znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 421/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   P.,   Česká   republika,   zastúpeného   advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   T.   v konaní vedenom pod sp. zn. ČTS: ORP-246/DI-2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra 2008   doručená   sťažnosť   J.   P.,   Česká   republika   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. v konaní vedenom pod sp. zn. ČTS: ORP-246/DI-2005.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

«Uznesením zo dňa 31.10.2005 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v T. začalo trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ku ktorému malo prísť pri dopravnej nehode zo dňa 27.10.2005, ktorej som bol účastníkom. Predmetné trestné konanie sa vedie na Okresnom riaditeľstve PZ, Okresnom dopravnom inšpektoráte v T. pod ČTS: ORP-246/DI-2005.

V priebehu vyšetrovania boli zo strany policajných orgánov za účelom objasnenia predmetnej dopravnej nehody uskutočnené tieto úkony:

-   vypracovanie   protokolu   o   nehode   v   cestnej   premávke   vrátane   vyhotovenia   náčrtku a plániku z miesta nehody (zo dňa 27.10.2005),

- vypracovanie uznesenia o začatí trestného stíhania (zo dňa 31.10.2005),

- výsluch svedka M. P. (účastníka dopravnej nehody) dňa 4.11.2005,

- dopočutie svedka P. dňa 11.11.2005,

- moje vypočutie povereným príslušníkom PZ dňa 21.3.2006,

- vypracovanie uznesenia o pribratí znalca zo dňa 29.3.2006,

- zaslanie mojich výhrad k znaleckému posudku vypracovaného znalcom dňa 25.3.2007 (4.6.2007),

- požiadanie znalca o vypracovanie dodatku k znaleckému posudku v zmysle mojich výhrad a námietok oznámených vyšetrovateľovi mojimi podaniami zo dňa 4.6.2007 a 4.7.2007,

- výsluch svedka Y. P. prostredníctvom dožiadaného policajného orgánu ČR dňa 29.2.2008. Poverený príslušník Policajného zboru - Okresného riaditeľstva PZ v T., Okresného dopravného   inšpektorátu   ako orgán činný v trestnom   konaní   teda od   začatia   trestného konania do dnešného dňa, t.j. počas obdobia takmer troch rokov vyšetrovanie dopravnej nehody neukončil a nebolo ani rozhodnuté o tom, voči komu z jej účastníkov bude vznesené obvinenie.

Na základe uvedených skutočností tvrdím, že týmto konaním, respektíve nekonaním Okresného riaditeľstva PZ v T., Okresného dopravného inšpektorátu ako orgánu činného v trestnom konaní došlo k porušeniu môjho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ Rovnako bolo nekonaním súdu porušené moje právo garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   publikovaného   pod č. 209/1992   Zb.,   podľa   ktorého   „každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.“...

Okresné riaditeľstvo PZ pritom nielenže v dobe takmer troch rokov od predmetnej dopravnej   nehody   vyšetrovanie   niektorým   so   zákonných   spôsobov   neukončilo,   ale   ani nevznieslo   obvinenie   voči   konkrétnej   osobe.   Týmito   prieťahmi   a   nečinnosťou   policajta povereného vykonaním vyšetrovania stále pretrváva stav právnej a faktickej neistoty, či došlo v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou k spáchaniu trestnému činu a kto ho spáchal.   I   keď   právo   na   prejednanie   veci   nezahŕňa   i   právo   na   konkrétne   rozhodnutie, dlhotrvajúce trestné stíhanie vo veci mojej nehody bez konečného rozhodnutia o tom, či som ja alebo iný účastník dopravnej nehody vinný a voči komu bude vznesené obvinenie ma ponecháva v stave trvajúcej právnej neistoty...

Poukazujem pritom na skutočnosť, že orgán činný v trestnom konaní v priebehu takej dlhej   doby   uskutočnil   iba   minimum   vyšetrovacích   úkonov   (výsluchy   troch   účastníkov nehody a znalecké dokazovanie)....

Z vyššie uvedeného je myslím dostatočne zrejmý môj eminentný záujem o rýchlené vyšetrenie   predmetnej   dopravnej   nehody.   Preto   som   i   priebeh   vyšetrovania   neustále urgoval. Keďže moje urgencie priamo na povereného príslušníka PZ nepriniesli osoh, podal som   dňa   17.10.2007   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   a   žiadosť   o   preverenie   postupu policajného   orgánu   prokurátorovi   okresnej   prokuratúry   vykonávajúcemu   dozor   nad predmetným vyšetrovaním. Prokurátorka OP T. skonštatovala vo svojom vyjadrení zo dňa 5.11.2007 nečinnosť policajného orgánu s tým, že požiadala riaditeľa OR PZ o prijatie účinných   opatrení.   Avšak   ani   tento   podnet   dozorujúcej   prokurátorky   k   urýchleniu vyšetrovania   neviedol.   Preto   som   opakovane   podával   sťažnosti   na   prieťahy   a   žiadosť o preverenie   postupu   policajta   (obsahovo   šlo   o   žiadosti   v   zmysle   §   210   Trestného poriadku), a to dňa 28.1.2008 a dňa 22.4.2008. Vo svojej odpovedi zo dňa 21.5.2008 na moju poslednú sťažnosť ma okresná prokuratúra iba informovala o uskutočnených úkonoch a o pravdepodobnom spôsobe ukončenia trestného stíhania na území SR; do dnešného dňa sa však nič neudialo...

Nakoľko   v   prípravnom   konaní   sa   vo   veci   zatiaľ   stále   nerozhodlo   (nedošlo k označeniu   vinníka   dopravnej   nehody   a   procesne   k   vzneseniu   obvinenia)   a   prieťahy vo vyšetrovaní   predmetnej   dopravnej   nehody   naďalej   trvajú,   pričom   ani   moje   sťažnosti na nadriadený orgán - prokuratúru (obsahovo žiadostí v zmysle § 210 Tr. por.) neviedli k náprave, niet iného spôsobu, ako sa domáhať ochrany môjho ústavného práva. Tým sú podľa môjho názoru dané podmienky prípustnosti mojej sťažnosti...

S poukazom na ust. čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 57 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. sa domáham i priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Stav právnej neistoty, v ktorom sa ako účastník trestného konania nachádzam preto, že konajúci orgán činný v trestnom konaní vo veci dodnes nerozhodol, trvá už takmer tri roky a konanie sa naviac vyznačuje obdobiami, keď poverený príslušník PZ nekonal vôbec. Vzhľadom na to by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo po takom   dlhom   období   porušovania   mojich   základných   ústavných   a   medzinárodnou zmluvou   garantovaných   práv   iba   skonštatované   ich   porušenie   a   prikázané   Okresnému riaditeľstvu   vo   veci   konať.   Žiadam   preto,   a   to   i   s   poukazom   na   ustálenú   súdnu   prax Ústavného   súdu   SR   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia.   Mnou   požadovaná   suma odškodného   vo   výške   60   000,-   Sk   /   1   991,63   EUR   je   podľa   môjho   názoru   aspoň symbolickým vyjadrením odškodnenia za dlhotrvajúce porušovanie mojich základných práv, a to ako z hľadiska trvania samotného poruchového stavu, ako i z hľadiska rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR. Je tiež aspoň čiastočným odškodnením za moju dlhotrvajúcu psychickú   traumu,   ktorú   v   dôsledku   nedoriešenia   otázky   vinníka   dopravnej   nehody   (na následky   ktorej   zomrela   moja   manželka   a   došlo   k   ublíženiu   na   zdraví   mojej   dcére) permanentne prežívam.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva policajného zboru T. v konaní vedenom pod ČTS: ORP-246/DI-2005 porušené bolo.

2. Okresnému riaditeľstvu policajného zboru T. v konaní vedenom pod ČTS: ORP- 246/DI-2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   P.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   60   000,-   Sk /1 991,63 EUR (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresné riaditeľstvo policajného   zboru   T.   povinné   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

4. Okresné riaditeľstvo policajného zboru T. je povinné uhradiť J. P. trovy právneho zastúpenia   vo   výške,   ktorá   bude   vyčíslená   v   písomnom   vyhotovení   tohto   nálezu,   ktorú náhradu je Okresné riaditeľstvo policajného zboru T. povinné vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. R. C. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05).

Trestné stíhanie sa vykonáva podľa ustanovení Trestného poriadku. Podľa § 1 prvej vety Trestného poriadku je účelom tohto zákona upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Iný účel Trestného poriadku nie je výslovne vyjadrený, a preto je vecou samou v trestnom konaní zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov. Podľa § 2 ods. 4 a 5 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné   v trestnom   konaní   z úradnej   povinnosti;   musia   trestné   veci   prejednávať   čo najrýchlejšie   a dôsledne   zachovávať   občianske   práva   zaručené   ústavou.   Orgány   činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia   o vznesení   obvinenia   voči   nej.   Právna   neistota   sa   týka   toho,   či   orgán   činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby, alebo navrhne, v závislosti   od   výsledkov   dokazovania   v   prípravnom   konaní,   iný   spôsob   konečného rozhodnutia,   napríklad   zastavenie   trestného   stíhania   osoby   obvinenej   zo   spáchania trestného činu.

Zo   spisu   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   T.   sp.   zn. ČTS: ORP-246/DI-2005, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že v označenej veci bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224/1 Trestného zákona, v ktorej sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení svedka. Proti sťažovateľovi však dosiaľ nebolo žiadne trestné obvinenie vznesené, teda vo vzťahu k meritu veci nie je stranou   v konaní.   Jeho   procesné   postavenie,   v čase   keď   nebolo   proti   nemu   vznesené obvinenie,   mu   neumožňuje   účinne   sa   domáhať   ochrany   základného   práva   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. To platí aj pre čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý ustanovuje povinnosť prerokovať   v primeranej   lehote   oprávnenosť   trestného   obvinenia   vzneseného   proti konkrétnej osobe.

Sťažnosť preto treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008