znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 422/06-21

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 21.   decembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. P., G., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na nestranný súd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach   z 8.   marca   2006   sp.   zn. 7 Tos 21/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. A. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. mája 2006 doručené podanie MUDr. A. P., G. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I.   R.,   K.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť   podľa   článku   127   Ústavy   Slovenskej republiky“. Z obsahu   podania   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho základného práva na nestranný súd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z 8. marca 2006 sp. zn. 7 Tos 21/06 a žiada zrušiť napadnuté uznesenie, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) o nevylúčení sudkyne.Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že je obžalovaným v trestnej veci sp. zn. 5 T 103/2005   vedenej   okresným   súdom,   v ktorej   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči predsedníčke senátu. Okresný súd uznesením z 27. januára 2006 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vyslovil, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania.   Proti   tomu   uzneseniu   sťažovateľ   podal   sťažnosť.   Krajský   súd   uznesením z 8. marca 2006 sp. zn. 7 Tos 21/06 sťažnosť zamietol.

Podľa sťažovateľa krajský súd vykladal Trestný poriadok spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný   s jeho   právom   na   nestranný   súd.   Krajský   súd   síce   sťažnosť   prejednal,   ale nevyriešil zásadnú otázku, či vzhľadom na konkrétne okolnosti možno mať pochybnosti o nezaujatosti   sudkyne.   Obmedzil   sa   na   všeobecné   konštatovanie   obsahu   príslušných ustanovení Trestného poriadku a rovnako všeobecným spôsobom uzavrel, že sudkyňa nie je vylúčená.

Podstatou   námietky   sťažovateľa,   ktorú   vzniesol   voči   sudkyni   okresného   súdu,   je existencia   dôvodného   podozrenia,   že   sa   oboznamovala   so   skutočnosťami,   ktoré   tvoria predmet trestného stíhania mimo trestného konania, a to tak, že 20. januára 2004 spísala úradný   záznam   s dcérou   poškodenej   o údajnom   skutku,   ktorý   je   predmetom   trestného stíhania voči sťažovateľovi. Podľa sťažovateľa existuje tiež dôvodné podozrenie opierajúce sa o výpoveď samotnej poškodenej na pojednávaní 13. januára 2006, že v deň kedy malo dôjsť ku skutku bola sudkyňa v kontakte so samotnou poškodenou.

Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí zmieňuje len o skutočnosti, že sudkyňa spísala záznam   s dcérou   poškodenej.   Úplne   však   obchádza   a nevšíma   si   argument   o tom,   že v uvedenom čase sa v budove súdu nachádzala aj poškodená a je veľmi pravdepodobné, že sa so sudkyňou stretla aj ona. Aj po rozhodnutí krajského súdu pochybnosť o nezaujatosti sudkyne vzhľadom na jej pomer k osobám pretrváva.

Sťažovateľ   poukázal   v sťažnosti   proti   uzneseniu   okresného   súdu   aj   na   ďalšiu okolnosť   vyvolávajúcu   pochybnosť   o nezaujatosti   voči   jeho   osobe.   Napriek   tomu,   že sťažovateľ   svoju   neprítomnosť   na pojednávaniach   ospravedlnil,   sudkyňa   v uznesení okresného   súdu   z 27. januára   2006   uviedla,   že   obžalovaný   zneužíva   zákonné   možnosti na nedôvodné   odročovanie   hlavného   pojednávania.   V uznesení   poukazuje   okresný   súd na dôvod odročenia pojednávania z 29. novembra 2005, ktorým bola neúčasť obhajkyne obžalovaného. Táto svoju neúčasť ospravedlnila celodenným kardiologickým vyšetrením, čo vyplýva aj z potvrdenia kardiológa. Sudkyňa zo skutočnosti, že toto ospravedlnenie bolo doručené   okresnému   súdu   už   o 9.40   h,   vyvodila   bez   ďalšieho   skúmania   záver,   že ospravedlnenie je pochybné a že obhajkyňa sa mohla na uvedenom pojednávaní zúčastniť. Tento postoj sudkyne nesporne potvrdzuje jej negatívny postoj voči sťažovateľovi, aj voči jeho obhajkyni. Ani tejto námietke sa krajský súd vo svojom uznesení nevenoval.

Sťažovateľ   upozorňuje   tiež   na   nesúlad   medzi   uznesením   krajského   súdu   a jeho odôvodnením, pretože krajský súd uviedol, že námietke obžalovaného, v ktorej namietal zaujatosť sudkyne tým, že na poslednom hlavnom pojednávaní nevykonala dokazovanie, hoci tak bola v zmysle ustanovenia § 31 ods. 4 Trestného poriadku povinná urobiť, možno prisvedčiť, ale ani táto skutočnosť nie je dôvodom na odňatie veci zákonnému sudcovi.

Z uvedených skutočností vyplýva, že niet pochybností o tom, že vec prejednávajúca sudkyňa sa nejaví byť nestranná. S pochybnosťami o nezaujatosti a nestrannosti sa krajský súd   nevyrovnal.   Sťažovateľ   ešte   podotýka,   že   na   vylúčenie   sudcu   postačuje   existencia racionálnej   pochybnosti,   ktorú   Trestný   poriadok   neukladá   dokázať   tomu,   kto   zaujatosť namieta,   ale   ukladá   povinnosť   osvedčiť   skutočnosti   vyvolávajúce   pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti sudcu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa

- na prejednanie trestného obvinenia proti nemu nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru

- a právo na to, aby jeho vec bola prejednaná nestranným súdom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,

bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 Tos 21/06 zo dňa 8. 3. 2006 porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Krajského   súdu   v Košiciach sp. zn. 7 Tos 21/06 zo dňa 8. 3. 2006 a vracia mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnú neopodstatnenosť   návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   sťažovateľ   označil,   či   už   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   verejnej   moci a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov (I. ÚS 66/98), inými slovami, ak sťažovateľ namietne také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať (primerane II. ÚS 70/99).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).

Podľa odôvodnenia označeného uznesenia krajského súdu samotná skutočnosť, že sudkyňa spísala úradný záznam s dcérou poškodenej sama o sebe nie je dôvodom na jej vylúčenie   z vykonávania   úkonov   v trestnej   veci   obžalovaného,   pretože   tak   urobila   ako sudkyňa, ktorej v tej dobe bola vec okresného súdu sp. zn. 23 Nc 1015/2002 pridelená na rozhodnutie. Ústavný súd nepovažuje takéto rozhodnutie za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. decembra 2006