znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 422/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/01 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26.októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra 2012 doručená sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp.   zn. 12 C 22/01 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„B. so sídlom v T... podalo na Okresný súd v Trnave návrh na vydanie platobného rozkazu, vedené pod č. k.: 5 Ro 3620/00 zo dňa 15. 12. 2000, proti odporcovi: V. S... o zaplatenie 900.- Sk s príslušenstvom.

Odporca podal odpor proti platobnému rozkazu dňa 28. 12. 2000. Súd robí vo veci zbytočné súdne prieťahy a neefektívne koná na čo som podával viaceré s do rúk predsedu Okresného súdu v Trnave.

Uznesením   zo   dňa   09.   apríla   2010   okresný   súd   rozhodol,   že   konanie   v   časti zaplatenej istiny 29,87 EUR zastavuje.

Proti horeuvedenému uzneseniu som podal odvolanie zo dňa 01. 06. 2010, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 27. apríla 2011 v tom zmysle, že odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že konanie ohľadne istiny 27,87 EUR (900,- Sk) sa nezastavuje.

Medi týmto časom som podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť zo dňa 26. 11. 2010, o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom III. ÚS 375/2011-34, zo dňa 26.10. 2011. Od tohto nálezu ústavného súdu uplynula takmer ročná lehota a vo veci nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.“

Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   svojím   postupom   v   konaní vedenom   pod sp. zn.   12   C   22/01   porušil   ním   označené   základné   právo   a   právo,   ktorých   ochrany   sa domáha podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.:12 C 22/01 porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom podľa č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000.- EUR, ktoré mu je   Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť   do jedného mesiaca od   právoplatnosti   tohto nálezu.

3. Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní pod sp. zn.: 12 C 22/01 konal bez zbytočných súdnych prieťahov a efektívne.

4. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastupovania pred ústavným súdom.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/01 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č.   k.   III.   ÚS   375/2011-34   z   26.   októbra   2011   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má právo,   aby   sa   jeho vec...   prerokovala   bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola... v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že po vydaní nálezu č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011 okresný súd v predmetnej veci vykonal tieto procesné úkony:

Dňa 27. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely doloženia potrebných listín. Okresný súd uznesením z 29. novembra 2011 odňal sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   ďalším   uznesením   z toho   istého   dňa zastavil konanie v určitej časti sumy a ďalším uznesením z toho istého dňa zastavil konanie o protinávrhu. Dňa 13. decembra 2011 okresný súd vyzval odporcu na doplnenie podania a uznesením   z toho   istého   dňa   pripustil   zmenu   petitu   vzájomného   návrhu.   Uznesením z 31. januára 2012 okresný súd odmietol podanie sťažovateľa v časti vzájomného návrhu. Dňa 27. februára 2012 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. apríl 2012. Okresný súd uznesením z 13. marca 2012 čiastočne zastavil konanie o protinávrhu. Pojednávanie konané 26. apríla 2012 okresný súd odročil z dôvodu potreby nariadenia   znaleckého   dokazovania.   Uznesením   z 2.   mája   2012   okresný   súd   ustanovil znalca, avšak uznesením z 9. júla 2012 bolo predmetné uznesenie z 2. mája 2012 na podnet sťažovateľa   zrušené.   Dňa   19.   septembra   2012   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   8.   október   2012,   a pojednávanie   uskutočnené 8. októbra 2012 bolo odročené na 29. október 2012.

Z prehľadu   uvedených   procesných   úkonov vyplýva, že okresný   súd   v predmetnej veci konal plynule a efektívne, reagoval na podania účastníkov konania a v jeho postupe ústavný súd nezistil žiadne obdobie nečinnosti, ktoré by kvalitatívne mohlo prispieť, resp. spôsobiť porušenie sťažovateľom označeného základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   navyše   poznamenáva,   že   sťažovateľ   je   povinný   strpieť   postup okresného súdu pri vybavovaní jeho procesných podaní, na ktorých podanie je sťažovateľ ako   účastník   konania   oprávnený,   avšak   doba   nevyhnutná   na   ich   vybavenie   prispieva k celkovému predĺženiu konania.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).  

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval bez ďalšieho ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné rozhodovať   o   žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2012