mňa nevypýtala platnú pracovnú zmluvu a ostatné doklady potrebné pre uzatvorenie zmluvy o úvere nie je podstatná pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za prečin úverového podvodu... Tiež poukazujem na zásadné porušenie práva na obhajobu pre nezákonné vznesenie obvinenia   a tiež   nedodržanie   procesného   práva   rovnosti   strán   a nedodržiavanie kontradiktórnosti konania.“

3. Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   prijal   jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:

«1. OR PZ Z., OP-Z. a GP-SR porušili moje práva ako sťažovateľa podľa čl. 50 ods. 2,3, čl. 17 ods. 1,2,5, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1,3, čl. 5 ods. 1,3,4 „Dohovoru“.

2. Rozhodnutie OR PZ OKP Z. ČVS:ORP-477/OEK-ZV-2012 zo dňa 8. 6. 2012 sa zrušuje.

3. Rozhodnutie OP-Z. sp. zn. 3 Pv 347/12-7 z 15. 10. 2012 a v náveznosti rozhodnutie K.P. – B. sp. zn. 1 KPt 541/12 sa zrušuje.

4. Rozhodnutie GP-SR B. sp. zn. IV Pz 230/12-5 z 5. 12. 2012 sa zrušuje.»

4. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie   sťažnosti   o splnomocnenie   pre   advokáta na zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   a na   doplnenie   kópií   právoplatných rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu ním označených práv a ktorých zrušenia sa sťažovateľ vo svojej sťažnosti domáha.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovateľ   reagoval   doplnením   podania,   ktoré   bolo ústavnému súdu doručené 23. apríla 2013. Sťažovateľ v ňom uviedol:

„Zároveň   týmto   doplnením   podania   je   Vaša   výzva   vo   Vami   stanovenom   čase naplnená s tým, že právoplatné rozhodnutia   ORPZ, OKP ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. 6. 2012, rozhodnutie OP Z. sp. zn. 3Pv 347/12-7 z 15.10.2012 a rozhodnutie GP -SR sp. zn. IV Pz 230/12-5 z 5. 12. 2012 sú prílohou tohto listu.

Splnomocnenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom k tomuto doplneniu neprikladám, nakoľko som pre krátkosť času nestačil tento úkon dokončiť, tak som ho len písomne oslovil, aby prišiel za mnou do ÚVTOS a uvedený doklad Vám spoločne s ním zaslali. V opačnom prípade, Vás žiadam touto cestou o prípadné ustanovenie obhajcu ústavným súdom.“

5.   Z príloh,   ktoré   sťažovateľ   spolu   s doplnením   podania   ústavnému   súdu doručil, vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa bolo voči sťažovateľovi na základe uznesenia sp.   zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012   z 8.   júna 2012 začaté trestné stíhanie a bolo   mu vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin   úverového   podvodu   podľa   §   222   ods.   1   Trestného zákona. Sťažovateľ prevzal uvedené uznesenie vyšetrovateľa 15. júna 2012 a jeho obhajca JUDr. V.   M.   27.   júla   2012.   Sťažovateľ   predmetné   uznesenie   vyšetrovateľa   napadol sťažnosťou   podanou   na poštovú   prepravu   9.   októbra   2012,   v ktorej   namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku.

Okresná   prokuratúra   po   preskúmaní   sťažnosti   rozhodla   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa   zamietla   ako   oneskorene   podanú   podľa   §   193   ods.   1   písm.   b)   Trestného poriadku uznesením sp. zn. 3 Pv 347/12 z 15. októbra 2012. Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresnej prokuratúry, ktorú podal 22. októbra 2012 na generálnej prokuratúre, bola   posúdená   ako   návrh   na   postup   podľa   §   363   ods.   1   Trestného   poriadku   (zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní). Generálna prokuratúra po preskúmaní veci podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku listom sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012 upovedomila   sťažovateľa,   že   dôvody   na   zrušenie   napadnutého   rozhodnutia   (uznesenia okresnej prokuratúry z 15. októbra 2012) neboli zistené.

II.

6. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9. Podľa   §   193   ods.   1   písm.   b)   Trestného   poriadku   nadriadený   orgán   zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť.

10. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

11. Podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku ak generálny prokurátor po preskúmaní veci   na   základe   návrhu   oprávnenej   osoby   uvedenej   v   §   364   ods.   1   nezistí   dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená v § 364 ods.   1 alebo 3, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.

12. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

13.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

15. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom...

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa   č.   5   ods.   4   dohovoru   každý,   kto   bol   obeťou   zatknutia   alebo   zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z   trestného   činu,   má   tieto minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu; b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy   spravodlivosti   vyžadujú;   d)   vyslúchať   alebo   dať   vyslúchať   svedkov   proti   sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe; e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

17. Podstatou   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušenie   jeho   uvedených   práv postupom a uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012 o začatí   trestného   stíhania   a vznesení   obvinenia,   postupom   a uznesením   okresnej prokuratúry   sp.   zn.   3   Pv   347/12   z 15.   októbra   2012   o zamietnutí   sťažnosti   sťažovateľa a postupom a upovedomením generálnej prokuratúry sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012,   ktorým   bol   sťažovateľ   upovedomený,   že   dôvody   na   zrušenie   napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry neboli zistené. Sťažovateľ namieta, že obvinenie mu bolo vznesené nesprávne a protiprávne, že k porušeniu zákonnosti došlo opravou chyby v dátume vydania uznesenia okresnej prokuratúry a všetky tieto pochybenia a svojvoľné rozhodnutia nenapravila svojím postupom a rozhodnutím ani generálna prokuratúra. Sťažovateľ v petite sťažnosti   žiada   aj   zrušenie   rozhodnutia   krajskej   prokuratúry,   ktoré   však   bližšie nešpecifikoval. Zároveň sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na zásadné porušenie práva na   obhajobu   pre nezákonné   vznesenie   obvinenia   a tiež   nedodržanie   procesného   práva rovnosti strán a nedodržanie kontradiktórnosti konania.  

A. K namietanému porušeniu práv uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP 477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012 a postupom a uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 3 Pv 347/12 z 15. októbra 2012

18. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu ku všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Sťažovateľ podal proti uzneseniu vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012 z 8. júna 2012 sťažnosť, t. j. riadny opravný prostriedok, ktorý mu Trestný poriadok poskytuje a na ktorého použitie bol sťažovateľ oprávnený. Túto sťažnosť sťažovateľ podal na poštovnú prepravu 9. októbra 2012. Jeho sťažnosťou sa zaoberala okresná prokuratúra, ktorá sťažnosť preskúmala a zistila, že bola podaná oprávnenou osobou a na príslušnom orgáne,   avšak   nebola   podaná   v zákonom   ustanovenej   lehote   upravenej   v   §   187   ods.   1 Trestného poriadku, t. j. do troch dní od oznámenia uznesenia, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietla.

Proti   uzneseniu   okresnej   prokuratúry   podal   sťažovateľ   sťažnosť   na   generálnej prokuratúre.   Jeho   sťažnosť   bola   posúdená   ako   postup   podľa   §   363   ods.   1   Trestného poriadku. Podaním sťažovateľa sa generálna prokuratúra zaoberala a po preskúmaní veci podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku listom sp. zn. IV Pz 230/2012 z 5. decembra 2012 sťažovateľa   upovedomila,   že   dôvody   na   zrušenie   napadnutého   uznesenia   okresnej prokuratúry neboli zistené.

Pokiaľ ide o namietané uznesenie vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-477/OEK-ZV-2012   z   8.   júna   2012   a postup   a uznesenie   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   3   Pv   347/12 z 15. októbra   2012,   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   mal   k dispozícii   účinný prostriedok nápravy, ktorý aj využil, a z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.B. K namietanému porušeniu práv postupom a upovedomením generálnej prokuratúry sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012

20. Z   už   citovaného   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).

21.   Sťažovateľ   v odôvodnení   svojej   sťažnosti   neuvádza   žiadne   argumenty podporujúce   jeho   tvrdenia   o porušení   označených   základných   práv   a slobôd   postupom a rozhodnutím generálnej prokuratúry, ktoré by boli opreté o právne relevantné súvislosti. Sťažnosť v rozpore s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde neobsahuje v podstate žiadne ústavnoprávne   odôvodnenie   zásahu   do   sťažovateľom   označených   práv.   Medzi sťažovateľom tvrdeným nezákonným postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry, ktoré spočívalo v tom, že bol na vyhotovení uznesenia opravený dátum jeho vydania, a postupom generálnej   prokuratúry,   ktorá   sa   podľa   sťažovateľa   svojvoľne,   neodborne   a laxne vysporiadala s jeho sťažnosťou na jednej strane, a základnými právami, ktorých porušenie sťažovateľ v sťažnosti namieta, nie je možné identifikovať žiadnu príčinnú súvislosť.

22.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   opakovane   zdôrazňuje,   že   trestné   konanie od svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v   ktorom   sa   v   rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

23.   Z toho   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietajúcej postup a upovedomenie generálnej prokuratúry sp. zn. IV Pz 230/12 z 5. decembra 2012 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

C. K namietanému porušeniu práv postupom a neidentifikovaným rozhodnutím krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kpt 541/12

24. Ústavný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia alebo   dôkaz   o   inom   zásahu.   Napriek   výzve   ústavného   súdu   sťažovateľ   svoju   sťažnosť nedoplnil   o namietané   rozhodnutie   krajskej   prokuratúry   sp.   zn.   1 Kpt 541/12,   ktorú vo svojej sťažnosti ani nijako bližšie neidentifikoval a v súvislosti s ňou porušenie svojich práv   ani   nijako   neodôvodnil.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   v časti   namietajúcej neidentifikované rozhodnutie krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kpt 541/12 sťažnosť odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

D. K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

25.   Ústavný   súd   zároveň   vyzval   sťažovateľa,   aby   svoju   sťažnosť   doplnil o splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ v odpovedi na túto výzvu vo svojom podaní z 23.   apríla   2013   okrem   iného   požiadal   aj   o ustanovenie   právneho   zástupcu   ústavným súdom.

26.   Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou   ustanovuje   fyzickej   osobe uchádzajúcej sa o ústavnú ochranu svojich základných práv v konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiadala, ak to odôvodňujú   jej   pomery   (ak   vzhľadom   na   svoje   majetkové   pomery   nedisponuje dostatočnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia) a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu splnené súčasne. Ak   hoci len jeden   z týchto predpokladov splnený nie je, ústavný súd žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovie.

27.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   ústavný   súd   zaoberal   sťažnosťou   sťažovateľa   aj z pohľadu   jej   dôvodnosti,   aj   keď   absencia   splnomocnenia   pre   advokáta   zakladá   dôvod odmietnutia sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedených   záverov   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k sťažovateľom namietaným postupom a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní sa ústavný súd žiadosťou   sťažovateľa   o ustanovenie právneho zástupcu   v konaní pred ústavným súdom nezaoberal.

28. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako celok a o ďalších nárokoch sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013