znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 421/09-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2009   predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 43/06, ako aj vo veci porušenia práva zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn.   8 Co 137/08   a   8   Co   235/08 z 26. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2009 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 43/06, ako aj vo veci   porušenia   práva   zaručeného   v   čl.   13   dohovoru   rozhodnutím   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 137/08 a 8 Co 235/08 z 26. septembra 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 43/06 okresný súd koná o žalobe sťažovateľa z 11. mája 2006, ktorou sa voči žalovanej domáha ochrany osobnosti. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že aj napriek tomu, že predsedníčka okresného súdu uznala jeho sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, okresný súd svoj postup   v   danej   veci   nenapravil   a   naďalej je jeho postup   v   predmetnej   veci   poznačený zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi. Okrem tohto sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu   vyjadruje aj svoju nespokojnosť s rozhodnutím krajského súdu sp.   zn. 8 Co 137/08 a 8 Co 235/08 z 26. septembra 2008, ktorým nevyhovel jeho odvolaniam, čím malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný   sud   Bratislava   I   v   konaní   8   C/43/2006   porušil   základne   práva   D.   B. garantované   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   l medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 30.000 Eur (pre opakované delikty) v lehote 15 dni od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I konať vo veci 8 C/43/06 bezodkladne bez ďalších obštrukcií a prieťahov. Okresný súd je povinný, ukončiť konanie v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Krajský súd Bratislava v konaní 8 Co/137/2008-93 a 8 Co/235/2008 porušil čl. 13 medzinárodného dohovoru, keď rozhodoval ilegálne, bez prítomnosti verejnosti a použil klamstvá, čím zdeformoval konečný verdikt.

Krajský   súd   Bratislava   je   povinný   zaplatiť   satisfakciu   vo   výške   50.000   Eur   pre použitie klamstiev – čím porušil právo na spravodlivé súdne konanie a čl. 13 porušil právo na účinný opravný prostriedok, v lehote 15 dni od dna doručenia Nálezu Ústavného súdu. Okresný   súd   je   povinný   zaplatiť   trovy   konania   sťažovateľovi   a   jeho   advokátovi, v lehote 15 dní.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 43/06 spočíva v jeho tvrdení, že v tejto veci koná okresný súd so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj jeho základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy (jeho porušenie sťažovateľ v sťažnosti neodôvodnil). Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdí, že bolo porušené aj jeho právo na účinný prostriedok nápravy zaručené v čl. 13 dohovoru, a to rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 8 Co 137/08 a 8 Co 235/08 z 26. septembra 2008, ktorými nebolo vyhovené jeho odvolaniam.

Z   vyžiadaného   súdneho   spisu   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.   8   C   43/06 ústavný súd zistil tento priebeh a stav predmetného konania:

Sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu 11. mája 2006 domáhal ochrany osobnosti voči žalovanej, ktorá ho ako zákonná sudkyňa v inej jeho veci mala šikanovať neodôvodneným ukladaním pokút, a to aj napriek jeho nepriaznivej majetkovej situácii. Dňa 19. júna 2006 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky žaloby, pričom   3.   júla   2006   sťažovateľ   žiadal   o   ustanovenie   právneho   zástupcu.   Okresný   súd 10. júla 2006 vyhodnotil podanie sťažovateľa z 3. júla 2006 ako nedostatočné doplnenie žaloby, a nie ako žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, preto uznesením jeho žalobu odmietol.   Dňa   25.   júla   2006   sa   sťažovateľ   odvolal   proti   uzneseniu   z   10.   júla   2006 a 15. augusta 2006 bol spis predložený krajskému súdu. Dňa 18. mája 2007 bol spis bez meritórneho   rozhodnutia   vrátený   okresnému   súdu   ako   predčasne   predložený,   pričom krajský súd upozornil okresný súd na to, že podaním z 3. júla 2006 sa sťažovateľ domáhal ustanovenia právneho zástupcu, aby mohol kvalifikovane odstrániť nedostatky žaloby.Dňa 31. júla 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zdokladoval svoje majetkové pomery, sťažovateľ na túto výzvu reagoval 10. augusta 2007 a uznesením zo 14. februára 2008   okresný   súd   žiadosť   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   zamietol. Sťažovateľ sa 27. februára 2008 odvolal aj proti tomuto uzneseniu a 24. mája 2008 okresný súd uznesením „vyzval“ sťažovateľa, aby odstránil nedostatky odvolania, a 25. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu. Žalovaná sa k sporu vyjadrila 13. augusta 2008. Dňa 26. septembra 2008 krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 137/08 a 8 Co 235/08 potvrdil uznesenia okresného súdu z 10. júla 2006 a zo 14. februára 2008. Spis bol vrátený okresnému súdu 7. novembra 2008 a uznesenie krajského súdu bolo doručené sťažovateľovi 21. novembra 2008.

Následne   24.   novembra   2008   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   krajského   súdu dovolanie   a   5.   decembra   2008   okresný   súd   zaslal   dovolanie   sťažovateľa   na   vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovanej. Dňa 12. januára 2009 krajský súd žiadal zapožičať k spisu sp. zn. 8 Co 137/08 a 8 Co 235/08 spis okresného súdu, avšak okresný súd mu oznámil, že spis   im   nemôže   byť zapožičaný,   pretože   vo   veci   bolo   podané   dovolanie.   Okresný   súd 26. februára 2009 vyzval sťažovateľa, aby preukázal svoje majetkové pomery, sťažovateľ na túto výzvu reagoval 16. marca 2009. Uznesením z 18. septembra 2009 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a tiež mu nepriznal advokáta pre účely dovolacieho konania (uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 28. septembra 2009). Dňa   30.   septembra   2009   sa   sťažovateľ   odvolal   proti   uzneseniu   z   18. septembra   2009 a v súčasnej dobe okresný súd pripravuje spis na predloženie odvolaciemu súdu.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Z   uvedeného   spisového   prehľadu   vyplýva,   že   konanie   vedené   okresným   súdom pod sp. zn. 8 C 43/06 bolo v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 8 Co 137/08 a 8 Co 235/08 z 26. septembra 2008 už právoplatne skončené, aj keď okresný súd podľa zisťovania   ústavného   súdu   nemá   ešte   v   registri   vyznačenú   právoplatnosť,   označené rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 21. novembra 2008.

Sťažnosť sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu 16. júna 2009 (ústavnému súdu bola doručená 18. júna 2009).

Od 21.   novembra   2008,   keď   bolo sťažovateľovi   doručené   rozhodnutie   krajského súdu, ktoré potvrdzovalo rozhodnutie okresného súdu (aj o odmietnutí žaloby), do 16. júna 2009, keď sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu, nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že ak by v dôsledku dovolania sťažovateľa bola vec vrátená späť okresnému súdu a v jeho postupe by aj naďalej pretrvávali prieťahy v konaní, sťažovateľovi nič nebráni obrátiť sa so sťažnosťou na ústavný súd opätovne.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009